Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3PP-29-2013.pdf
PDF · 70.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3PP/29/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a prísediacich Marty Krajčovičovej a Emílie Šípkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.4.2013 v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. l, § 67 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 súd žiadosť odsúdeného C. I., U.. XX.X.XXXX v Kežmarku o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil: Okresný súd Topoľčany zo dňa 23.7.2008, č.k. 1T/64/2008, podľa § 172/2, TZ/2005 v trvaní 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 8.3.2013 podal na tunajší súd odsúdený C. I. prostredníctvom svojho obhajcu žiadosť o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva odsúdený t.č. trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 23.7.2008, sp. zn. 1T/64/2008, v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. d), písm. e) Trestného zákona so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený začal trest vykonávať dňa 23.7.2008, lehota v zmysle § 67 ods. l Trestného zákona uplynula dňa 25.1.2013 a koniec trestu má mať dňa 25.9.2014. Odsúdenému bola započítaná väzba od 25.1.2008 do 23.7.2008.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s hodnotením odsúdeného, osobným spisom odsúdeného, nariadením výkonu trestu odňatia slobody, odpisom Registra trestov a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.7.2008, č.k. 1T/64/2008.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce n/Parnou súd zistil, že odsúdený bol dodaný do výkon väzby dňa 28.1.2008 do ústavu Leopoldov. Správanie a vystupovanie v tomto ústave bolo na požadovanej úrovni. V tomto ústave nastúpil dňa 23.7.2008 výkon trestu. Dňa 12.8.2008 bol premiestnený do ústavu Dubnica nad Váhom. Správanie a vystupovanie odsúdeného v tomto ústave bolo na požadovanej úrovni, pracovne bol zaradený ako knihovník. Na výkon trestu odňatia slobody do tunajšieho ústavu bol premiestnený dňa 14.12.2010 a po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. Dňa 19.3.2012 bol premiestnený na oddiel špecializovaného zaobchádzania, dňa 31.10.2012 bol premiestnený na oddiel s diferenciačnou s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie a vystupovanie odsúdeného v tunajšom ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni, odsúdený opakovane porušil ústavný poriadok, ako aj príkazy a nariadenia
príslušníkov. V súčasnosti je správanie a vystupovanie stabilizované, odsúdený má snahu o vytvorenie si podmienok k podmienečnému prepusteniu. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva, funkcie z radov odsúdených nezastáva. Doposiaľ bol osemkrát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 2.3.2012 pochvalou. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Pracovne je zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Replast, pridelenú prácu vykonáva k spokojnosti nadriadených. V zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňujú metódy penitenciárneho zaobchádzania. Je vedený k zvyšovaniu právneho vedomia, k zodpovednosti za svoje činy. Postoj k spáchanej trestnej činnosti je u neho menej kritický. Odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania je menej priaznivá (skúsenosť s drogami, závažná trestná činnosť). V minulosti nebol súdne trestaný, vo výkone trestu nebol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa vráti k rodičom a zamestná sa. Nechce sa viac dopúšťať trestnej činnosti, chce viesť riadny život.
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce n/Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že k zmenám v hodnotení neprišlo, zotrvávajú na záveroch hodnotenia. Ďalej uviedol, že odsúdený pôvodne nepreukazoval splnenie podmienok, následne sa začal snažiť a preto sa zmenil záver hodnotenia na to, že preukazuje splnenie podmienok čiastočne. Od pozitívnej zmeny správania odsúdeného je ešte krátky čas, preto nie je možné zmeniť záver hodnotenia tak, že plní podmienky na podmienečné prepustenie. Odsúdený sa veľmi snaží, ale sem tam sa vyskytnú nejaké nedostatky, ktoré je ešte potrebné korigovať.
Prokurátor navrhol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť pre nesplnenie materiálnej podmienky.
Obhajca navrhol žiadosti odsúdeného vyhovieť, poukazuje na dlhodobé dobré správanie sa odsúdeného a na to, že odsúdený sa má kam vrátiť a má zabezpečenú prácu.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z citovaných ustanovení taktiež vyplýva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu nie je právny nárok. Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody aktívne vytvára podmienky na získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná sloboda, sama osebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Takéto správanie odsúdeného môže byť účelové, výsledkom ktorého má byť dosiahnutie priaznivého hodnotenia, na podklade ktorého by mal byť odsúdený
podmienečne prepustený. Uvedený záver možno konštatovať aj z hodnotenia riaditeľa ústavu ako aj z výpovede zástupcu ústavu, podľa ktorých správanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, až postupom času sa jeho správanie stabilizovalo, za účelom vytvorenia si podmienok na podmienečné prepustenie. Súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliada nielen na hodnotenie riaditeľa ústavu, ale prihliada aj na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti. Odsúdený bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu a teda podľa súdu je potrebné, aby vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu odsúdený svojím správaním a plnením povinností naďalej preukazoval polepšenie, keďže podľa súdu vzhľadom k spáchanému trestnému činu neuplynula ešte dostatočne dlhá doba, aby mohol byť vyslovený záver o splnení tejto materiálnej podmienky. Súd taktiež prihliadol na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného, na základe ktorej nemožno vysloviť, že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadneho života po jeho podmienečnom prepustení. I keď riaditeľ ústavu v hodnotení napriek týmto skutočnostiam odporúča jeho podmienečné prepustenie s dohľadom, toto konštatovanie má len konzultačný charakter. Súd preto dospel k záveru, že u odsúdeného nie je splnená podmienka na podmienečné prepustenie spočívajúca jednak v tom, že odsúdený preukázal polepšenie a jednak že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Preto bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti odsúdeného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.