Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o pôvodne maloletú Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, dieťa rodičov: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.- K. Z., N. trieda XXX/XXX, zast. JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom Galanta, Šafárikova 1522 a A. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.- K. Z., N. trieda XXX/XXX, t. č. bytom U. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. januára 2013 č. k. -137, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 03. 2012 sa otec vtedy mal. Z. N., nar. XX. XX. XXXX domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti z dôvodu zhoršenia jeho finančnej situácie. Dôvodil, že jeho bývalá manželka ho obrala o celý majetok, on zostal bez strechy nad hlavou, predala mu strojné zariadenie jeho firmy, pričom poberá iba dôchodok vo výške 380 eur mesačne.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , , , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine ). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca nie je dôvodný, nakoľko od poslednej úpravy pomerov, ktorá bola v októbri 2009 neprišlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. V tejto súvislosti zdôraznil, že u oboch rodičov došlo k zvýšeniu dôchodkov, u otca zo sumy 333,- eur na sumu 404,20 eura a u matky zo sumy 164,60 eura na sumu 308,- eur mesačne. Matka i naďalej poberá príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré sa od poslednej úpravy výživného zvýšili zo sumy 480 eur na sumu 630 eur mesačne. Zmenu pomerov na strane pôvodne maloletej vzhliadol v tom, že v súčasnosti navštevuje strednú školu, s čím sú preukázateľne spojené i zvýšené náklady. Rovnako tak má zvýšené náklady súvisiace s jej vekom, ako i zdravotným stavom. Konštatoval, že otec je i naďalej jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, pričom si neplní svoje povinnosti, a to nepodáva daňové priznania za spoločnosť. Dospel preto k záveru, že dôvody ma zníženie výživného v danej veci absentujú. Tvrdenie otca o vykonávaní exekučných zrážok označil za nedôvodné, nakoľko exekučné zrážky si otec zavinil sám, keď si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, prípadne bol takto sankcionovaný za neuhradenie trov konania v súdnych sporoch, v ktorých bol neúspešný. Z dôvodu takto nezistenej podstatnej zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. , keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zníženia výživného v súlade s jeho návrhom. Dôvodil, že jeho bývalá manželka ho pripravila o celý majetok, ktorý činí sumu 1.500.000,- eur, pričom nie je odkázaná na jeho dôchodok. Naviac mu nevydala ani jeho osobné veci ani veci, ktoré priniesol do manželstva. Uviedol, že matka zakázala jeho dcére, aby sa s ním stretávala. Matka poberala nájomné z haly ako kompenzáciu za výživné. Následne halu predala bez jeho vedomia a podvodom získala 1.500.000,-Sk. Predala i kompletnú strojnú výbavu s hotovými výrobkami aj s polotovarom, chatu, dlažbu, obklady, autá i nábytok, v dôsledku čoho zostal na ulici. Poukázal, že matka prenajíma i priestory na ulici N. trieda XXX/XXX v jeho bývalom dome, vozí sa na luxusnom aute, chodí do kúpeľov, na dovolenky. Uzavrel, že matka žije na vysokej úrovni z jeho nadobudnutého majetku.

Pôvodne maloletá vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa jej v súvislosti s navštevovaním Súkromnej strednej odbornej školy B. v H. prirodzene zvýšili výdavky na výživu. Poukázala, že k strhávaniu dôchodku otca v rámci exekúcie došlo až potom, ako otec po dlhé mesiace neuhrádzal výživné žiadnym spôsobom. Mala za to, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane oboch rodičov k podstatnej zmene príjmov a výdavkov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Zdôraznila, že ona a ani matka, uvedomujúc si reálne možnosti otca, zvýšenie výživného nepožadujú. Ohľadom otcom tvrdenej nepriaznivej finančnej situácie uviedla, že táto je výsledkom jeho neúspechu v podnikaní. Matka si dom od otca odkúpila až potom, ako mali medzi sebou už zrušené BSM, pričom si naň musela matka vziať úver, ktorý spláca dodnes. Rovnako tak jeho tvrdenia ohľadne predaja jeho strojov, dlažby, obkladov a pod. matkou boli predmetom jeho mnohých anonymných i neanonymných trestných oznámení, ktoré všetky skončili ich odmietnutím, nakoľko sa tieto tvrdenia otca preukázali ako nepravdivé. Poukázala, že otec je v súčasnosti trestne stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby a za prečin ublíženia na zdraví, ktorých sa mal dopustiť voči svojej exmanželke a za prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa mal dopustiť voči nej. Tvrdenia otca o nadštandardnom živote jej a matky označila za nepravdivé, nakoľko obe žijú doposiaľ v podnájme, nevlastnia žiadne luxusné auto, nechodia na dovolenky. Matka chodí len na liečenia v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh otca, doručený súdu prvého stupňa dňa 19. 03. 2012 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči vtedy mal. Z. N., nar. XX. XX. XXXX. Na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 28. 06. 2012 žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 70 eur mesačne na sumu 40 eur, prípadne na sumu 50 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením ( ). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na v súčasnosti už plnoletú Z. N., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 10. 2009 č. k. -119, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. Z. bola zverená do osobnej starostlivosti matke a ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči vtedy mal. Z. určená na sumu 70 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 12. 2009. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu matky tvoreného z invalidného dôchodku vo výške 164,60 eura mesačne a prídavku na mal. Z. vo výške 21,25 eura. Do júla 2008 poberala za prenájom nehnuteľností sumu 500 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2008 matkin príjem z prenájmu predstavoval sumu 412,30 eura. Otec bol v tom čase poberateľom invalidného dôchodku vo výške 333 eur mesačne a konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti K.D.O., s.r.o., ktorá za rok 2008 vykázala stratu vo výške 23.712,-Sk. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k tomuto maloletému dieťaťu. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka i naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 318 eur mesačne, pričom stále prenajíma časť nehnuteľnosti, za čo dostáva sumu 630 eur mesačne. V čase konania o rozvod manželstva rodičov bola matke priznaná za asanovanie nehnuteľnosti suma 663.878 eur. Podľa vyjadrenia matky z tejto sumy po uhradení rôznych úverov, pôžičiek a nedoplatkov súvisiacich aj s podnikaním jej bývalého manžela, jej zostala suma cca 165.970,- eur, ktorú sumu chce použiť na rekonštrukciu, prípadne stavbu rodinného domu. Otec je i naďalej konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti K.D.O., s.r.o., pričom za zdaňovacie obdobie 2010 a 2011 nepodal daňové priznanie. Celkový daňový nedoplatok spoločnosti činil ku dňu 24. 09. 2012 sumu 6.716,63 eura. Poberá invalidný dôchodok, ktorý od 01. 01. 2013 predstavuje sumu 404,20 eura mesačne, z ktorého sa mu vykonávajú exekučné zrážky. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola Z. maloletá a navštevovala 9. ročník Základnej školy v H.. V súčasnosti je už plnoletá a je študentkou 3. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy B. H..

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť otca voči Z. N. naďalej trvá, keďže táto s ohľadom na jej prípravu na budúce povolenie nie je schopná sama sa živiť, pričom od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Je totiž nesporné, že na strane oboch rodičov zostal okruch vyživovacích povinností zachovaný. Rovnako tak čiastočná zmena majetkových pomerov nastala u oboch rodičov, keď od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu ich invalidných dôchodkov, pričom na strane matky došlo k čiastočnému zvýšeniu príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Otec je i naďalej konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti, pričom si neplní svoje povinnosti, t. j. nepodáva daňové priznania. Nie je tak možné ustáliť jeho majetkové a príjmové pomery za rozhodné obdobie pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti pri rešpektovaní zákonných zásad. Nesplnenie tejto jeho povinnosti v konečnom dôsledku znamená nepreukázanie otcom tvrdenej zlej finančnej situácie. Je nesporné, že práve už t. č. plnoletej Z. sa v súvislosti s jej nástupom na stredoškolské štúdium prirodzene zvýšili životné náklady, ktoré sú minimálne na úrovni dospelého pracujúceho človeka, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať, a preto odporkyňou uvádzané výdavky v súvislosti s jej odôvodnenými potrebami je potrebné považovať i bez podrobného dokladovania za preukázané. Zvlášť, keď tieto sú zvýraznené i jej nepriaznivým zdravotným stavom. Doposiaľ súdom stanovené výživné tak v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby odporkyne, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Záverom odvolací súd poznamenáva, reagujúc na námietky odvolateľa, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že exekučné konanie vedené proti otcovi formou zrážok z jeho invalidného dôchodku začalo práve z dôvodu neplnenia si jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Rovnako tak jeho poukaz na nadštandardné príjmy matky nepredstavuje dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko podmienkou na zníženie vyživovacej povinnosti otca je zmena pomerov podstatného rázu na jeho strane ako rodiča povinného plniť vyživovaciu povinnosť na základe súdneho rozhodnutia, odôvodňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, a nie zmena pomerov na strane matky. Keďže v konaní nebola preukázaná žiadna závažná zmena pomerov, z ktorej by bolo možné vyvodiť dôvodnosť návrhu otca, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľka návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.