Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/51/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: T. T., G.. X.X.XXXX, K. O., Š. X, zastúpená JUDr. Petrom Rakom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, proti žalovanému: B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O., Š. X, o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

určuje, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX postavenom na parc. C. XXXX Z. O., na Š. F., Z. Č.. X spolu so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaných na LV XXXX k. ú. O. a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na pozemku pod bytovým domom parc. KN XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria vedeného na LV č. XXXX k. ú. O.,

žalovaný je povinný predmetné nehnuteľnosti vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.322,46 EUR a iných trov konania vo výške 99,50 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2012 sa voči žalovanému domáhala určenia vlastníckeho práva a vypratania nehnuteľnosti a to bytu Č.. XX na prízemí bytového domu A.. Č.. XXXX, postavenom na parc. C. XXXX Z. O. G. Š. F., vchod č. X spolu so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaných na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX na pozemku pod bytovým domom parc. KN XXXX o výmere X.XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria vedených na LV č. XXXX pre k. ú. O..

Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa k nej správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, čo odôvodňuje nárok na vrátenie daru podľa .

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd dokazovaním vykonaným notárskou zápisnicou G., výsluchom žalobkyne, oznámením o vrátení daru, výsluchom svedkyne V. C. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 14.1.2008 spísanou formou notárskej zápisnice G./XXXX, G., G. darovala svojmu synovi - žalovanému byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. C. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX Z. G. L. Č.. XXXX ako aj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 70/2767 na pozemku pod bytovým domom XXXX U. Z. X.XXX m2 vedenom na L. Č.. XXXX C.. Ú.. O. so zriadením vecného bremena práva doživotného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou bezodplatne a uvedením osobného záväzku žalovaného, ktorý sa zaviazal poskytnúť žalobkyni dôstojné zaopatrenie, predovšetkým v prípade choroby, celodennú stravu, upratovania, nákupy a iné potrebné služby s tým, že neplnenie uvedených záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy sa bude považovať za hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. .

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že problémy nastali v lete v roku 2011, kedy žalovaný nadviazal mimomanželský vzťah so slobodnou matkou, ktorá žila v rovnakom vchode ako byt, ktorý bol predmetom daru užívaným ňou ako aj žalovaným, jeho manželkou a maloletou dcérou.

Potom ako spolu s nevestou prišli na jeho mimomanželský vzťah, syn sa jej začal vyhýbať, prestal s ňou komunikovať a prejavovať o ňu ako o matku záujem, pričom na svoju manželku bol agresívny a niekoľko krát ju aj fyzicky napadol, keďže táto mala opakovane na tvári podliatiny.

Nevestu ako aj vnučku považuje za členov svojej rodiny, keďže v spoločnej domácnosti žijú už 18 rokov a žalovaný svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko napriek tomu, že je ženatý, naďalej zotrváva v mimomanželskom vzťahu, čím ubližuje ako svojej manželke, tak aj maloletej dcére.

Na jej dohováranie, aby mimomanželský vzťah ukončil z obavy, aby si do predmetného bytu nepriviedol aj svoju priateľku, o ktorej mala vedomosť, že jej manžel bol vo výkone trestu odňatia slobody, reagoval spôsobom, že sa to nestane a nech sa stará o svoje veci.

Uvedeným mimomanželským vzťahom významným spôsobom narušil dovtedy pokojné vzájomné spolužitie a vyvolával opakované konflikty najmä tým, že aj za prítomnosti svojej manželky neustále svoju priateľku kontaktoval a väčšinu času už trávil mimo domova.

Následne v septembri minulého roka opustil spoločnú domácnosť s tým, že sa spolu s priateľkou odsťahoval do Anglicka, pričom žalobkyni túto skutočnosť oznámil deň pred svojim odchodom a odvtedy ju nekontaktuje, neoznámil jej, kde sa nachádza a žiadnym spôsobom neprejavuje o ňu záujem.

Ešte oznámením zo dňa 4.11.2011 vyzvala žalovaného na vrátenie daru z dôvodu, že nedodržiava svoj záväzok vyplývajúci z darovacej zmluvy, nakoľko jej neposkytuje dôstojné zaopatrenie, nezabezpečuje stravu, nákupy ani iné potrebné služby a svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy, čím ju výrazne sklamal.

Žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval.

Vo svojom vyjadrením poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že s poukazom na základné historicky nemenné normy sa považuje za samozrejmé, že dospelý syn prejavuje záujem o situáciu, v ktorej sa matka nachádza a syn, ktorý má skutočný záujem o matku a zaujíma sa o jej životnú situáciu, nájde si čas a príležitosť na prejavenie svojmu záujmu a tiež vhodný spôsob, ako ho prejaviť a to napriek okolnostiam žalovaného, ktorý sa nachádza na vzdialenom mieste.

Svedkyňa V. C., manželka žalovaného uviedla, že vzťah so žalovaným bol úplne v poriadku asi do roku 2011, kedy tento prišiel o prácu a vtedy začal vo väčšej miere holdovať alkoholickým nápojom, pod vplyvom ktorých bol agresívny voči nej ako aj žalobkyni. Niekoľko krát ju fyzicky napadol a svojej matke

- žalobkyni sa vyhrážal slovne v zmysle, že ju zabije alebo nech zomrie.

Niekedy v júli minulého roka si našiel priateľku a odvtedy ju so žalobkyňou ako aj maloletou dcérou neustále vyhadzoval z bytu a v septembri, konkrétne 12.9.2012 s ňou odišiel do zahraničia, podľa jej názoru z dôvodu, aby mohol žiť v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou priateľkou.

Je v telefonickom kontakte predovšetkým s ich maloletou dcérou, ktorej telefonuje každý týždeň a občas ju žiada k telefónu s tým, aby sa opýtal, ako sa má ona ako aj jeho matka.

Ona sa o existencii jeho mimomanželského vzťahu dozvedela skôr ako žalobkyňa, avšak keď táto reagovala voči nemu s tým, že takéto jeho správanie nie je správne, na jej slová reagoval agresívne v zmysle, že nech sa ona do neho nestará a nech sa stará o svoje veci.

Potom ako žalobkyňa požiadala o vrátenie daru, sa jeho agresivita vystupňovala do takej miery, že ju, maloletú dcéru ako aj svoju matku vyhadzoval z domu a oni počas zimného obdobia čakali na lavičke do doby, pokiaľ sa upokojí. Do bytu ich pustil potom, ako žalobkyňa zavolala svojho druhého syna.

V súčasnej dobe zistila, že žalovaný si pred odchodom prevzal na seba niekoľko pôžičiek od nebankových subjektov a z uvedeného dôvodu je na strane žalobkyne aj dôvodná obava, že by v prípade ich nesplácania veritelia mohli siahnuť aj na majetok určenia vlastníctva, ku ktorému sa predmetnou žalobou domáha.

Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V zmysle ust. sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne právo k ich obsahu alebo čiastočne obmedzujúce výkon subjektívnych práv.

Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolností konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Za členov rodiny darcu je potrebné považovať predovšetkým manžela - rodičov a deti, spravidla tiež i ďalších príbuzných v rade priamom, t. j. každého pokrvného potomka i každého pokrvného predka i súrodenca.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 14.1.2008 uzatvorenou formou notárskej zápisnice G. G. XXXX/XXXX, G. žalovanému darovala nehnuteľnosti, konkrétne byt č. 02 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom bytovým domom vedených na LV č. XXXX Q. XXXX k. ú. Prešov so zriadením vecného bremena, obsahom ktorého je právo doživotného užívania žalobkyne predmetných nehnuteľností spojených so záväzkom žalovaného tejto poskytnúť dôstojné zaopatrenie, predovšetkým zabezpečiť jej opatrovanie v prípade choroby, celodennú stravu, upratovanie, nákupy a iné potrebné služby s uvedením, že neplnenie uvedených záväzkov sa bude považovať za hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. .

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že práve nevhodné správanie žalovaného výrazným spôsobom narušilo pokojné nažívanie žalobkyne s ním, nevestou ako aj ich maloletou dcérou tým, že tento nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý napriek dohováraniu zo strany žalobkyne ako aj manželky odmietol ukončiť a reagoval agresívne a to verbálne voči žalobkyni, ktorej sa aj opakovane slovne vyhrážal nevhodným spôsobom - nech zomrie a svoju manželku opakovane fyzicky napadol.

Po zistení jeho mimomanželského vzťahu sa žalovaný začal žalobkyni vyhýbať, odmietol s ňou komunikovať a väčšinu času až do svojho odchodu dňa 12.9.2012 trávil u svojej priateľky.

Skutočnosť, že odchádza mimo územia Slovenskej republiky sa dozvedeli deň pred jeho odchodom. Odvtedy je v telefonickom kontakte spravidla iba s maloletou dcérou, pričom žalobkyňa s jeho manželkou nemajú vedomosť, kde sa toho času nachádza a žalovaný neprejavuje o ňu žiaden záujem, nestará sa o ňu a neplní žiaden zo záväzkov, na ktoré sa zaviazal predmetnou darovacou zmluvou.

Aj výpoveďou manželky žalovaného bolo preukázané, že správanie žalovaného sa zmenilo potom ako prišiel o prácu, kedy začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol voči matke agresívny iba verbálne, ale ju aj niekoľkokrát fyzicky napadol. Potom ako prišli na jeho mimomanželský vzťah, sa ich vzájomné nezhody ešte viac vyhrotili a potom ako jeho matka požiadala o vrátenie daru, ich v zimnom období vyhodil z domu a umožnil im vstup do bytových priestorov až po príchode svojho brata.

O odchode manžela do Anglicka sa dozvedela deň pred odchodom a následne zistila, že tento prevzal na seba niekoľko úverov z nebankových subjektov, ktoré riadne nespláca a z uvedeného dôvodu je na strane žalobkyne dôvodná obava, že v prípade ich nesplatenia sa môžu veritelia domáhať uspokojenia svojich nárokov aj z nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovania.

Na základe uvedeného dokazovania mal súd za preukázané, že správanie žalovaného - obdarovaného vykazuje znaky porušujúce dobré mravy v zmysle ust. od roku 2011, kedy žalovaný nadviazal mimomanželský vzťah a od toho času sa správal agresívne voči žalobkyni, ktorej sa opakovane nevhodným spôsobom vyhrážal slovami - nech zomrie, fyzicky napádal svoju manželku a túto spolu s maloletou dcérou a žalobkyňou vyhadzoval z domu napriek tomu, že v jej prospech bolo bezodplatne právo nehnuteľnosť v predmete darovania užívať.

Okrem iného si neplnil žiaden zo záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy a to poskytnúť žalobkyni dôstojné zaopatrenie najmä v prípade choroby, celodennú stravu, upratovanie, nákupy a iné potrebné služby a to nielen v čase po odchode mimo územia Slovenskej republiky, ale ani kedy sa v mieste bydliska zdržiaval, nakoľko väčšinu času trávil so svojou priateľkou a neprejavoval takmer žiaden záujem nielen o ňu, ale ani o svoju manželku a maloletú dcéru.

O tom, že odchádza do zahraničia sa dozvedela deň pred jeho odchodom, kedy sa prišiel rozlúčiť s maloletou dcérou a odvtedy nemajú žiadne informácie o tom, kde sa nachádza.

Žalobkyňu od svojho odchodu do zahraničia nenavštevuje, telefonicky nekontaktuje a neprejavuje žiaden záujem o jej osobu.

Syn, ktorý má skutočný záujem o matku a zaujíma sa o jej život a situáciu, v ktorej sa nachádza, si nájde čas a príležitosť na prejavenie svojho záujmu a tiež vhodný spôsob ako ho prejaviť a to napriek tomu, že sa nachádza na vzdialenom mieste.

Na základe uvedeného preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vrátane povinnosti túto zo strany žalovaného vypratať v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 4.11.2011

- podanie žaloby 14.3.2012

- účasť na pojednávaní 6.2.2013

- písomné podanie vo veci samej 13.3.2013

- účasť na pojednávaní 10.4.2013

- vo výške 546,05 EUR za 1 úkon právnej pomoci

- režijný paušál 1 x 7,41 EUR, 1 x 7,63 EUR a 3 x 7,81 EUR

- 20 % DPH zo sumy 2.768,72 EUR vo výške 553,74 EUR, teda žalobkyni bola priznaná celková náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 3.322,46 EUR podľa , , a vyhl. č.

Pri určení tarifnej odmeny súd vychádzal z hodnoty veci, ktorým je trhová cena nehnuteľnosti z predmetu konania - bytu s príslušenstvom vo výške 60.000,- EUR určenej na základe odhadu ceny predmetnej nehnuteľnosti realitnej kancelárie zo dňa 10.4.2013 a to aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. T., z ktorého vyplýva, že i v prípade žaloby o určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnosti je nutné pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia podľa advokátskej tarify vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti a nie z toho, že predmetom sporu je vec, ktorú nie je možné oceniť peniazmi alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.