Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16CoE-13-2013.pdf
PDF · 84.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpeného splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, za ktorú koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej H. F., nar. 9. 7. XXXX, trvale bytom P., P. E. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 60 pod spisovou značkou EX 18270/12, o vymoženie pohľadávky v sume 1.713,83 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/2751/2012-11 zo dňa 9. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a § 45 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 11. 8. 2011, sp. zn. SR 07129/11. Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 25. 8. 2010 posúdil ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ z dôvodu, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania nekonal. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vedeniu exekúcie a tým aj zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Domnieva sa, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Má za to, že požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Rovnako nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, ktoré nie je podľa návrhu odvolateľa možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Je toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu zo zákonom. Z uvedeného vyplýva, že súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Zároveň uviedol, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt sevanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto
štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku tak, ako to uvádzal oprávnený, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy chrániacej dotknuté osoby pred negatívnymi následkami výkonu rozhodnutia vydaného orgánom v rozpore so zákonným zmocnením. Správnosť uvedeného záveru je podporená i ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 25. 8. 2010, ktorú uzatvoril oprávnený (v postavení veriteľa) s povinnou ako dlžníčkou.
Pokiaľ exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku právne posúdil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a vyhlásil ju od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, možno jeho závery považovať za predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu. Odvolací súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav veci ako aj nesprávne právne posúdenie veci, pretože exekučný súd sa predovšetkým nevysporiadal - a zrejme ani nevenoval pozornosť - skutočnosti, či bola rozhodcovská zmluva (vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) vôbec uzavretá, kým pristúpil k samotnému skúmaniu jej platnosti.
Exekučný súd sa mal správne zamerať predovšetkým na skúmanie existencie rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd ako prvotnú a z hľadiska rozhodovania o zákonnosti uplatneného nároku aj smerodajnú konštatuje skutočnosť, že z doposiaľ predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, či predložený rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá dôkaz o tom, že rozhodcovská zmluva (vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, v danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná.
Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Z obsahu spisu až doposiaľ nie je zrejmé, či citovaná zákonná dikcia v danom prípade naplnená bola a tak nemožno v tomto štádiu konštatovať, či rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinným platne dojednaná. Písomne uzatvorená rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá ani priamo v zmluve o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ani vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere a ani v žiadnom z ďalších listinných
dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Pokiaľ rozhodcovský súd v rozsudku sp. zn. SR 07129/11 zo dňa 11. 8. 2011, ktorý je exekučným titulom, v treťom odseku svojho rozhodnutia cituje obsah „dojednanej“ rozhodcovskej zmluvy, neuvádza konkrétne, kde sa toto znenie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy nachádza (napr. s poukazom na konkrétny bod, či článok Všeobecných podmienok poskytovania úveru alebo úverovej zmluvy), preto odvolací súd citovanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom rozsudku považuje až doposiaľ za nepreukázané zo strany oprávneného. Existenciu rozhodcovskej zmluvy pritom nemožno vyvodiť ani z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere uzavretej oprávneným s povinnou tak, ako to urobil exekučný súd. Toto dojednanie vyjadruje len vôľu strán na mimosúdnom riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a ich záujem pred rozhodnutím sporu v rozhodcovskom konaní využiť mediáciu, za ktorým účelom účastníci úverovej zmluvy uzatvorili mediačnú doložku. Samotné slovné spojenie „pred rozhodnutím sporu v rozhodcovskom konaní“ nemožno bez ďalšieho chápať ako výslovnú dohodu zmluvných strán o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi stranami vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, ktorá výslovná dohoda v predpísanej forme (pozri § 3 a 4 ZRK) by mohla právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania založiť. Ani dojednanú mediačnú doložku podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii nemožno stotožniť s rozhodcovskou doložkou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
Vychádzajúc tak z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZRK, je doposiaľ sporné, či v konkrétnej exekučnej veci bola rozhodcovská zmluva dojednaná zmluvnými stranami písomne, prípadne či bola dojednaná iným z alternatívnych spôsobov, upravených v odseku 2 tohto ustanovenia (oprávnený v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz), a či vôbec bola zmluvnými stranami dojednaná. Exekučný súd tak bude povinný v ďalšom postupe zamerať svoju pozornosť na to, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní mohol nadobudnúť právne účinky, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy nebola, bolo by nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ako nulitný právny akt nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Len v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská zmluva (vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) bola uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah rozhodcovskej doložky z hľadiska naplnenia kritérií spotrebiteľského práva a zákonnosti priznaného plnenia podľa ustanovení § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie. Pritom sa už nemusel zaoberať argumentáciou a dôvodmi odvolania, ktorými odvolateľ spochybňuje existenciu spotrebiteľského vzťahu, keďže existencia rozhodcovskej zmluvy je elementárnym predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.