Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-21-2013.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi O. Š.F., G.. XX. XX. XXXX, K. M.. I. XXX/X, K. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1 192,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,14 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 02. 2012 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 97, 70 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým 12. 12. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 192,39 Eur s príslušenstvom ako nedoplatku z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 01. 2008.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
Na strane odporcu vstúpil do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Nárok navrhovateľa žiadal priznať len do rozsahu prijatého bezdôvodného obohatenia, v prevyšujúcej časti zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, písomným vyjadrením zástupcu žalobcu, vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, žiadosťou - zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 01. 2008, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 21. 12. 2011, korešpondenciou účastníkov, výpisom z účtu odporcu a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa tento poskytol na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 01. 2008 odporcovi revolvingový úver vo forme úverového rámca. Odporca vyčerpal ku dňu 17. 05. 2011 peňažné prostriedky vo výške 1 768,83 Eur. Zaviazal sa splatiť úver v mesačných splátkach vo výške 5 % z tohto rámca, t. j. 40,-- Eur, vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Svoj záväzok riadne neplnil a dňa 31. 01. 2012 sa stal splatným dlh v žalovanej výške. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 21,24 % ročne. Tento úrok potom požadoval od 16. 12. 2011 až do zaplatenia.
V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že odporcovi bola poskytnutá úverová karta s možnosťou prvého čerpania do výšky 20 000,-- Sk a splátka bola stanovená 4 % z úverového rámca, t. j. 800,-- Sk. V prvom mesiaci čerpania, t.j. v júni 2008, bol úverový rámec zvýšený na 30 000,-- Sk a splátka na 1 200,-- Sk. K januáru 2009 s prechodom na eurá bol upravený úverový rámec na 900,-- Eur a neskôr zvýšený na 1 000,-- Eur. Splátka stanovená vo výške 40,-- Eur mesačne. Revolvingový úver bol uvedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX, Z. XXXXXXXXXXX. Celkovú sumu ani dátum splatnosti úveru nebolo možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom splácaní. Zmluvný úrok bol dojednaný na 1,95 % mesačne, t. j. 23,40 % ročne. Pri vyhotovení úverovej karty bola úroková sadzba znížená na 1,77 % mesačne, t. j. 21,24 % ročne.
Odporca vyčerpal k 14. 05. 2011 sumu 1 768,83 Eur, z ktorej uhradil sumu 1 418,69 Eur do doby odstúpenia od zmluvy. Odporcovi boli účtované zmluvné pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Dňa 21. 12. 2011 došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy a k 31. 01. 2012 sa stal splatným celý dlh v zmysle článku V.5. Všeobecných podmienok a v zmysle článku V.5 Všeobecných podmienok navrhovateľ bol oprávnený účtovať úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, (t. j. 29,20 % ročne). Po odstúpení od zmluvy odporca nič neuhradil. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Poukázal na znenie ustanovenia § 52 až § 54 O. z., pričom však podľa jeho názoru sa zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa nie je potrebné zaoberať bližšie, keďže navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Na základe odstúpenia sa zmluva zrušila od počiatku a na strane odporcu vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Z týchto dôvodov bolo potrebné porovnať prijatú sumu od navrhovateľa a odpočítať od nej sumu, ktorú spotrebiteľ zaplatil, bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ túto platbu započítal. V prevyšujúcej časti potom žiadal návrh zamietnuť. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania z neurčitej hodnoty predmetu sporu za 2 úkony právnej pomoci spolu vo výške 162,91 Eur.
Z pripojenej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 01. 2008 uzatvorenej medzi účastníkmi súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý klasický úver v predajnej cene tovaru vo výške 6 990,-- Sk s priamou platbou 699,-- Sk. Výška úveru predstavovala 6 291,-- Sk.
V zmysle žalobného návrhu a vyjadrenia navrhovateľa predmetom sporu však nebolo vrátenie poskytnutého úveru za zakúpený tovar, ale plnenie z revolvingového úveru poskytnutého prostredníctvom úverovej karty v zmysle časti C tejto zmluvy.
Z časti C nazvanej úverová karta zmluvy vyplýva, že sa jedná o žiadosť spotrebiteľa, aby ho spoločnosť navrhovateľa zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20 000,-- Sk a vydala úverovú kartu na jeho meno. Zaviazal sa tým splácať čerpaný úver v mesačných splátkach minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky.
Z pripojených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa vyplýva, že tento mal spolu s úverovou kartou zaslať odporcovi list dňa 07. 05. 2008, v ktorom mu oznamuje, že mesačná úroková miera je 1,77 % p. m. a maximálny úverový rámec 30 000,-- Sk.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe jeho žiadosti v celkovej výške 6 291,-- Sk. Táto zmluva obsahovala časť C, ktorou mal spotrebiteľ žiadať o poskytnutie úverovej karty za účelom vyčerpania úverového rámca do výšky 20 000,-- Sk.
V čase uzatvorenia zmluvy bol účinný zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 4 ods. 1 upravoval ako podmienku platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej písomnú formu.
V danom prípade nemožno považovať časť C zmluvy spolu s prípisom zo dňa 07. 05. 2008 zo strany navrhovateľa za dvojstranný prejav vôle oboch účastníkov, keď navrhovateľ v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru vopred vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Podpisom želanej zmluvy odporca súčasne podpísal aj tú časť textu, ktorá sa týkala úplne iného právneho úkonu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti a jeho podmienky neboli špecifikované. Okrem toho, že tento úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona v zmysle § 40 ods. 1 O. z., bol neplatný aj z dôvodu, že nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne v zmysle § 37 ods. 1 O. z. Neobsahoval ani náležitosti zmluvy upravené v § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z. z., ktoré táto špeciálna právna úpravy vyžadovala.
V danom prípade potom súd mal za to, že zo strany odporcu ako spotrebiteľa nebol dostatok vôle vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako primárne vo sfére jeho záujmu. Ak potom navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky prostredníctvom zaslanej kreditnej karty, na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vrátiť v zmysle § 451 ods. 1 O. z. Jednalo sa totiž o plnenie bez právneho dôvodu, t. j. bez uzatvorenej platnej zmluvy.
Odporca nespochybnil, že prijal od navrhovateľa plnenie v rozsahu 1 768,83 Eur.
Podľa tvrdenia navrhovateľa z tejto sumy odporca vrátil celkove sumu 1 418,69 Eur. Rozdiel predstavuje potom bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, t. j. suma vo výške 350,14 Eur. Z tejto sumy súd v zmysle ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. priznal úroky z omeškania v požadovanej výške 9 % ročne od 01. 02. 2012 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako bezdôvodný.
Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 20 %, neúspešný v rozsahu 80 %.
Požadoval náhradu trov konania, ktoré mu súd nepriznal v zmysle § 142 ods. 2 OSP.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, keď z požadovanej náhrady trov mu priznal 60 % (pomer úspechu a neúspechu), t. j. sumu 97,70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.