Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-18-2012.pdf
PDF · 116.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Danice Michalkovej v právnej veci navrhovateľa VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, práv. zást. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti odporcovi Robert Homola - DADATRANS, Bulíkova 21, Bratislava, IČO: 40 775 381, práv. zást. Mgr. Michal Šaling, advokát, Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie 10.485,39 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 70/11-115 zo dňa 28.2.2012 a žalovaného proti uzneseniu č.k. 1CbZm 70/11-126 zo dňa 28.2.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 70/11-115 zo dňa 28.2.2012 potvrdzuje.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 333,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 70/11-126 zo dňa 28.2.2012 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 866/10-17 zo dňa 16.5.2011 v celom rozsahu a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi na náhradu trov konania o námietkach 100 % jemu vzniknutých trov. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že na návrh navrhovateľa vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 10.485,39 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 18.9.2010 do zaplatenia, odmenu 34,95 eur a trovy konania 1.292,05 eur. Odporca v zákonnej lehote podal proti nemu námietky, v ktorých navrhol napadnutý zmenkový platobný rozkaz zrušiť.
Na prejednanie námietok súd prvého stupňa nariadil v zmysle § 175 ods. 4 O.s.p. pojednávanie a zistil, že predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku, a preto vydal ZPR. V ďalšom konaní súd už len posudzoval, či je obrana odporcu vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky na to, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti
zrušený. V námietkach je povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Nebolo preto možné prihliadnuť k námietke poukazujúcej na rozpory v slovnom vyjadrení zmenkovej sumy, vznesenej až na pojednávaní.
Odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky mal právo vznášať aj kauzálne námietky v zmysle § 17 zmenkového zákona. Námietku neplatnosti leasingovej zmluvy považoval súd za nedôvodnú. Zmluvu účastníci uzavreli podľa § 269 ods. 2 ObZ ako tzv. nepomenovanú. Vznikla okamihom, kedy sa účastníci dohodli na jej obsahu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné leasingové podmienky (VLP), splátkový kalendár a zmluva o vyplnení a použití zmeniek. Navrhovateľ sa zviazal prenechať odporcovi do užívania motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov. Leasingová cena bola dohodnutá vo výške 518.271,80 Sk bez poistenia, tvoril ju súčet nadobúdacej ceny predmetu leasingu 440.617,- Sk a ceny finančnej činnosti 77.654,70 Sk bez poistenia (odporca mal v mesačných splátkach platiť aj poistné v celkovej výške 43.809,60 Sk). Po splnení všetkých dohodnutých podmienok mala byť leasingová zmluva riadne ukončená prevodom vlastníckeho práva k predmetu leasingu na odporcu. V bode 10.1. VLP bol prevod dohodnutý ako bezodplatný, poplatok za prevod vlastníckych práv 119,- Sk sa stal súčasťou leasingovej ceny. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške určenej priamo v kúpnej zmluve by mal odporca len v prípade uvedenom v bode 10.2. VLP, t.j. ak by účastníci leasingovú zmluvu predčasne ukončili po vzájomnej dohode.
Skutočnosť, že sa navrhovateľ zaviazal previesť do vlastníctva odporcu predmet leasingu bezodplatne, neodporuje obchodným zvyklostiam. Z leasingovej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ nebol dodávateľom predmetu leasingu, financoval však jeho kúpu a prenechal ho odporcovi na dlhodobé užívanie. Finančný leasing je kombináciou viacerých vzťahov, obsahuje prvky úverovej (finančnej) služby tým, že leasingová spoločnosť obstaráva z vlastných finančných zdrojov hnuteľnú vec podľa objednávky príjemcu leasingu, ďalej prvky nájomnej zmluvy tým, že vlastník hnuteľnej veci túto prenecháva príjemcovi leasingu na dlhodobé užívanie a nakoniec prvky kúpnej zmluvy. Na rozdiel od zmluvy o kúpe prenajatej veci (§ 489 a nasl. ObZ) je pri finančnom leasingu prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu závislý len od konkrétnych podmienok, ktoré si účastníci v zmluve dojednajú. Podstatou finančného leasingu je umožniť príjemcovi leasingu dlhodobo užívať predmet leasingu za odplatu. Odplatou sú leasingové splátky, ich skladbu určujú účastníci zmluvy podľa vzájomnej dohody. V tomto prípade zo splátkového kalendára súd zistil, že splátky pozostávali z troch zložiek: splátka istiny, splátka finančnej činnosti a poistné. Zaplatením všetkých splátok by odporca uhradil obstarávaciu cenu vozidla spolu dohodnutou sumou za finančnú činnosť. Podstate leasingu sa preto nemôže priečiť, ak si účastníci dohodli za prevod predmetu leasingu nulovú kúpnu cenu s prihliadnutím na to, že leasingovými splátkami bude pokrytá cena finančnej služby v celom rozsahu. Leasingová zmluva nie je neplatná ani v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; článok 10. VLP dostatočne určito vymedzuje, v ktorých prípadoch je leasingový nájomca povinný platiť poplatok za prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu a v ktorých prípadoch kúpnu cenu.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ leasingovú zmluvu predčasne ukončil listom z 31.1.2006, ktorý bol odporcovi doručený 21.2.2006. Dôvodom predčasného ukončenia zmluvy bolo neplatenie leasingových splátok od 25.10.2005. Odporca neplatenie splátok odôvodnil tým, že bez jeho viny bol predmet leasingu dňa 30.11.2005 poškodený, čím prišiel o zdroj príjmu. V zmysle bodu 7.7. VLP povinnosť platiť splátky však ani poškodením predmetu leasingu bez jeho viny nezanikla.
V oznámení o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy navrhovateľ vyzval odporcu, aby mu okrem omeškaných splátok 41.332,- Sk uhradil aj úroky z omeškania 3.895,- Sk, mimosúdne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 6.545,- Sk, resp. náklady spojené s odobratím predmetu leasingu 19.635,- Sk a minimálnu paušálnu pokutu 5.000,- Sk, to všetko do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Nároky vyčíslené v tomto oznámení považuje odporca pre uplynutie štvorročnej premlčacej doby za premlčané.
K tejto námietke súd opätovne poukazuje na predmet konania, ktorým je plnenie zo zmenky. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu (t. j. vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia), nie je premlčanie kauzálnej pohľadávky pre zmenkové nároky relevantné. Pohľadávka uplynutím premlčacej doby nezaniká, oslabuje sa len možnosť jej vymoženia, keďže v zmysle poslednej vety § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje práva zo zmenky, nie z leasingovej zmluvy. Zmenkové nároky sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona premlčujú v trojročnej lehote, ktorá plynie od splatnosti zmenky. Súd v dôsledku námietky premlčania nemôže priznať len také
premlčané právo, ktorého sa navrhovateľ v konaní domáha, a keďže zmenkové nároky navrhovateľa nie sú premlčané, nemá vznesená námietka premlčania kauzálnej pohľadávky žiaden vplyv na zmenkový záväzok odporcu. Premlčaním kauzálnej pohľadávky navrhovateľ práva zo zmenky proti odporcovi nestratil.
Z rovnakých dôvodov považoval súd za neprípustnú požiadavku odporcu, aby súd po zrušení zmenkového platobného rozkazu cestou moderačného práva v zmysle § 301 ObZ znížil zmluvnú pokutu. Súd síce má právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ale len vtedy, ak je predmetom konania jej zaplatenie. Navrhovateľ sa nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty, plnenie od odporcu požaduje zo zmenky, preto bez ohľadu, či je zmluvná pokuta zmenkou zabezpečená, resp. či ju navrhovateľ ako kauzálnu pohľadávku zahrnul pri vyplňovaní blankozmenky do zmenkovej sumy, nie je súd oprávnený do kauzálneho vzťahu účastníkov takýmto spôsobom zasahovať.
Ďalšími námietkami odporca spochybnil pohľadávku uvedenú v záverečnom finančnom vysporiadaní zo dňa 17.12.2008. Navrhovateľ v záverečnom finančnom vysporiadaní (ďalej aj ZFV) uplatnil ako svoje pohľadávky: neuhradené leasingové splátky do dňa predčasného ukončenia leasingovej zmluvy 41.332,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu 259.410,30 Sk, úroky z omeškania úhrad súvisiacich s nájmom 47.335,50 Sk, zmluvnú pokutu vo výške odúročeného ušlého zisku 20.627,20 Sk, minimálnu paušálnu zmluvnú pokutu 5.000,- Sk a iné náklady 322.717,60 Sk. Súčasne listom z 22.12.2008 započítal proti svojej celej pohľadávke na zaplatenie zmluvnej pokuty 259.410,30 Sk a proti časti pohľadávky 9.497,30 Sk z titulu neuhradených splátok (z celkovej sumy 41.332,- Sk), pohľadávku odporcu na vrátenie výťažku z predaja predmetu leasingu 268.907,50 Sk. Po započítaní sa pohľadávka navrhovateľa znížila na 427.515,- Sk. Nedoplatok sa mal stať splatným 8.1.2009, t.j. do 10 kalendárnych dní od 29.12.2008, kedy bolo ZFV doručené odporcovi. Odporca listom z 13.1.2009 vrátil záverečné finančné vysporiadanie navrhovateľovi z dôvodu .. „neopodstatnenosti a nezrozumiteľnosti niektorých bodov a súm“ a navrhovateľa odkázal na svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ po tom, čo mu odporca pohľadávku zo ZFV nezaplatil, využil vyplňovacie oprávnenie a odporcu v auguste 2010 vyzval na zaplatenie zmenky. Na výzvu odporca reagoval 14.9.2010 písomnou požiadavkou, aby mu navrhovateľ zaslal podrobné vyúčtovanie nárokov, najmä položky „iné náklady“, lebo inak nebude môcť doplnenú zmenkovú sumu akceptovať. Navrhovateľ požiadavke nevyhovel, prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 10.11.2010 znovu odporcu vyzval na zaplatenie zmenky a keď zaplatená nebola, podal 22.11.2010 na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Odporca označil zmenku za doplnenú v rozpore s udeleným oprávnením, lebo mu navrhovateľ výšku kauzálnej pohľadávky nepreukázal a zmenková suma, ktorú do blankozmenky doplnil, je vzhľadom na nadobúdaciu cenu predmetu leasingu neprimerane vysoká.
V zmysle čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Na základe tohto ustanovenia sa môže odporca, keďže zmenku podpísal pred doplnením chýbajúcich údajov, brániť proti zaplateniu zmenky námietkou, že bola vyplnená odchylne od vyplňovacieho oprávnenia, ktoré navrhovateľovi udelil. Navrhovateľ je prvý majiteľ zmenky, preto pre úspešnosť námietky postačí, ak odporca preukáže porušenie udeleného oprávnenia, čo sa súčasne považuje za dôkaz o zlomyseľnosti, či hrubej nedbanlivosti navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky.
Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy o vyplnení a použití zmeniek č. F/05/00810/1 zo dňa 21.4.2005 mal navrhovateľ právo vyplniť v blankozmenke zmenkovú sumu s uvedením jej meny, platobné miesto a dátum splatnosti v prípade, ak mu odporca neuhradí riadne a včas jeho splatnú pohľadávku v lehote stanovenej v leasingovej zmluve alebo v lehote, ktorú určí písomne. Ako zmenkovú sumu bol podľa čl. II. ods. 1 písm. a/ zmluvy oprávnený doplniť sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradených pohľadávok alebo ich časti ku dňu uplatnenia vyplňovacieho práva.
Zmenkou boli okrem iného zabezpečené aj pohľadávky navrhovateľa a ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy a ktoré sú obsiahnuté vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, vrátane zmluvných pokút (čl. I. ods. 4 zmluvy).
Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam uviedol, že po splatnosti záverečného finančného vysporiadania mu poisťovňa vyplatila poistné plnenie 7.106,90 eur za poškodenie predmetu leasingu, na základe čoho listom z 18.3.2009 započítal proti pohľadávke odporcu na vrátenie poistného plnenia časť svojej pohľadávky zo záverečného finančného vysporiadania. Započítaním zanikla celá jeho pohľadávka na úhradu nezaplatených leasingových splátok vo výške 1.056,71 eur a časť pohľadávky 6.050,19 eur z jej celkovej výšky 13.134,18 eur, ktorá je uvedená v časti C/ ZFV. Pôvodný záväzok odporcu 14.190,89 eur sa tak znížil na 7.083,99 eur (213.412,28 Sk). Túto sumu, zvýšenú o úrok z omeškania 3.401,40 eur za 617 dní omeškania od splatnosti ZFV do splatnosti zmenky, doplnil do zmenky ako zmenkovú sumu. Základom pre výpočet úroku z omeškania bola dlžná istina znížená o súčet úrokov z omeškania, ktoré sa stali splatnými do 17.12.2008 spolu vo výške 1.571,25 eur. Právo požadovať úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne aj po predčasnom ukončení zmluvy vyplýva z bodu 9.5. VLP.
K tvrdeniu odporcu, že pohľadávky, vyčíslené v ZFV sú nezrozumiteľné a nepreukázané je treba uviesť, že spôsob určenia väčšiny z nich priamo vyplýva z leasingovej zmluvy, resp. zo splátkového kalendára a VLP, ktoré sú jej súčasťou. Splátkový kalendár je podľa bodu 4.1. VLP daňovým dokladom, na základe ktorého mal odporca platiť leasingové splátky. Zo splátkového kalendára teda vedel, kedy a v akej výške má splátky platiť a musel vedieť, ktoré z nich nezaplatil. Rovnako to platí pre výpočet úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania za omeškanie s úhradou splátok sa riadi čl. 4 leasingovej zmluvy (podporne aj bodom 6.3. VLP, ale v zmysle § 273 ods. 2 ObZ má odchýlne určená výška úroku z omeškania v čl. 4 zmluvy prednosť pred jeho výškou uvedenou v bode 6.3. VLP). Odporca sám musel vedieť, ktoré zo splátok zaplatil s omeškaním alebo vôbec neuhradil a správnosť výpočtu úrokov z omeškania overiť bez súčinnosti s navrhovateľom. Právo navrhovateľa požadovať zaplatenie minimálnej zmluvnej pokuty 5.000,- Sk pre prípad iného ako riadneho ukončenia leasingovej zmluvy vyplýva z bodu 9.9. VLP. Bez súčinnosti navrhovateľa mohol odporca overiť aj správnosť výpočtu zmluvnej pokuty vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu. Spôsob jej určenia je upravený v bode 9.4. písm. c/ VLP. Spočítaním časti splátok, pripadajúcich na istinu z tých splátok, ktoré by sa stali splatnými, ak by k predčasnému ukončeniu zmluvy nedošlo (splátok č. 11. až 48.), mohol odporca správnosť výpočtu zmluvnej pokuty overiť.
Spôsob výpočtu zmluvnej pokuty vo výške ušlého zisku je uvedený v bode 9.4. písm. d/ VLP. Základom je súčet časti leasingových splátok, ktoré podľa splátkového kalendára pripadajú na finančnú činnosť (aj v tomto prípade od 11. do 48. splátky). Keďže však úroková miera, ktorou sa má tento základ úročiť, nie je v zmluve uvedená, správnosť výpočtu zmluvnej pokuty mohol odporca overiť až po zistení výšky úroku platného ku dňu uzavretia zmluvy.
Do položky „iné náklady“ podľa navrhovateľa patria nároky vyplývajúce z úvodnej vety bodu 9.4. VLP (všetky nároky, pohľadávky, škody a náklady, ktoré z titulu iného než riadneho ukončenia zmluvy navrhovateľovi vzniknú), najmä však z bodu 9.4. písm. b/ VLP, v zmysle ktorého má navrhovateľ právo požadovať od odporcu všetky ďalšie záväzky, ktoré vznikli do doby predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ako aj zmluvnú pokutu vo výške priamych nákladov navrhovateľa súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím predmetu leasingu, s jeho predajom, so sprostredkovaním predaja, prehlásením v evidencii motorových vozidiel, parkovné a pod.. Výšku tzv. iných nákladov preto odporca nemohol bez súčinnosti s navrhovateľom zistiť, aj keď mu bolo zrejmé, že náklady súvisiace s opravou a ďalším predajom predmetu leasingu navrhovateľ vynaložil.
Z čoho položka „iné náklady“ vo výške 10.712,26 eur (322.717,60 Sk) pozostáva, navrhovateľ čiastočne špecifikoval až vo vyjadrení k námietkam. Uviedol, že sú to náklady na opravu a servisné úkony spojené s predmetom leasingu podľa faktúry č. 67144 (fakturovaná bola suma 299.185,- Sk, čo je 9.931,12 eur), náklady na odhlásenie vozidla z evidencie vo výške 38,17 eur bez DPH podľa faktúry č. 2006095, náklady na odťah 82,98 eur podľa faktúry č. 103/2006 a náklady za predaj vo výške 357,04 eur podľa faktúry č. 11604/2006, ktorú však nepredložil. Na aký účel vynaložil ostávajúcu sumu 302,95 eur, navrhovateľ neuviedol.
Žiadne ustanovenie leasingovej zmluvy neukladá navrhovateľovi povinnosť preukázať výšku svojej pohľadávky. Podľa poslednej vety bodu 4.5. VLP sa všetky jednorazové pohľadávky (poplatky, zmluvné
pokuty, úroky z omeškania, náklady vyplývajúce z neplnenia zmluvy a iné), mali stať splatnými do 10 dní od doručenia výzvy na ich zaplatenie alebo faktúry príjemcovi leasingu. Nároky vyplývajúce z bodu 9.4. VLP mal podľa druhého odseku tohto bodu navrhovateľ písomne vyčísliť a odporca sa zaviazal ich uhradiť. Tieto sumy sa mali podľa bodu 9.5. stať splatnými do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na ich zaplatenie dlžníkovi.
Pojem „iné náklady“ v tej podobe, ako ho navrhovateľ zahrnul do záverečného finančného vysporiadania, leasingová zmluva nedefinuje. Z vyššie citovaných ustanovení VLP (bodov 4.5., 9.4. a 9.5.) vyplýva, že každý z jednotlivých nárokov, ktorý navrhovateľ súhrnne jednou sumou do tejto položky zahrnul, je nárokom samostatným a napriek tomu, že všetky súvisia s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, každý z nich vznikol z iného dôvodu. Každý z nich preto musel byť vyčíslený jednotlivo, s uvedením dôvodu vzniku, a keďže ide o náklady, ktoré už navrhovateľ na ťarchu odporcu vynaložil, aj s preukázaním opodstatnenosti ich účtovania, iný výklad príslušných ustanovení leasingovej zmluvy by podľa názoru súdu viedol k svojvôli a k zneužitiu práv na škodu odporcu. Mohol by viesť až k absurdným záverom, že je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi akúkoľvek sumu len preto, že ju navrhovateľ vyčíslil a výzvu na jej zaplatenie riadne odporcovi doručil. Aj keď má navrhovateľ právo na náhradu vynaložených nákladov, nemôže toto právo vykonávať spôsobom, ktorým odporcu na jeho právach ukracuje a znemožňuje mu účinne sa brániť aj v prípade, ak vyčíslená suma reálne nezodpovedá vynaloženým nákladom.
Jednotlivé nároky vyplývajúce z bodu 9.4. písm. b/ VLP sa preto mohli stať splatnými až po ich riadnom vyčíslení a po doručení výzvy odporcovi na ich zaplatenie. Za určitú formu jednotlivého vyčíslenia nárokov by bolo možné považovať, ak by navrhovateľ najneskôr so záverečným finančným vysporiadaním na vysvetlenie položky tzv. iných nákladov zaslal odporcovi aj doklady preukazujúce výšku požadovanej sumy, čo sa však nestalo. Preto bez ohľadu na to, či navrhovateľ náklady skutočne vynaložil, sa pohľadávka na ich náhradu ku dňu vyplnenia zmenky ešte nestala splatnou a navrhovateľ nebol oprávnený ju ako zmenkovú sumu do zmenky doplniť.
Po započítaní vzájomných pohľadávok na základe listu z 18.3.2009 považoval navrhovateľ pohľadávku vyplývajúcu z časti C/ ZFV (kde sú uvedené aj tzv. iné náklady) za neuhradenú vo výške 7.083,99 eur (213.412,28 Sk). Z úkonu smerujúcemu k započítaniu sa nedá zistiť, ktoré z nárokov vyčíslených v tejto časti ZFV započítaním zanikli, ale vzhľadom na výšku „iných nákladov“ by započítaním mohla zaniknúť len ich časť. Do zmenkovej sumy teda navrhovateľ zahrnul nielen tieto „iné náklady“, ale aj úroky z omeškania z nich. Zmenku tým vyplnil v rozpore s udeleným oprávnením.
Odporca preto dôvodne namietal, že zmenka nebola vyplnená podľa dojednania. Zmenka sa tým síce nestala neplatnou, ale odporcu ako jej vystaviteľa nezaväzuje. Nezaväzovala by ho ani v prípade, ak by časť zmenkovej sumy zodpovedala už splatnej kauzálnej pohľadávke, keďže odporca sa zmenkou zaviazal zaplatiť navrhovateľovi určitú zmenkovú sumu, ktorá ako celok musela byť do zmenky doplnená podľa udeleného vyplňovacieho oprávnenia. Zmenkový platobný rozkaz preto súd zrušil v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal súd náhradu trov v celom rozsahu. V zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
S týmto rozsudkom sa neuspokojil navrhovateľ a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania o námietkach. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie, inú vadu konania, ktorá mohla ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Namietal, že nie je správny záver súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, kde uviedol, že odporca nemohol sám bez súčinnosti s navrhovateľom overiť správnosť položky „iné náklady“. Žiadne ustanovenie leasingovej zmluvy neukladá navrhovateľovi povinnosť preukázať výšku svojej pohľadávky. Súd prvého stupňa nesprávne vyvodil z bodu 4.5., 9.4. a 9.5. VLP, že každý nárok navrhovateľa súhrnne uvedený v položke „iné náklady“, je nárokom samostatným, a preto každý mal byť vyčíslený jednotlivo
s uvedením dôvodu vzniku, a tieto nároky sa mohli stať splatnými až po ich riadnom vyčíslení a po doručení výzvy na ich zaplatenie. Navrhovateľ však je toho názoru, že bod 9.4. VLP ho nezaväzuje takto postupovať, a preto súhrnné vyčíslenie v záverečnom finančnom vysporiadaní v položke „iné náklady“ považuje za dostatočné. Stačí, ak samotná opodstatnenosť nároku sa preukáže v súdnom konaní, čo sa takmer v celom rozsahu navrhovateľovi podarilo. Záverečné vyúčtovanie je teda v súlade s bodom 9.4. VLP a nadobudlo v zmysle bodu 9.6. VLP v celej časti splatnosť dňa 8.1.2010.
V ďalšej časti sa zaoberal započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 18.3.2009, z ktorého je zrejmé, že boli v ňom obsiahnuté aj iné náklady, preto nie je správny záver súdu, že z tohto úkonu sa nedá zistiť, ktoré z nárokov žalovaných v tejto časti zanikli započítaním. Uviedol, že je zrejmé, že kompenzačný úkon navrhovateľa vo zvyšku poistného plnenia smeroval na uspokojenie jeho nároku vyplývajúceho z vynaložených nákladov na opravu „predmetu leasingu“ (zahrnuté v ZFV v položke „iné náklady“). I v prípade, ak by súhlasil s názorom súdu, že časť pohľadávky z titulu „iných nákladov“ vo výške 10.712,26 eur ešte nenadobudla splatnosť, tak mal aspoň sčasti ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti (vo výške 6.050,19 eur), teda v časti pohľadávky, ktorú i podľa názoru súdu prvého stupňa preukázal.
K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval na to, že navrhovateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a svojím konaním stále zvyšoval pohľadávku, a naviac sumu 302,95 eur v položke „iné náklady“ vôbec nevedel špecifikovať. Iný výklad ustanovení leasingovej zmluvy než uviedol súd by viedol k svojvôli a k zneužitiu práv na škodu odporcu. Podstatnou skutočnosťou bolo, že jednotlivé nároky vyplývajúce z bodu 9.4. písm. b/ VLP sa mohli stať splatnými až po ich riadnom vyčíslení a doručení výzvy odporcovi na zaplatenie spolu s dokladmi preukazujúcimi výšku pohľadávky. Zmenka teda bola vyplnená v rozpore s udeleným oprávnením, a preto navrhovateľ sa previnil minimálne hrubou nedbanlivosťou.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s poukazom na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či navrhovateľ vyplnil zmenku, ktorá bola pri vydaní neúplná tak, ako bolo dojednané vo vyplňovacom oprávnení, ktoré udelil odporca navrhovateľovi (čl. I. § 10 zmenkového zákona).
Podľa zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek č. M., ktorú účastníci uzavreli 21.4.2005 v čl. I. bod 3 dohodli spôsob doplnenia blankozmeny vystavenej k zabezpečeniu pohľadávok veriteľa z LZ č. A.. V bode 4. citovaného článku účastníci uviedli menovite, čo sa pre účely udeleného vyplňovacieho práva rozumie pod zabezpečenými pohľadávkami veriteľa, medzi iným i v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, a to pohľadávky, ktoré sú obsiahnuté vo finančnom vysporiadaní LZ, ktoré je dlžník (odporca) povinný v zmysle zmluvy uhradiť.
Z uvedeného znenia nepochybne vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie bolo udelené na záväzky z leasingovej zmluvy a platilo pre riadne vyplnenie znenie zmluvy. Súd prvého stupňa preto správne posúdil, že záverečné finančné vysporiadanie musí byť v súlade so zmluvou, resp. VLP a v časti položky „iné náklady“, nebolo v súlade so znením zmluvy, a preto navrhovateľ nedoplnil blankozmenku v súlade s poskytnutým oprávnením v zmluve zo dňa 21.4.2005, ktoré mu udelil odporca. Keďže navrhovateľ porušil pri vyplnení zmenky, ktorá bola pri vydaní neúplná čl. I. § 10 zmenkového zákona, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konštatoval, že navrhovateľ sa previnil hrubou nedbalosťou, a preto zmenka žalovaného nezaväzuje na poskytnutie zmenkového plnenia.
Skutočnosť, či čiastočne zmenková suma bola po práve alebo nie, nie je v námietkovom konaní vôbec rozhodná. To, či časť zmenkovej sumy navrhovateľ uplatnil oprávnene, by súd mohol skúmať len v kauzálnej žalobe, t.j. v žalobe o plnenie zo zmluvy. Zmenková prísnosť platí pre oboch účastníkov právneho vzťahu vzniknutého zo zmenky, a v samotnej skutočnosti, že v zmenke chýba podstatná náležitosť (zmenková suma), nemožno vidieť oprávnenie majiteľa doplniť ju podľa svojej vôle. Vyhlásenie v doplňovacom oprávnení je smerodajné pre výkon doplňovacieho práva. Zmenka musí byť doplnená len v rámci oprávnenia majiteľa, ktoré mu dal vystaviteľ zmenky a v danom prípade je rozhodný právny pomer, na podklade ktorého je zmenka vydaná, teda leasingová zmluva.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a v podrobnostiach poukazuje na precízne a všetky okolnosti uvedené v napadnutom rozsudku.
Uznesením zo dňa 28.2.2012 č.k. 1CbZm 70/11-126 súd prvého stupňa nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že pre priznanie nie sú splnené podmienky stanovené v § 138 ods. 1 O.s.p..
S týmto rozhodnutím sa neuspokojil odporca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov celkom alebo 50 %, alternatívne uhradiť súdny poplatok v splátkach po 105,17 eur. Uviedol, že dôvody na oslobodenie preukázal, a to najmä nepriaznivú ekonomickú situáciu odporcu a jeho finančné možnosti.
Odvolací súd po prejednaní odvolania a preskúmaní dokladov priložených k návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením a dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že pomery účastníka neodôvodňujú priznanie oslobodenia v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p..
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že so žiadosťou o splácanie súdneho poplatku v splátkach sa odporca môže obrátiť na Justičnú pokladnicu tunajšieho súdu, do predmetu činnosti ktorej prináleží vymáhanie súdnych poplatkov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.