Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/39/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, S. Tomášika 5, o návrhu na ustanovenie opatrovníka poškodenému O. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, na základe odvolania Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. - 4 zo dňa 15.1.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh, ktorým sa Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš u súdu dňa 11.1.2013 - ako navrhovateľ domáhal ustanovenia opatrovníka O. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý v trestnom konaní vystupuje ako poškodený. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil potrebou zabezpečenia výkonu práv poškodeného v trestnom konaní, podľa jeho názoru po vylúčení postupu podľa , postupom podľa v spojení s .

Okresný súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ Liptovský Mikuláš, z odboru kriminálnej polície ČVS: ORP - 379/OVK - LM - 2012 zistil, že vyšetrovateľ PZ uznesením z 20.9.2012 začal trestné stíhanie pre zločin zabitia O. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorému z doposiaľ nestotožnený páchateľ v dobe od 21:00 hod. dňa 18.9.2012 do 13:00 hod. dňa 19.9.2012 v chodbe rodinného domu č. X, na ulici C., v L. M., doposiaľ nezisteným predmetom a spôsobom spôsobil rany, v uznesení uvedené, následkom ktorých nastala smrť menovaného. Zo spisu OS Liptovský Mikuláš sp. zn. najmä zo zápisnice o predbežnom šetrení 22.10.2012 okresný súd zistil, že poručiteľ bol rozvedený a mal dve deti: Ing. O. Y., bytom O. XXX a O. Y., ktorého adresa ani dátum narodenia uvedené nie sú. Následne bolo konanie uznesením č. k. -11, Dnot. 225/2012 z 26.10.2012 (právoplatne 14.11.2012) zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.

Okresný súd postupujúc podľa , ,, , , návrh zamietol. Dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť - úmrtie O. Y. (osoby, ktorej má byť podľa návrhu ustanovený na ochranu jej práv opatrovník). O. Y. dňa XX.X.XXXX zomrel, týmto dňom ako fyzická osoba stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony. Rovnako stratil procesnú spôsobilosť (teda aj spôsobilosť uplatniť právo na náhradu škody). Súd môže ustanoviť zástupcu len fyzickej osobe disponujúcej právnou subjektivitou, lebo zástupca koná za iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Osobe, ktorá nie je nositeľom spôsobilosti na práva a povinnosti, žiadne práva a povinnosti nevznikajú, preto jej opatrovník ustanovený byť nemôže. O. Y. túto spôsobilosť stratil okamihom svojej smrti XX.X.XXXX. V intenciách ustanovenia ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, práva priznané

zákonom poškodenému prešli na jeho právnych nástupcov, teda práva poškodeného v prebiehajúcom trestnom konaní sú teda oprávnení uplatňovať dedičia nebohého O. Y..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na osobitosti právnej úpravy v oblasti trestného práva, predovšetkým na skutočnosť, že pri poškodenom niektorými z trestných činov smerujúcich proti životu a zdraviu je zákonným predpokladom pre ich dokonanie jeho smrť. Napriek tejto objektívnej právnej skutočnosti však poškodený neprestáva byť poškodeným, pretože bez existencie tohto subjektu by zanikol dôvod pre vedenie trestného konania v zmysle všeobecne používanej premisy o tom, že bez poškodeného niet trestného činu. Na jednej strane okresný súd rozhodnutie odôvodňuje odkazom na , , , , kde možnosť ustanovenia opatrovníka zomrelému bez ďalšieho vylúčil. Zároveň však v závere dôvodov toho istého rozhodnutia priznal výkon práv poškodeného v trestnom konaní dedičom zomrelého.

Odvolateľ poukázal i na právnu prax pripúšťajúcu bez akýchkoľvek problémov ustanovenie opatrovníka osobám, ktoré majú byť vyhlásené za mŕtve, pričom neraz už s prihliadnutím na dátum ich narodenia prípadne okolnosti ich úmrtia je zrejmé, že v čase ustanovenia opatrovníka súdom nežijú a teda v zmysle prvostupňovým súdom prijatých záverov a použitej právnej argumentácie nemajú spôsobilosť na práva, pretože táto zanikla ich smrťou, v niektorých prípadoch aj desiatky rokov pred prvým úkonom súdu v právnej veci ich vyhlásenia za mŕtveho. Odvolateľ dáva do pozornosti i znenie ustanovenia a , znenie ustanovenia označeného právneho predpisu, ktoré umožňuje ustanovenie opatrovníka poškodenému, avšak na rozdiel od úpravy druhá veta vyžaduje tiež preukázanie existencie nebezpečenstva z omeškania. Súdy SR sa tak pravidelne ustanovovaniu opatrovníka v trestnom konaní bránia s odkazom na záver, že v konkrétnej trestnej veci nevzhliadli na plnenie zákonnej požiadavky existencie nebezpečenstva z omeškania. Prokurátorovi ako orgánu činnému v trestnom konaní potom neostáva iné len riešiť situáciu podaním návrhu na ustanovenie opatrovníka v zmysle druhá veta . Odvolateľ poukázal ďalej na neakceptovateľné vybavenie veci zamietnutím návrhu súdom. Súd nevzal v úvahu skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľovi môže za splnenia istých podmienok trvať roky, čo orgánu v trestnom konaní priamo bráni v rešpektovaní hneď dvoch zo základných zásad trestného konania, a to jeho rýchlosti a hospodárnosti. Ďalej súd nevzal v úvahu skutočnosť, že existujú poškodení trestnými činmi, ktorým nimi bola privodená smrť alebo táto nastala následkom spáchanej trestnej činnosti a tým aj v súvislosti s ním, napr. ťažkou ujmou na zdraví s následkom smrti, ktorí nemajú dedičov, títo nie sú známi alebo dedičia dedičstvo z akéhokoľvek zákonného dôvodu odmietnu. Opätovne považoval za dôležité pripomenúť, že procesné práva poškodeného, aj toho zomrelého, pričom nezanikajú, ale trvajú ďalej. Na mieste je preto s prihliadnutím na charakter rozhodnutia súdu v danej veci zo dňa 15.1.2013 otázka, komu priznať práva poškodeného v takýchto konaniach, komu oznamovať rozhodnutia vyplývajúce z trestného konania a ako a kedy na nich vyznačovať doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka poškodenému v trestnom konaní, ktorý na následky vyvolané trestným činom zomrel nie je svojvoľným ani nie je vedomým a úmyselným šikanóznym výkonom práva vo vzťahu ku konajúcemu súdu, ale je snahou s definitívnou platnosťou vyriešiť pre budúcnosť otázku oprávnenia výkonu procesných práv zomrelého poškodeného v trestnom konaní. Vo veci úmrtia O. Y. je pritom vedené trestné konanie, v ktorom záujem o výkon procesných práv poškodeného prejavil súrodenec zomrelého a jeho prostredníctvom synovec zomrelého, teda nie osoby, ktoré prichádzajú v úvahu ako potenciálni, či tzv. neopomenuteľní dedičia. Synovec zomrelého na základe písomného plnomocenstva udeleného mu bratom zomrelého sa domáhal výkonu procesných práv poškodeného, najmä nahliadania do vyšetrovacieho spisu a podávania opravných prostriedkov. Podľa názoru prokurátora práve ním použité ustanovenie druhá veta je nielen možné, ale zároveň aj dôvodné v predmetnej právnej veci aplikovať s tým, že existencia subjektu vykonávajúceho procesné práva zomrelého poškodeného v trestnom konaní je nevyhnutná ako pre zákonné vedenie trestného konania, tak pre jeho prípadné zákonné skončenie.

Súd nerešpektoval obsah úpravy druhá veta vo veci charakterovo príbuznej veci v rozsahu procesnej úpravy ustanovenia a nasledujúcich rozhodol diametrálne odlišne a so závažnejším následkom, pretože nielenže odmietol určiť subjekt procesných práv zomrelého poškodeného v trestnom konaní, ale zároveň tak bráni orgánom činným v trestnom konaní postupovať v ňom zákonným spôsobom bez toho, aby bolo možné takéto konanie podľa prerušiť do času právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom. Súd dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto sa odvolateľ domáhal zmeny napadnutého uznesenia postupom podľa a v rámci tejto zmeny žiadal vyhovieť návrhu tak, že za opatrovníka O. Y. pre potreby trestného konania ustanoví súd Ing. T. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, C., alternatívne žiadal zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa , pre vecnú správnosť.

Krajský súd sa nestotožnil s odvolacími argumentmi odvolateľa, konštatoval zároveň vecnú správnosť uznesenia súdu prvého stupňa, stotožnil sa s jeho závermi prezentované v písomnom vyhotovení uznesenia a na tieto závery aj poukazuje. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje krajský súd za svoju povinnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim odvolacím argumentáciám odvolateľa.

Tí, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzené, vyžadujú (podobne ako maloletí) osobitnú starostlivosť súdu. Súd sa musí postarať o to, aby sa im ustanovil opatrovník a potom sleduje ako opatrovník vykonáva svoju funkciu. Opatrovnícke konanie upravuje v ustanovení keď zakotvuje, že súd je povinný sa postarať o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. Avšak i v prípade ustanovenia opatrovníka osobám, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzené ide o osoby žijúce.

Okresná prokuratúra sa domáha ustanovenia opatrovníka nebohému pre účely trestného konania podľa . Aplikácia označeného ustanovenia tiež vyžaduje existenciu konkrétnej ( žijúcej ) fyzickej osoby ktorej opatrovník má byť ustanovený na základe rozhodnutia súdu. Okresná prokuratúra sa domáha ustanovenia opatrovníka poškodenému účastníkovi v trestnom konaní s poukazom aj na , avšak aj označené ustanovenie pre prípad ustanovenia opatrovníka osobám, ktoré opatrovníka musia mať na základe rozhodnutia súdu si vyžaduje, aby osoba, ktorému opatrovník má byť ustanovený, disponovala spôsobilosťou mať práva a povinnosti.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením ( ), smrťou táto spôsobilosť zanikne ( ). Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak ( druhá veta ). V konaní o vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu -právny dôsledok, strata spôsobilosti mať práva a povinnosti nastane až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu. Pokiaľ takéto právoplatné rozhodnutie neexistuje, nie je možné osobu o vyhlásenie ktorej za mŕtvu v konaní ide považovať za osobu mŕtvu.

Podľa článku 14 SR spôsobilosť na práva má každý človek. Spôsobilosť na práva a povinnosti trvá po celý život človeka bez akejkoľvek zmeny, nemožno ju obmedziť a ani rozšíriť, zaniká smrťou. Spôsobilosť na práva a povinnosti znamená, že človek sa môže stať subjektom práva a povinnosti. Kto má takú spôsobilosť, môže sa stať vlastníkom, nadobudnúť pohľadávky, stať sa dedičom alebo dlžníkom.

Je preukázané v konaní, že neb. poškodený O. Y. z dôvodu smrti stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a stratil spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Tak ako spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, tak aj spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti sa viaže k existujúcej osobe (žijúcej). Správne konštatuje okresný súd, že je možné ustanoviť zástupcu (keďže ustanovenie opatrovníka je jednou z foriem zákonného zastúpenia) len fyzickej osobe disponujúcej právnou subjektivitou, lebo zástupca koná za iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Uvádzaný princíp sa uplatňuje i v prípade konštrukcie ustanovenia , ktorý upravuje ustanovenie opatrovníka účastníkovi v presne vymedzených prípadoch na základe rozhodnutia súdom a návrh,

ktorým sa navrhovateľ domáha ustanoviť opatrovníka nebohému poškodenému pre účely trestného konania, nedopadá do rámca právnej konštrukcie ustanovenia

Odvolací súd zhodne ako prvostupňový súd zdieľa názor, že právna otázka riešenia ktorej sa navrhovateľ v aktuálnom konaní domáha je upravená v postupom v , vo vzťahu k poškodenej fyzickej osobe. Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu vyhovieť nemohol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z jeho účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, keďže sa jednalo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.