Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-214-2012.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/214/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad U. 103, zastúpeného JUDr. Štefanom Šimonom, advokátom so sídlom v Nitre, Párovská 42, proti žalovanému: TERMOFIX s.r.o., so sídlom v Beladiciach 132, IČO: 34 098 925, zastúpenému JUDr. Ladislavom Černákom, advokátom so sídlom v Mani, Legionárska 3, o zaplatenie 1.294,36 eura (38.994,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 30. marca 2011 č. k. 17C/121/2008-238, v spojení s opravným uznesením z 15. októbra 2012 č. k. 17C/121/2008-258, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 572,87 eura brutto s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2007 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi mzdu vo výške 744,88 eura brutto s 9 % úrokom z omeškania počnúc 01.02.2007 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 907,11 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti náhrady mzdy vo výške 549,49 eura zamietol. Právne vec odôvodnil s odkazom na ust. § 76 ods. 2, § 134 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce a zistený skutkový stav. Uviedol, že žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy z 02.05.1994 ako vedúci výroby a techniky - konateľ. Dňa 25.02.1995 bol zvolený za starostu Obce K. nad U., ktorú prácu vykonával až do 02.01.2007. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou dňom 08.01.2007 s tým, že žalovaný mu vo výplatnom termíne za mesiac január vyplatí odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Keďže žalobca v období od 01.10.2006 do 31.12.2006 neodpracoval 22 dní, alebo 170 hodín, musel súd vychádzať z jeho pravdepodobného zárobku. Ten zisťoval tým spôsobom, akú prácu by žalobca vykonával v rozhodnom období. Zistil, že pracovník X. J. pracoval ako technik a vychádzal z priemerného mesačného zárobku tohto pracovníka. Za rozhodné obdobie považoval posledný kalendárny štvrťrok roku 2006 (október, november a december 2006) V tomto období dosiahol X. J. 49.438,- Sk pri odpracovaní 47 dní, priemerná denná mzda činila 1.051,87 Sk a priemerná hodinová mzda 131,48 Sk. Priemernú dennú mzdu vo výške 1.051,87,-Sk vynásobil počtom pracovných dní v mesiaci január, čo predstavovalo sumu 18.993,- Sk brutto, v mesiaci február vynásobil 20 pracovnými dňami, čo predstavovalo sumu 21.037,- Sk brutto. Zo zisteného priemerného zárobku za dva mesiace, na ktoré vznikol žalobcovi nárok (40.031,06 Sk), odrátal sumu, ktorá bola žalobcovi žalovaným vyplatená vo výške 18.491,- Sk. Čiže žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie sumy 744,88 eura (21.540,06 Sk), ktorú mu priznal a vo zvyšku 549,49 eur žalobu zamietol. Do omeškania s vyplatením odstupného žalobcovi, sa žalovaný dostal dňom 01.02.2007, a preto žalobcovi priznal úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie tvrdiac, že rozsudok súdu prvého stupňa je v príkrom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zmätočne vyhodnotil výplatné pásky X. J., keďže si neuvedomil, že v jeho výplate boli zahrnuté odpracované dni, ako mesačné i dovolenkové dni, preto sumu k výplate nebolo možné deliť odpracovanými dňami, ale súčtom odpracovaných dní, dovolenkových dní, prekážok v práci, atď. V mesiaci máj 2010 učtáreň žalovaného vyhotovila fiktívny mzdový lístok pre žalobcu, kde priemerný zárobok pre výpočet odstupného bola vzatá suma 16.500,- Sk a zárobok od 01.01.2007 bol predpokladaný dokonca 20.000,- Sk, pričom za týchto predpokladov by bolo potrebné doplatiť maximálne 523,60 eura. To by však platilo za predpokladu, že za predpokladaný zárobok sa musí považovať najvyšší zárobok vo firme, v ktorej skoro 20 rokov nepracoval. Prvostupňový súd sa zaoberal v dôvodoch svojho rozsudku predpokladanými zárobkami v januári 2007 a februári 2007, čo sú mesiace, v ktorých už fakticky žalobca nepracoval. Pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania, spor sa viedol neúmerne dlho, avšak nie vinou žalovaného. Nestotožnil sa ani s výrokom o náhrade trov konania, majúc za to, že plný úspech v žiadnom prípade nie je úspech na hranici 57,5 %.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie žalovaného na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. Súd prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom uznesením zo dňa 24.09.2009 č.k. 9Co 89/2009-114 vec posúdil správne po právnej stránke, avšak sa dopustil pochybenia spočívajúceho v nesprávnom výpočte priemernej mzdy, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti sčasti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP a sčasti podľa § 220 OSP zmeniť. Výrok ktorým bola žaloba zamietnutá nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 31.08.2007 ( ďalej len ZP), zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je nepochybné, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe písomne uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 02.05.1994 na dobu neurčitú, s dohodnutým nástupom do práce dňa 02.05.1994 a druhom práce: vedúci výroby a techniky - konateľ. V tento deň bola medzi účastníkmi konania písomne uzavretá zmluva o mzdových podmienkach, podľa ktorej mesačná mzda žalobcu ako zamestnanca sa dohodla vo výške 7.000,-Sk mesačne, s účinnosťou od 01.05.1994 (č.l. 6). Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobca bol od 25.02.1995 zvolený za starostu obce K.d U., celkovo 3x, a funkčné obdobie mu skončilo 02.01.2007, ktorú skutočnosť zamestnávateľovi oznámil písomným podaním zo dňa 07.12.2006, v ktorej zároveň uviedol, že od nasledujúceho dňa môže nastúpiť do zamestnania. (č.l. 13). Na toto oznámenie reagoval žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 13.12.2006, v ktorej žalobcovi určil nástup do zamestnania dňa 08.01.2007 o 9.00 hod. s dovetkom, že spoločnosť čerpá od 23.12.2006 do 07.01.2007 celozávodnú dovolenku. V deň nástupu do zamestnania, t.j. dňa 08.01.2007 však účastníci konania písomne uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 08.01.2007 z organizačných dôvodov s tým, že žalovaný (zamestnávateľ) vo výplatnom termíne za mesiac január 2007 vyplatí zamestnancovi - žalobcovi odstupné vo výške dvojmesačnej mzdy (č.l.15 spisu). Z výplatného lístka za mesiac január 2007 nesporne vyplýva, že žalovaný žalobcovi vyplatil odstupné vo výške 16.000,-Sk a náhradu za 5 dní čerpania dovolenky vo výške 1.840,-Sk, čo po odrátaní odvodov a dane zo mzdy predstavovalo čistú mzdu vo výške 14.249,-Sk. Z výplatného lístka za mesiac 1/2007 vyplýva, že žalovaný pri stanovení výšky mzdy vychádzal zo sumy 8.000,-Sk, považujúc uvedenú výšku za základný zmluvný plat (viď č.l.16 spisu).
Aj odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Nepochybne pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dohodou z organizačných dôvodov, a mal preto nárok na odstupné najmenej do výšky dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Keďže u žalovaného žalobca neodpracoval v rozhodujúcom období aspoň 22 dní alebo 170 hodín, bolo namieste použiť namiesto priemerného mesačného zárobku pravdepodobný zárobok. Prvostupňový súd správne vypočítal priemerný zárobok pracovníka žalovaného X., s prihliadnutím na to, že takúto prácu by zrejme vykonával žalobca v sledovanom rozhodnom období a dosiahol by zrejme takýto zárobok, keby u žalovaného bol pracoval.
Vychádzajúc z toho, že bolo potrebné priznať žalobcovi odstupné, rozhodným obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku bol predchádzajúci kalendárny štvrťrok a to mesiace október, november, december 2006. Za toto obdobie pracovník Ignác J. dosiahol brutto zárobok 38.786,- Sk, bez náhrad mzdy a ostatných naturálnych príjmov (október 2006 = 16.500,- Sk, november 2006 = 11.786,- Sk, december 2006 = 10.500,- Sk) a odpracoval 47 dní, priemerný denný zárobok činila suma 825,23404,- Sk. Priemerný mesačný zárobok činila suma 17.874,569,- Sk (825,23404 x 21,66 - čo je koeficient za rok 2006 so sviatkami). Keďže mal žalobca nárok na 2 - mesačné odstupné činila táto suma výšku 35.749,138,- Sk (17.874,569 x 2 mesiace), pričom bolo nutné odpočítať sumu, ktorá mu už bola vyplatená vo výške 18.491,- Sk, a preto mal nárok na odstupné vo výške 17.258,138,- Sk, čo pri prepočte na eurá činila zaokrúhlene suma 572,87 eura. Keďže prvostupňovým súdom bolo priznané odstupné vo výške 744,88 eura brutto, odvolací súd v časti do sumy 572,87 eur brutto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v ostatnej časti vo výške 172,01 eura brutto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a žalobu zamietol.
O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov celého konania, pretože úspech účastníkov bol čiastočný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.