Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-77-2013.pdf
PDF · 68.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/77/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: I. N., a.s., IČO: XX XXX XXX, Ul. XX. O., D. proti povinnému: T. K., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, P. XX/XX, N. D., o vymoženie 415,69 eur s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, o vymoženie 415,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. januára 2013, č.k. 1Er/806/2000-11, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu z dôvodu výmazu z obchodného registra ex offo a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania s tým, že v náväznosti na § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 01.12.2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov. Preto podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania pri rozhodovaní o priznaní trov, súd skúmal procesnú zodpovednosť oprávneného na zastavenia exekúcie. Súd však túto nezistil, pretože oprávnený nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.1999 a návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 03.05.2000. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný v obchodnom registri a konkurz na majetok povinného vyhlásený nebol, preto s poukazom na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/2005 ako aj na rozsudku Európskeho súdu pre ľudského práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983 súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá poukazovala na tú skutočnosť, že právny poriadok v platnom znení do 31.01.2002 neupravoval vysloveným ustanovením právnu situáciu ako postupovať v prípade zastavenia exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže do 31.01.2002 nebolo výslovne určené v právnom predpise ako postupovať v prípade daného skutkového stavu, preto je potrebné na danú skutočnosť aplikovať rovnocennú právnu skutočnosť za použitia zásad analógie práva, ktorá je vyslovene upravená v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Preto je bezpredmetné aplikovať a postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.01.2002, pretože dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zodpovedá iba procesný postup ustanovený v § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v spojení s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je povinný exekučný súd nielen rozhodnúť o výške trov exekúcie, ale aj povinný ich úhradou zaviazať oprávneného. Poukázala pritom aj na názor vyslovený uznesením NS SR sp.zn. 5Mcdo 21/2011. V konečnom dôsledku žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie oprávnený, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
V prejednávanej veci je nepochybné, že súdny exekútor doručil na Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 15.05.2000 žiadosť o udelenie poverenia pre súdnu exekútorku na vykonanie exekúcie s tým, že Okresný súd v Považskej Bystrici vydal dňa 22.05.2000 poverenie pre súdnu exekútorku JUDr. Ing. Oľgu Hlucháňovú.
S poukazom na výpis z obchodného registra zo strany povinného je zrejmé, že spoločnosť T. K., s.r.o. so sídlom v N. Bystrici bola dňom 19.11.2009 zrušená a s účinnosťou od 19.01.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra.
V prejednávanej veci je síce čiastočne dôvod na odvolanie súdnej exekútorky, ktorá namietala, že v prejednávanej veci mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Na druhej strane však toto pochybenie na strane súdu prvého stupňa samo o sebe nič nemení na vecne správnom rozhodnutí súdu prvého stupňa ohľadom trov exekucie.
V prejednávanej veci je nepochybné, že exekúcia na súde prvého stupňa začala podaním návrhu dňom 03.05.2000 na Exekútorskom úrade JUD. Ing. Oľgy Hlucháňovej s tým, že z ust. § 203 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekúcie zrejmé, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku zároveň vyplýva, že exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona bol potom v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý pri otázke náhrady trov exekúcie použil ust. § 203 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekúcie.
V prejednávanej veci je tiež nepochybné, že návrh na začatie exekúcie bol podaný 03.05.2000 a k výmazu povinného ex offo dochádza dňa 19.01.2010, teda po desiatich rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Z tohto potom možno následne dovodiť, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať výmaz povinného z obchodného registra a v súčasnosti je bezprávneho významu z akého dôvodu došlo k výmazu povinného. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s tým, že takéto rozhodnutie nie je ani v rozpore s citovaným uznesením NS SR, na ktoré poukazovala súdna exekútorka vo svojom odvolaní, pretože toto rozhodnutie sa zaoberá inou procesnou situáciu, ako bola v prejednávanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .