Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/214/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky F. J., F.. XX.X.XXXX, bývajúcej R. P. F. K. O. Č.. XX, t. č. bývajúcej F. F. P. Č.. XX R. P., zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Bajzovej č. 2 v Košiciach, proti odporcovi H. J., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu R. P. F. K. T. F. Č.. X, zastúpenému JUDr. Darinou Mattovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Krivej ulici č. 18 v Košiciach, za účasti matky navrhovateľky E. Q., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej R. P. F. K. O. Č.. XX, t. č. bývajúcej F. F. P. Č.. XX R. P., zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Bajzovej č. 2 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Obvodného súdu Košice II sp. zn. -16 zo dňa 6.11.1995 tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke z 800 Sk, t.j. 26,50 €, v období od 1.12.2011 do 31.12.2011 na sumu 125 €, v období od 1.6.2012 do 31.8.2012 na sumu 150 € mesačne, v období od 1.9.2012 do budúcna na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 31.3.2013 vo výške 1.093,61 € povoľuje odporcovi splatiť v 2 splátkach spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku v sume po 546,805 € pod hrozbou následku straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka v tom čase ešte maloletej navrhovateľky doručila pôvodne Okresnému súdu Košice I dňa 19.9.2007 svoj návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na v tom čase maloletú F. od 19.9.2004 do budúcna na sumu 3.000 Sk mesačne.

Okresný súd Košice I preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd a spis tunajšiemu súdu postúpil 23.10.2007.

Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.9.2008 o zmene rozsudku Obvodného súdu Košice II sp. zn. -16 zo dňa 6.11.1995 a zvýšil výživné zo strany otca na maloletú F. J., F.. XX.X.XXXX, zo sumy 800 Sk mesačne za obdobie od 1.9.2007 do 31.8.2008 na sumu

2.500 Sk mesačne a za obdobie od 1.9.2008 do budúcna na sumu 3.000,- Sk mesačne, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky a zároveň vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 31.8.2008 na sumu 19.360 Sk. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť len čo do výroku o zvýšení výživného do 31.10.2008 a vo výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti návrhu, v ktorých výrokoch nadobudol právoplatnosť 3.6.2009 a to z dôvodu, že voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie ako matka, tak i otec maloletej a na základe týchto odvolaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.4.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2009, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného (a to uvedený rozsudok sp. zn. -128 zo dňa 10.9.2008) za obdobie od 1.9.2007 do 31.10.2008 a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, zároveň zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od 1.11.2008 do budúcna, o dlžnom výživnom, o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorému spis postúpil 21.5.2009, z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že uvedený súd dospel k záveru, že odvolania rodičov neboli opodstatnené, pretože súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovený Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného podaného matkou maloletej 19.9.2007, vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo účastníci uviedli a odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od 1.11.2008 do budúcna, o dlžnom výživnom, spôsobe zaplatenia dlžného výživného a o trovách, v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie po zistení až v štádiu odvolacieho konania, že otec od 15.11.2008 sa stal nezamestnaným a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zistiteľné z akého dôvodu konajúci súd započítal do dlhu na výživnom sumu 4.000 Sk (8 x 500 Sk) ak matka pred súdom prvého stupňa potvrdila, že otec na výživu maloletej od 1.1.2007 do 31.8.2008 prispieval v súdom určenej výške 800 Sk mesačne. Uložil súdu prvého stupňa presne zistiť ako sumou otec prispieval nad rámec súdom určeného výživného na výživu maloletej F. od 1.9.2007, dôsledne uviesť v odôvodnení rozsudku ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom, uložil taktiež súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie za účelom zistenia aj obsahu vecných plnení otca voči maloletej F., ich hodnotu započítať do plnenia výživného, s výnimkou príležitostných darov a plnení, ktoré vzhľadom na spôsob akým boli vykonané nesmerovali k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletej. V novom rozhodnutí uložil súdu rozhodnúť aj o spôsobe zaplatenia dlhu vzhľadom na osobné a majetkové pomery účastníkov konania, výšku dlhu, majúc na zreteli, že matka maloletej pri zabezpečovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkovými výhodami s tým, že peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach súdov sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu.

Na základe pokynov Krajského súdu v Košiciach, v súlade s rozhodnutím sp. zn. , tunajší súd doplnil dokazovanie a rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. -279 zo dňa 6.4.2011, ktorým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca voči navrhovateľke F. J., F.. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.11.2008 do 18.11.2008 zo sumy 800 Sk, t.j. 26,50 €, na sumu 3.000 Sk, t.j. 100 €, a za obdobie od 19.11.2008 do 13.5.2009 na sumu 1.500 Sk, t.j. 49,8 €, návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 14.5.2009 do budúcna zamietol, určil dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.9.2007 do 31.3.2011 vo výške 623,56 €, ktoré povolil odporcovi splácať v splátkach po 15 € mesačne, s tým, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, pod hrozbou následku straty výhody splátok, pričom prvá splátka mala byť splatná 15.dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Voči všetkým výrokom tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a Krajský súd v Košiciach o odvolaní navrhovateľky rozhodol rozsudkom sp. zn. -296 zo dňa 28.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2011 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od odporcu pre F. od 1.11.2008 do 13.5.2009, nariadil jeho opravu a doplnil ho o text „čím mení rozsudok Obvodného súdu Košice II zo dňa 6.11.1995 č.k. -16", zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného od 14.5.2009 do budúcna, o dlžnom výživnom a o trovách konania a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, spis mu postúpil 6.12.2011, pričom z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že uvedený súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení Zákona o rodine, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, správne vyhodnotil dôkazy v potvrdenej časti napadnutého rozsudku, v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa ako presvedčivými, uviedol, že na základe uvedeného súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre F. od 1.11.2008 do 13.5.2009, preto v tejto časti napadnutý rozsudok v tomto výroku ako vecne správny potvrdil, k odvolacím námietkam F. odvolací súd uviedol, že aj keď sa jej od poslednej úpravy výživného v roku 1995 výrazne zvýšili odôvodnené potreby a zjavne by odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, nebolo by primerané zvýšiť výživné o viac ako 6-násobok od poslednej úpravy výživného 800 Sk na 5.000 Sk, t.j. 165,97 €, pretože príjem otca od poslednej úpravy výživného nevzrástol ani o polovicu (zo 7.000 Sk na 13.508 Sk) a navyše bol nútený zobrať si hypotekárny úver na zabezpečenie vlastného bývania, ktorý spláca po 5.000 Sk mesačne, pretože otec nezapríčinil, že s ním zamestnávateľ ukončil 18.11.2008 pracovný pomer a v nadväzujúcom polroku poberal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach len podporu v nezamestnanosti v rozsahu polovice príjmu, ktorý predtým dosahoval (7,4447 € na kalendárny deň), súd 1. stupňa tomu správne prispôsobil aj rozsah výživného a zvýšil ho na 1.500 Sk, t.j. 49,80 € (o presnú polovicu zvýšeného výživného, ktoré určil, keď ešte pracoval), skutočnosť, že pracovný pomer odporcu formálne skončil dohodou so zreteľom na správu jeho zamestnávateľa nedokazoval, že ho odporca zapríčinil alebo inicioval so zreteľom na správu jeho zamestnávateľa a úradný záznam na č.l. 216, z ktorých bolo možné vyvodiť, že skončenie pracovného pomeru dohodou inicioval zamestnávateľ v dôsledku straty zakazok, t.j. nadbytku zamestnancov, ktorých v tomto období prepustil 50, z úradného záznamu vyplýva, že odporca sa o možnostiach obnovenia jeho pracovného pomeru informoval, jeho majster mu oznámil, že už mal dosť zamestnancov a nemal pre neho miesto, aj keď bol s jeho pracovným výkonom spokojný, odvolací súd bol toho presvedčenia, že od odporcu by vzhľadom na jeho pracovné zameranie nebolo spravodlivé očakávať, aby si bezprostredne po neočakávanom prepustení našiel inú vhodnú prácu s porovnateľným príjmom, ktorý by mu umožňoval prispievať na výživu F. v takom rozsahu, ako keď ešte pracoval a poberal príjem, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa v časti o zvýšení výživného od 1.11.2008 do 13.5.2009 ako vecne správy, po tomto období, t.j. od 14.5.2009 do budúcna, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa vykonaným dokazovaním dostatočne nevysporiadal so schopnosťami a možnosťami otca nájsť si prácu počas podpornej doby 6 mesiacov s primeraným príjmom napriek tomu, že sú významné pre jeho rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči F. po 14.5.2009, taktiež odvolací súd skonštatoval, že u otca, ktorý je mladý, schopný pracovať a má značné záväzky v súvislosti s hypotékou, so zastupovaním advokátkou a výživou maloleté dieťaťa, ktoré sa mu narodilo XX.XX.XXXX, nebolo možné sa uspokojiť len s predpokladom, že je stále evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a tak preukázateľne vynaložil dostatok úsilia, aby si našiel prácu, najmä ak táto situácia trvá už tri roky, odvolací súd poukázal na to, že pri posúdení vyživovacej povinnosti povinného je rozhodujúci príjem, ktorý by mohol dosiahnuť, ak by riadne využíval všetky svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti nevyužíva riadne (zásada potencionality príjmu), súd prvého stupňa bol preto povinný podrobnejšie sa zaoberať jeho možnosťou uplatniť sa na trhu práce, aj s tým, či odporca plne využíva všetky svoje schopnosti, aby si našiel zamestnanie a poberal adekvátny príjem, ak je odporca aj napriek svojmu úsiliu evidovaný na úrade práce bolo potrebné zistiť, aké má reálne možnosti zamestnať sa, resp. či využil alebo má možnosť využiť nejaké alternatívy, aby bol pre potencionálnych zamestnávateľov využiteľnejší, taktiež dal do pozornosti súdu prvého stupňa, že konateľ spoločnosti L. J..S..Z.., kde otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce, hodnotil jeho pracovnú morálku na veľmi nízkej úrovni, pretože niekoľkokrát neprišiel do zamestnania bez oznámenia dôvodu, preto uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci dôkladne sa vysporiadať s reálnymi príjmovými a majetkovými pomermi odporcu, predovšetkým prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zistiť, aké mal reálne možnosti zamestnať sa, alebo či mal nejaké iné možnosti, ako byť pre potencionálnych zamestnávateľov využiteľnejší, v prípade pozitívneho záveru, zaoberať sa otázkou, či odporca dostatočne využíval svoje možnosti, aby sa uplatnil na trhu práce a udržal si prácu, či ešte spláca hypotekárny úver a ak áno, z akého príjmu uspokojuje svoje potreby a potreby maloletej J. a platí advokátku, taktiež aktualizovať príjmy povinných a vykonať dokazovanie aj v širšom rozsahu, ak by sa ukázalo byť potrebným vzhľadom na odvolacie námietky F. a v prípade, ak by súd zistil aj po doplnení dokazovania v tomto smere opätovne k záveru, že pomery otca neodôvodňujú zvýšenie výživného od 14.5.2009, uložil súdu 1. stupňa povinnosť, aby zmenil predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom v časti osoby, ktorej má odporca prispievať na výživu so zreteľom na to, že F. už dovŕšila plnoletosť.

Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. súd vykonal doplnenie dokazovania vypočutím navrhovateľky, odporcu, matky navrhovateľky, doplnením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka a jej matka sa s rodinou v júni 2010 presťahovali z ČR do Košíc, pričom z dôvodu tohto presťahovania si matka navrhovateľky a jej manžel vzali hypotekárny úver na zakúpenie bytu. Pred týmto sťahovaním bola matka navrhovateľky zamestnaná vo firme E. J..S..Z.. F., u ktorého zamestnávateľa dosiahla v roku 2008 priemerný mesačný čistý príjem 9.652,40 Kč a od 1.1.2009 do skončenia pracovného pomeru v máji 2010 16.038,46 Kč. Dňa 9.6.2010 sa matka zaevidovala v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, podpora v nezamestnanosti jej Sociálnou poisťovňou vyplácaná nebola, ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 5.4.2011.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, zo dňa 8.3.2011, súd zistil, že dávky hmotnej núdze matke vyplácané neboli a bol jej vyplácaný iba prídavok na dieťa a to na navrhovateľku F. J..

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 21.9.2011 vyplýva, že matka navrhovateľky bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.6.2010 do 22.8.2011.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 2.1.2013 vyplýva, že matka navrhovateľky bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.6.2010 do 22.8.2011, dňom 23.8.2011 bola z evidencie vyradená pre nespoluprácu, taktiež bola poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 22,54 € mesačne od 1.9.2012 do trvania podmienok a nebola poberateľkou rodičovského príspevku.

Dňa 15.12.2010 sa matka navrhovateľky zamestnala na základe dohody o vykonaní práce na dobu jedného mesiaca vo firme E. J..S..Z.., v ktorej firme vykonávala práce na základe opakovane uzatváraných dohôd o vykonaní práce stále na dobu jedného mesiaca, pričom z potvrdenia uvedenej firmy vyplýva, že v mesiacoch december 2010, január, február a marec 2011 bolo matke vyplatených v čistom po 131 €. V súčasnosti už matka uvedené brigády nevykonáva.

Zo správy spoločnosti E. J..S..Z.. J. J. F. R. K.. Č.. XXX R. P. zo dňa 12.5.2012 vyplýva, že matka navrhovateľky u nich dosiahla príjem za obdobie od 1.12.2010 do 22.3.2011 0 €.

Manžel matky pracuje ako vodič TIR v spoločnosti U., J..S..Z.., T., od 16.6.2010, jeho priemerný mesačný čistý príjem vrátane cestovných náhrad v roku 2011 bol 1.088,91 €, od 1.1.2012 je 1.022,60 € a má jednu vyživovaciu povinnosť.

Navrhovateľka po nadobudnutí plnoletosti na pojednávaní konanom dňa 18.2.2011 sa v celom rozsahu pripojila k návrhu podanému matkou, nežiadala žiadne zmeny tohto návrhu a uviedla, že je naďalej študentkou J. Z. I. R. P., s ktorým štúdiom súvisia vysoké náklady, pričom má výdavky zvýšené i v dôsledku zdravotných problémov. Škola, ktorú navštevuje je súkromnou školou, kde hradí mesačne školné 53 €, dopláca na aktivity organizované školou, ako sú napr. výlety, dopláca taktiež na učebnice cudzích jazykov, v roku 2011 absolvovala autoškolu, za ktorú uhradila jednorazový poplatok 250 €. Pokiaľ ide o jej zdravotné problémy trpí na astmu s čím súvisia zvýšené výdavky na inhalátory a lieky, v apríli 2010 za liečivá doplatila ešte počas pobytu v ČR 150 Kč. Z dôvodu úpravy menštruačného cyklu užívala antikoncepčné tablety, na ktoré dopláca 30 € za štvrťrok.

Zo správy zamestnávateľa matky navrhovateľky - P. U. - H. K. P. zo dňa 23.2.2012 vyplýva, že matka navrhovateľky u nej pracovala od 1.4.2011 do 24.5.2011 formou dohody o vykonaní práce, za mesiac apríl 2011 jej bola vyplatená čistá mzda 34,62 € a za mesiac máj 61,95 €, dôvod skončenia pracovného pomeru bol zo strany zamestnankyne, keďže uviedla, že sa chystá urobiť si masérsky kurz a navštevovať súkromné hodiny nemčiny, nakoľko sa chystá odísť do Rakúska, kde chcela pracovať ako opatrovateľka.

Z oznámenia P. U. - H. K. P. zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že matka navrhovateľky pracovala u nej od 1.4.2011 do 24.5.2011 na dohodu a bol jej navrhnutý trvalý pracovný pomer od júna 2011, ktorý odmietla, nakoľko uviedla, že si hľadá lepšie zamestnanie a nevyhovoval jej nástupný plat 333 € v čistom, pričom jej bolo taktiež ponúknuté stravné formou stravných lístkov v hodnote 4,50 € za odpracovanú zmenu, hodnota týchto stravných lístkov by bola za mesiac 65,50 €, preto predpokladaný čistý príjem matky navrhovateľky mohol byť 398,50 €.

Zo správ spoločnosti I. - H. J., J..S..Z.., J. J. F. W. O. XX/ R. T. zo dňa 28.2.2012, zo dňa 2.7.2012, zo dňa 1.10.2012 a zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že matka navrhovateľky u nich pracoval a na základe pracovnej zmluvy od 27.1.2012 a jej čistá mesačná mzda za január 2012 bola 56,48 €, za február 2012 vo výške 548,60 €, za marec 2012 vo výške 650,22 €, za apríl 2012 vo výške 495,04 € a za máj 2012 vo výške 618,39 €, za jún 2012 vo výške 178,48 €, za júl 2012 vo výške 416,65 €, od 4.6.2012 do 24.6.2012 bola na PN a bola jej vyplatená náhrada príjmu vo výške 107,25 €, od 26.7.2012 mala neospravedlnené absencie a preto s ňou ukončili pracovný pomer k 27.7.2012, taktiež v správe uviedli, že matka navrhovateľky mohla zotrvať v pracovnom pomere za predpokladu riadnej dochádzky do práce, odstupné jej nebolo vyplatené, nakoľko jej pracovný pomer bol ukončený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, v prípade jej zotrvania v pracovnom pomere by bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 414,06 €.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 2.1.2013 a zo dňa 14.3.2013 vyplýva, že matka navrhovateľky poberala nemocenské dávky od 14.6.2012 do 24.6.2012 v sume 141,10 €.

Z potvrdenia J. J. Z. Š. F. H. K.. Č.. XX R. P. zo dňa 18.5.2012 vyplýva, že navrhovateľka bola v školskom roku 2011/2012 študentkou 3. ročníka denného štúdia na tejto škole a za štúdium platí školné 530 € ročne v mesačných splátkach 53 €.

Ako bolo zistené už pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu vo veci, odporca u zamestnávateľa, u ktorého pracoval v septembri 2008, v spoločnosti H. J..S..Z.., bol zamestnaný do 18.11.2008, tento pracovný pomer ukončil dohodou podľa , ako vyplýva zo správy uvedeného zamestnávateľa „na základe vzájomného súhlasu a podnetu bez uvedenia dôvodov skončenia pracovného pomeru", pričom zamestnávateľ zároveň v správe z 22.12.2009 uviedol, že v roku 2009 nedošlo k zvýšenej potrebe lešenárskych prác zo strany obchodných partnerov firmy H., takže nových zamestnancov do trvalého pracovného pomeru neprijímali. Odporca k tomuto skončeniu pracovného pomeru uviedol, že firma skončila pracovný pomer s viacerými zamestnancami v rovnakom období z dôvodu poklesu prác v dôsledku finančnej krízy, pričom pracovníkom s ktorými firma končila pracovný pomer bolo prisľúbené, že v prípade získania prác budú zamestnanci opätovne prijatí do pracovného pomeru, podľa možností uvedenej firmy. Uvedené súd overil 17.2.2011 a zistil od pracovníčky uvedenej firmy pani E. z personálneho oddelenia firmy H., že skutočne s otcom bol skončený pracovný pomer v období keď firma postupne prepustila okolo 50 zamestnancov z dôvodu straty zákazok a teda z dôvodu nadbytku zamestnancov, niekoľkých následne firma prijala späť do pracovného pomeru, ale otca napriek tomu, že sa zaujímal o opätovné prijatie do pracovného pomeru nebolo možné prijať, keďže firma nepotrebovala doplniť stav zamestnancov na úseku, na ktorom otec pôvodne pracoval ako lešenár. U uvedeného zamestnávateľa otec dosiahol v septembri 2008 čistý príjem 471,69 €, v októbri 470,89 € a v novembri do 18.11. v čistom 249,32 €.

Zo správy spoločnosti H. J..S..Z.., J. J. F. Q. K.. Č.. X/A R. P., zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že odporca pracoval v ich spoločnosti od 1.7.2005 do 18.11.2008, kedy ukončil pracovný pomer dohodou podľa na základe vzájomného súhlasu bez uvedenia dôvodov skončenia pracovného pomeru, odstupné mu vyplatené nebolo, v roku 2009 nedošlo k zvýšenej potrebe lešenárskych prác zo strany obchodných partnerov ich spoločnosti, takže nových zamestnancov do trvalého pracovného pomeru neprijímali, porovnateľný čistý mesačný príjem za celé obdobie (2009, 2010, 2011) by bol 483 €. A zo správy tejto spoločnosti zo dňa 16.5.2012 vyplýva, že spoločnosť so zamestnancom, t.j. odporcom ukončila pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu a nevznikol mu nárok na odstupné, pracovný pomer bol ukončený 14.8.2008.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I, zo 14.1.2011 súd zistil, že otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.11.2008.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že odporcovi bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 448,5522 Sk od 15.11.2008 na obdobie 6 mesiacov.

Od 14.5.2009 doposiaľ odporcovi sú vyplácané dávky hmotnej núdze.

Priateľka odporcu, s ktorou, ako už bolo konštatované v predošlom rozhodnutí, odporca býva v spoločnej domácnosti, kde býva i syn tejto jeho priateľky, bola práceneschopnou z dôvodu rizikového tehotenstva z dôvodu očakávania narodenia spoločného dieťaťa s odporcom, pričom manželstvo s touto priateľkou odporca neuzavrel. Z tohto vzťahu sa odporcovi a jeho priateľke narodila maloletá dcéra J. J. XX.XX.XXXX, s ktorou bola priateľka otca na materskej dovolenke, z čoho vyplýva, že ku dňu XX.XX.XXXX odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu.

Ako už bolo uvedené od 1.9.2010 do 18.10.2010 otec, t.j. odporca, na základe dohody o vykonaní práce bol zamestnaný v spoločnosti L. J..S..Z.. J. J. R. P., u ktorého zamestnávateľa za uvedený čas dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 53,3 €, v septembri 2010 za celý mesiac bol jeho čistý príjem 64 €.

Zo správ spoločnosti L. J..S..Z.., J. J. F. S. K.. Č.. XXX R. P., zo dňa 14.12.20111 a zo dňa 19.6.2012 vyplýva, že odporca mal s ich spoločnosťou uzavretú dohodu o vykonaní práce na dobu od 1.9.2010 do 31.12.2010, vzhľadom k tomu, že bez udania dôvodu nenastúpil 2-krát po sebe do práce, bola s ním ku dňu 18.10.2010 ukončená dohoda o vykonaní práce, presným dôvodom skončenia dohody o vykonaní práce odporcu bolo odstúpenie zamestnávateľa od dohody o vykonaní práce a podmienkou pre zotrvanie v pracovnom pomere bola vyššia kvalifikácia v stavebnom odbore a dôsledné plnenie pracovných povinností, priemerná čistá hodinová mzda ich zamestnanca bola 2 € na hodinu, čistý príjem za rok 2010 v prípade zotrvania menovaného v pracovnom pomere od 1.9.2010 do 31.12.2010 by bol cca 192 €, čistý príjem za rok 2011 podľa zamestnávateľa nebolo možné vyčísliť, nakoľko nie je možné predpokladať hospodársky výsledok spoločnosti, v danom roku boli rozviazané viaceré dohody o vykonaní práce s inými zamestnancami. Otec ukončenie pomeru zdôvodňoval porušovaním dohodnutých podmienok odmeňovania zo strany zamestnávateľa.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 13.12.2011 vyplýva, že odporcovi sa znížila dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi na sumu 118,30 € od 1.12.2011 z dôvodu ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti k 1.12.2011, čím mu zanikol nárok na ochranný príspevok od decembra 2011.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I zo dňa 23.2.2012 vyplýva, že odporca poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky v dávke od 1.7.2009 do trvania podmienok a to v mesiacoch júl a august 2009 vo výške po 112,55 €, od septembra 2009 do decembra 2010 vo výške po 181,37 €, od januára 2011 do marca 2011 vo výške po 152,99 €, od apríla 2011 do júna 2011 vo výške po 118,30 €, od júla 2011 do novembra 2011 vo výške po 152,99 € a od decembra 2011 do podania správy vo výške po 118,30 €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach I zo dňa 7.5.2012 vyplýva, že odporca bol naďalej vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.11.2008, evidencia trvala a keďže bol odporca dlhodobo práceneschopný (posledná PN bola od 23.1.2012 a trvala ku dňu podania správy), nebolo možné ponúknuť mu vhodné pracovné miesto.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I zo dňa 10.5.2012 vyplýva, že odporca poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky v dávke za obdobie od 1.3.2012 do 30.6.2012 v sume 152,99 € mesačne a od 1.7.2012 do trvania podmienok v sume 97,19 € mesačne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach I, úsek služieb zamestnanosti, zo dňa 22.6.2012 vyplýva, že odporca bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.11.2008 a jeho evidencia ku dňu podania správy trvala, počas doby evidencie bol viackrát práceneschopný, od 6.8.2009 - 7.2.2010, 1.3.2010 - 31.8.2010, 1.12.2010 - 31.3.2011, 15.6.2011 - 30.11.2011 a naposledy od 23.1.2012 a jeho PN ku dňu podania správy trvala, v čase, keď nebol PN preukazoval hľadanie si zamestnania každý mesiac doby evidovania, 9.1.2009 - J.. H.. J.. J., J..S..Z.., 2.2.2009 - H. „., pozícia výčapník, 9.3.2009 - Q. U. M. L. Q. J..S..Z.., pozícia skladník, 27.3.2009 - potvrdenie o účasti na Burze práce z ÚPSVaR Košice, 11.5.2009 - H. H., pozícia barman, 4.6.2009 - A. C., L. D., pozícia predavač, 17.6.2009

- J. J..S..Z.., pozícia skladník, 4.8.2008 - H. T., pozícia predavač, 21.9.2010 - H. T., pozícia skladník, 18.10.2010 - L. s.r.o., pozícia predavač, 15.11.2010 - E. J., súkromník, pozícia závozník, 30.5.2011 - H. „., pozícia skladník, 26.4.2011 - Q., I..J.., pobočka P., pozícia skladník, 22.11.2011 - I. H. J..S..Z.., pozícia závozník, skladník, vo všetkých prípadoch však zamestnávatelia potvrdili, že nemajú záujem o jeho prijatie do pracovného pomeru, oni s odporcom spolupracovali v rámci možností s dodržiavaním platného zákona o službách zamestnanosti, voľné pracovné miesta boli pravidelne zverejňované, pri každom osobnom kontakte bol informovaný o službách zamestnanosti poskytovaných úradom, o nástrojoch aktívnej politiky na trhu práce, o možnostiach vyhľadávania a preukazovania hľadania zamestnania aj o voľných pracovných miestach, v žiadosti o zaradenie do evidencie zo dňa 18.11.2008 odporca uviedol, že má záujem pracovať ako lešenár a že nemá záujem vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, neprejavil ho ani počas ďalšieho vedenia v evidencii, mal uzavretú dohodu o vykonaní práce od 1.9.2010 do 31.12.2010 so spoločnosťou L. J..S..Z.. (vykonávanie pomocných stavebných prác, výkopové a zemné práce, montáž stavebných dielov), zamestnávateľ dňa 18.10.2010 odstúpil od dohody. Menovanému v zmysle platného zákona o službách zamestnanosti dňa 16.11.2010 úrad zabezpečil odborné poradenské služby v rámci individuálneho poradenstva na deň 8.12.2010, za účelom vypracovania individuálneho akčného plánu, t.j. dokumentu, ktorý určuje postup a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možnosti uplatnenia sa znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, v stanovenom termíne sa stretnutia nezúčastnil, od 1.12.2010 bol práceneschopný, úrad pracuje s menovaným v rámci možností, s dodržiavaním platného zákona o službách zamestnanosti.

Úrad práce zároveň na výzvu súdu doručil prehľad voľných pracovných miest za obdobie od 1.5.2009

- 19.6.2012 v profesiách stavebný robotník, pomocný robotník, iný robotník na stavbe, v ktorom bolo uvedených celkovo 8 takýchto ponúk, z toho 7 s nástupmi v časoch PN otca s výnimkou 1 ponuky s dátumom nástupu dňa 19.2.2010 v spoločnosti J. J..S..Z.., k tejto ponuke sa otec už vyjadriť nevedel.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 8.1.2013 súd zistil, že odporca bol naďalej vedený v evidencii uchádzačovo o zamestnanie, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a to za mesiac január vo výške 118,30 €, za obdobie od februára do konca júla 2012 mu bolo vyplácaných po 152,99 € mesačne a od augusta 2012 do trvania podmienok poberal dávky v sume po 118,30 € mesačne, uvedené vyplýva aj zo správy úradu práce zo dňa 19.3.2013.

Zo správy všeobecného lekára pre dospelých E.. D. T., zo dňa 21.2.2012 vyplýva, že odporca je v jeho starostlivosti od 13.1.2009, v zdravotnej dokumentácii sú vedené tieto termíny práceneschopnosti odporcu - od 6.8.2009 do 8.2.2010, od 1.3.2010 do 1.9.2010, od 1.12.2010 do 1.4.2011, od 15.6.2011 do 1.12.2011 a od 23.1.2012, ktorá PN trvala ku dňu vyhotovenia správy.

Na výzvu súdu lekár svoju správu dňa 22.3.2013 doplnil a uviedol, že PN odporcu začala dňa 23.1.2012 a bola skončená dňa 13.7.2012, že užíva pravidelne liečivá Losartan, Detralex, Vessel due, dlhodobo užíva Idealflex elastický krátkoťažný, prekonal bežné ochorenia, vážnejšie chorý doteraz nebol, dlhodobo má zvýšené hodnoty kyseliny močovej, v júni 2011 mal fraktúru radia ľavej ruky, dňa 31.3.2012 mal zlomeninu fibulárneho maleolu členka ľavej nohy, v apríli komplikácia zlomeniny pre flebotrombózu žíl ľavej dolnej končatiny, v čase pracovných neschopností nemohol vykonávať žiadnu

súdom udávanú profesiu (lešenár, robotník, prípadne pomocný robotník), po ukončení PN po zlomenine členka ľavej nohy nemôže vykonávať práce vo výškach - neschopný ako lešenár - môže vykonávať stavebné práce, ev. pomocné práce na stavbách - nie však vo výškach, k požiadavke súdu o vyjadrenie sa k schopnosti odporcu pracovať vo vyššie uvedených profesiách konštatoval, že takéto vyjadrenie môže zodpovedať klinika pracovného lekárska UNLP Košice.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 27.2.2012 a zo správy Sociálnej poisťovne

- ústredie zo dňa 10.5.2012 vyplýva, že odporca nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti ani nemocenských dávok za obdobie od 1.1.2009 doposiaľ.

Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 15.5.2012 vyplýva, že ani odporca ani matka navrhovateľky nie sú držiteľmi ani vlastníkmi motorového vozidla.

Zo správy bývalého zamestnávateľa odporcu, spoločnosti H. J..S..Z.., J. J. F. K.. Z. Č.. XX R. P., zo dňa 8.1.2013 vyplýva, že odporca bol ich zamestnancom v období od 13.7.2012 do 31.12.2012 na dobu určitú, pracoval na základe dohody o vykonaní práce s premenlivou mzdou podľa potreby a odpracovaných hodín, za uvedené obdobie odpracoval celkom 10 dní, čo je 26 hodín, jeho čistá mzda za uvedené obdobie bola 42,12 € spolu, pracoval tu ako skladník.

Odporca predložil tunajšiemu súdu doklady týkajúce sa výšky splátok úveru, ktorý mu poskytla R. Ú. T., I..J.. na kúpu bytu v januári 2005, z ktorých vyplýva, že odporca spláca úver v dvoch splátkach, prvá je vo výške 122,55 € mesačne a druhá splátka vo výške 39,92 € mesačne.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 23.5.2012 uviedla, že študuje na súkromnej škole z dôvodu, že po príchode z Českej republiky na Slovensko bola táto škola jedinou, ktorá bola ochotná uznať jej predchádzajúce štúdium v Českej republike v prvom ročníku a opakovať musela len druhý ročník, pričom študuje Z. v škole platí školné vo výške 530 € ročne, školné platí v mesačných splátkach po 53 €, ďalej uviedla, že si privyrába brigádnicky, vie si takto zarobiť okolo 80 € mesačne, nemá žiaden majetok. Na pojednávaní dňa 20.2.2013 uviedla, že od posledného pojednávania k žiadnej zmene pomerov na jej strane a na strane matky nedošlo, jej matka si hľadá prácu, z toho dôvodu nebola evidovaná ani na úrade práce, keďže sa snažila nájsť si prácu v zahraničí, tvrdila, že z evidencie úradu bola vyradená jej matka z toho dôvodu, že v ČR matka pracovala ako zdravotná sestra, následne pacient, o ktorého sa starala, zanechal dedičstvo personálu nemocnice vrátane matky navrhovateľky, ktorá z tohto titulu zdedila 50 €, pre prevzatie tohto dedičstva potrebovala vycestovať do ČR, z úradu práce jej bolo oznámené, že takáto skutočnosť úrad práce nezaujíma a neospravedlnili jej neúčasť na povinnom hlásení sa na úrade práce, takže bola z evidencie úradu práce vyradená, ďalej uviedla, že jej matka má ukončené základné vzdelanie, preto má problém nájsť si tu prácu, babkou jej bol zaplatený kurz nemeckého jazyka za účelom podania žiadosti o prácu opatrovateľky v zahraničí, raz už za týmto účelom vycestovala avšak len na krátko, keďže pacientka, ktorú mala ošetrovať zomrela a z tohto nemala žiaden príjem, ďalej uviedla, že ona naďalej študuje na strednej súkromnej škole, pokiaľ ide o bytové pomery uviedla, že naďalej bývajú v 3-izbovom byte o výmere 57 m2, úhrada za ktorý bola zvýšená na 182 € mesačne plus poplatky za energie, naďalej matka a jej manžel splácajú úver na zakúpenie tohto bytu, ďalšie osoby s nimi v domácnosti nebývajú.

Odporca vo svojich výpovediach dňa 23.5.2012 a 20.2.2013 uviedol, že má viaceré zdravotné problémy, dôvody jeho práceneschopnosti boli rôzne, raz bol dôvodom PN úraz, v dôsledku ktorého mal na nohe sadru, staršie pracovné neschopnosti boli v dôsledku seknutia v krížoch, vysokého krvného tlaku, problémov s kŕčovými žilami, a taktiež mal úraz ruky, následkom ktorého sa podrobil operácie a následky úrazu mal naďalej, uviedol, že mu finančne vypomáhajú súrodenci žijúci v zahraničí, táto výpomoc je nepravidelná a je na jeho požiadanie pokiaľ už nemá žiadne finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov, takto mu poskytnú v priemere 5 € mesačne, prípadne mu zakúpia kozmetiku, alebo mu daruje sestra použité oblečenie po manželovi, on a družka popredali svoje šperky. K dôvodu ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti L. uviedol, že viackrát nebola dodržaná dohoda o výške odmeny za vykonanú prácu. Počas jeho práceneschopnosti mu neboli vyplácané nemocenské dávky, bol riešený

len príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, taktiež uviedol, že prácu sa snaží hľadať stále pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľuje, zúčastnil sa rôznych konkurzov, ale neúspešne, hľadanie si práce dokladuje tiež úradu práce potvrdeniami od zamestnávateľov a tiež si hľadá prácu na internete. Výdavky na uspokojovanie svojich potrieb, potrieb maloletej dcéry J. a platenie advokátky hradí z príspevkov, ktoré prichádzajú do domácnosti a to z dávok vyplácaných jemu, z rodičovského príspevku jeho partnerky, sirotského dôchodku vyplácaného na syna jeho partnerky, poukázal tiež na to, že v čase jeho pracovných neschopností si prácu fyzicky zháňať nemôže, čo sa týka rodinných pomerov uviedol, že rodina naďalej býva v pôvodnom byte, kde spolu bývajú 4 osoby, t.j. odporca, jeho priateľka, ich spoločné dieťa a syn priateľky otca, Odporca uviedol, že situáciu v terajšej rodine neriešil v minulosti napr. tým, že on by bol zostal s dieťaťom z terajšieho pomeru na materskej dovolenke namiesto priateľky, pretože v takom prípade by prišiel o príspevok z úradu práce, ktorý dostával vo výške cca 118 € mesačne a navyše mal úrazy a PN, v auguste 2012 bol prehodnocovaný zdravotný následok jeho ostatného úrazu a bolo konštatované, že v dôsledku úrazu má trvalé postihnutie ľavej ruky, následne z titulu poistenia mu bolo vyplatené poistné 620 €, obdobne pri prvom úraze v roku 2011 mu v dôsledku úrazu poisťovňou bolo vyplatených 540 €, k okolnosti prečo o invalidný dôchodok doposiaľ nepožiadal uviedol, že mal za to, že aj tak by mu invalidný dôchodok nebol priznaný.

Obe strany opakovane na pojednávaní dňa 20.2.2013 zhodne uviedli, že z pôvodne rozhodnutím tunajšieho súdu vyčísleného dlžného výživného z druhého rozsudku vo veci zo sumy 623,56 € žiadna čiastka uhradená doposiaľ nebola, a že pôvodne vyčíslené dlžné výživné k 31.3.2011 bolo vyčíslené vo výške, s ktorou obidve strany súhlasili a od 1.4.2011 doposiaľ odporca navrhovateľke hradil a hradí výživné v pôvodne súdom stanovenej výške ešte v Sk t.j. 800 Sk mesačne, v prepočte na eurá. Ďalšie plnenia zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.4.2011 odporcom poskytnuté neboli.

K pokynu Krajského súdu v Košiciach v rozsudku sp. zn. z 28.11.2011 zistiť, z akého príjmu odporca platí advokátku, odporca uviedol, že tejto platí po 10 € ak mu situácia umožní, od začiatku konania 23.5.2012 jej takto dal spolu asi 100 €, právna zástupkyňa odporcu upresnila: „Mám 58 rokov, robím 33 rokov, z toho vyše 20 rokov ako advokátka, ja som doteraz nezbohatla a už ani nezbohatnem, ja si môžem dovoliť aj dobrý skutok urobiť. Nie je to celkom tak ako hovorí pán odporca, lebo niekedy donesie doklad alebo niečo, čo žiada súd sám on a niekedy jeho partnerka. Vďaka tomu, že jeho partnerku poznám od jej skoro detstva, tak toto zastupovanie trvá doteraz. Kedysi na začiatku, ja to možno mám aj v spise poznačené, som dostala 1.000 Sk ešte v slovenských korunách, a potom už nič, možno nejaký malý prezent, pretože viem, že títo ľudia nemajú peniaze a nakoniec je to aj otázka nielen právna, ale aj etická, je to aj naša povinnosť aj takýchto ľudí zastúpiť." Právna zástupkyňa navrhovateľky a matky k plateniu jej odmeny za zastupovanie uviedla: „Aj ja sa chcem k tejto otázke vyjadriť. Potvrdzujem vlastne výpoveď matky navrhovateľky o jej momentálnej alebo o jej neschopnosti uhrádzať tieto poplatky, toto zastúpenie tiež pretrváva do súčasnosti z dôvodov vlastne dodržania etiky."

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 20.2.2013 uviedla, že zhruba od júna 2012 nastúpila priateľka odporcu do pracovného pomeru a finančná situácia rodiny odporcu od tohto obdobia bola následná: príjmom odporcu boli dávky 118,30 €, príjem jeho priateľky cca 500 €, rodinné prídavky na 2 deti 42 €, sirotský dôchodok syna priateľky odporcu 92 €, čo bolo spolu 750 €, z toho mala rodina výdavky v priemere mesačne 10 € odvoz odpadu, 162 € splátka za hypotéku, poplatok do materskej školy pre maloletú dcéru 55 €, poistenie bytu 3 € mesačne, výživné na navrhovateľku 27 €, 217 € poplatky súvisiace s bývaním, poistka pre všetkých členov rodiny 60 € mesačne, odporca si doplácal na lieky 20 € vzhľadom na pretrvávajúce problémy s kŕčovými žilami a trombózami, poplatok za internet 20 € mesačne, ktorý je potrebný aj pre komunikáciu odporcu pri hľadaní si práce, takže rodine ostávalo na ostatné výdavky 180 € mesačne, z čoho bolo hradených okrem stravy aj MHD, daň k nehnuteľnosti a ostatné výdavky.

Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala dňa 20.2.2013 na to, že manžel matky si navrhovateľku neosvojil, nemá voči nej nejaké záväzky, napriek tomu matka aj s manželom zabezpečujú všetky potreby navrhovateľky, býva s nimi, to znamená zabezpečujú jej potreby bývania, stravy, oblečenia, školských potrieb, atď., len za bývanie platí táto rodina okolo 230 - 240 € mesačne, manžel matky navrhovateľky má aj vlastnú vyživovaciu povinnosť, pretože je rozvedený a prispieva výživným mesačne na svojho syna

z prechádzajúceho manželstva, matka navrhovateľky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o navrhovateľku, bola nútená vycestovať do zahraničia aby zvýšila príjem rodiny a zlepšila finančnú situáciu rodiny.

Pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca - odporcu voči navrhovateľke za obdobie t.j. od 14.5.2009 doposiaľ, z listinných dôkazov predložených odporcom a z výpovedí rodičov navrhovateľky súd zistil, že odporca dňa 19.5.2009 uhradil čiastku 50 € so špecifikáciou 33,19 € bežné výživné, 16,60 € splátka výživného, 18.6.2009 uhradil čiastku 32,99 € ako bežné výživné za mesiac jún 2009, 28.7.2009 uhradil 25 € ako výživné na navrhovateľku, 2.9.2009 uhradil sumu 50,04 € ako výživné za mesiace august, september 2009 po 25,02 €, 27.11.2009 uhradil sumu 74,98 € ako výživné za mesiace október, november a december 2009 po 25 €, 2.2.2010 sumu 74,96 € ako výživné za január, február a marec 2010 po 25 €, ďalej otec preukázal vkladom v hotovosti, že na účet matky navrhovateľky poukázal 7.6.2010 sumu 100 € k čomu otec špecifikoval, že išlo o výživné za mesiace apríl, máj, jún, júl 2010 po 25 € mesačne, poštovou poukážkou podacie č. XXXXX z 28.10.2010 ako výživné na navrhovateľku za mesiace august, september, október, november, december 2010 zaslal sumu 125 € spolu ako výživné po 25 € na uvedené mesiace a na pojednávaní dňa 6.4.2011 vo veci účastníci zhodne uviedli, že v mesiacoch január a február 2011 otec ako výživné na navrhovateľku zaslal po 25 € za ten ktorý mesiac.

Z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem v stavebníctve v roku 2012 bol 577 €.

Zo správy U. D. zo dňa 22.3.2013 vyplýva, že priateľka otca u tohto od 1.1.2013 dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 537 € Z výplatných pások priateľky otca za mesiace jún 2012 až december 2012 vyplýva, že jej priemerný mesačný čistý príjem v uvedenom období bol 525,10 €.

Z potvrdenia J. J. Z. Š. R. P. vyplýva, že navrhovateľka v školskom roku 2012/2013 je študentkou X.ročníka uvedenej školy a predpokladaný termín ukončenia štúdia je jún 2013.

Otec vzhľadom na požiadavku právnej zástupkyne navrhovateľky a jej matky dokladoval svoju mailovú korešpondenciu v rámci hľadania si zamestnania z ktorej vyplýva, že 7.12.2011 zaslal takouto formou ponuku spoločnosti P. U., 19.3.2012 spoločnosti E. J., J..S..Z.., 19.3.2012 spoločnosti M. J. J..S..Z.., 28.3.2012 spoločnosti A. I. J..S..Z.., 21.4.2012 spoločnosti Y. I. H. B., 9.1.2012 spoločnosti T. SR, spol. s r.o., dňa 9.1.2012 E. O. B. P., 16.1.2012 C. H. E. P., 19.3.2012 spoločnosti E. J., J..S..Z.., dňa 6.2.2012 spoločnosti J. D. J..S..Z.., dňa 24.3.2012 spoločnosti A. I. J..S..Z.., dňa 29.3.2012 spoločnosti H..J..J., s.r.o., dňa 29.3.2012 spoločnosti J. B. J..S..Z.. a taktiež odpovede spoločnosti a to zo dňa 14.6.2012 od spoločnosti J. I., Z. F., zo dňa 11.2.2013 zo spoločnosti O., J..S..Z.., zo dňa 10.1.2013 od spoločnosti A., J..S..Z.., zo dňa 18.2.2013 od spoločnosti A., J..S..Z.., zo dňa 26.3.2013 od spoločnosti T. I. J..S..Z.., v ktorých odpovediach v zásade bolo konštatované vzatie na vedomia jeho ponuky.

Posledného pojednávania vo veci sa navrhovateľka ani jej matka nezúčastnili, ich neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa z dôvodu údajného zúčastnenia sa pohrebu prastarej matky navrhovateľky, pričom súhlasila s tým, aby bolo pojednávané bez ich prítomnosti. Právna zástupkyňa nevedela predložiť súdu dôkazy o výške príjmov matky navrhovateľky napriek uloženej povinnosti navrhovateľke a jej matke na pojednávaní dňa 20.2.2013, taktiež nezdokladovala súpis príspevkov odporcu formou výživného na navrhovateľku, ktorá povinnosť jej taktiež bola na uvedenom pojednávaní uložená.

Odporca na poslednom pojednávaní uviedol, že je opätovne práceneschopným a k nemu predloženým mailovým komunikáciám s potencionálnymi zamestnávateľmi doplnil, že v prípade oznámenia mu možnosti sa zúčastnil následných pohovorov avšak s negatívnym výsledkom, doplnil, že viaceré oslovené firmy ho ani žiadnou formou nekontaktovali.

Otec napriek výzve súdu nepredložil dôkazy o vyplatených mu poistných plneniach v spornom období, na poslednom pojednávaní doplnil, že v súvislosti s úrazmi mu poisťovňa vyplatila, ako už je uvedené v auguste 2012 - 620 €, v decembri 2011 - 540 € a doplnil, že v júni 2012 mu takto bolo vyplatených 1.200 €, iné plnenia mu vyplatené neboli.

Na poslednom pojednávaní odporca a obe právne zástupkyne opätovne zhodne uviedli, že z pôvodne vyčísleného dlžného výživného vo výške 623,56 € odporca doposiaľ žiadnu čiastku neuhradil, s takto vyčísleným dlžným výživným k 31.3.2011 obe právne zástupkyne súhlasili a obe právne zástupkyne ďalej zhodne uviedli, že od 1.4.2011 odporca pravidelne mesačne uhrádzal navrhovateľke výživné po 26 € čo mali za to, že zodpovedá pôvodne stanovenej výške výživného 800 Sk s výnimkou mesiacov marec a apríl 2013, v ktorých mesiacoch odporcom výživné nebolo uhradené žiadne. Odporca na poslednom pojednávaní uviedol, že spätne pred 3 týždňami si začal vybavovať invalidný dôchodok, v súčasnosti toto vybavovanie je v štádiu zabezpečovania podkladov vyplňovaním rôznych tlačív, zabezpečovaním potvrdení od lekárov a podobne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky udávala, že by nemala námietky voči uzavretiu zmieru s odporcom avšak vzhľadom na neúčasť navrhovateľky a jej matky na pojednávaní mala za to, že napriek udelenej jej plnej moci bez porady s klientkami takýto zmier uzavrieť nemôže, navrhovala doplnenie dokazovania zabezpečením potvrdení o skutočných príjmoch odporcu z poistiek a o zabezpečenie dôkazu o podaní žiadosti odporcu o priznanie invalidného dôchodku.

Právna zástupkyňa odporcu vzhľadom na návrh právnej zástupkyne navrhovateľky a jej matky na doplnenie dokazovania žiadala doplniť dokazovanie o výške príjmov matky navrhovateľky v zahraničí, o jej registrácií pre povolenie práce v zahraničí s poukazom na to, že v živnostenskom registri v SR sa matka navrhovateľky nenachádza ako evidovaná a oni majú vedomosť o tom, že od leta minulého roku vykonáva práce v zahraničí.

Uvedené návrhy na doplnenie dokazovania súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , platného k 30.6.2009, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 124,81 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 81,66 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa platného k 30.6.2010, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 185,19 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 129,18 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 84,52 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa platného k 30.6.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 185,38 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 129,31 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 84,61 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa platného k 30.6.2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 86,65 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa posledného stavu textu, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 88,82 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke zvýšil za obdobie mesiaca december 2011, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v uvedenom mesiaci odporcovi bolo vyplatené poistné plnenie v sume 540 € čo predstavuje zvýšenie jeho príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v roku 1995 o viac ako 300 € v uvedenom mesiaci a taktiež súd zvýšil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.6.2012 do 31.8.2012, kedy odporcovi boli vyplatené ďalšie poistné plnenia a to v júni 2012 1.200 € a v auguste 2012 620 € čo znamená, že za mesiace jún, júl a august 2012 z týchto plnení bol priemerný mesačný čistý príjem odporcu 606 € čo je v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného mesačne viac o v priemere 363 €, keďže súd dospel k záveru, že takéto i keď jednorazové navýšenia príjmov otca sa mali odzrkadliť v uvedených mesiacoch v jeho príspevkoch na úhradu potrieb navrhovateľky, ktorá sa naďalej sústavne pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie a keďže k tomuto nedošlo, je potrebné aby o výživnom za tieto mesiace rozhodol súd, pričom pri stanovení výšky výživného v uvedených obdobiach súd zohľadnil nie len možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu vrátane vyplácaných mu dávok hmotnej núdze, ale aj odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorými naďalej sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym a športovým vyžitím, stanovené výživné súd považoval za primerané aj po zohľadnení plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky navrhovateľky voči navrhovateľke či už osobnou starostlivosťou alebo doplňovaním úhrad jej potrieb nad rámec odporcom plateného výživného, považoval ho taktiež za primerané k výške príjmov matky navrhovateľky u ktorej súd vychádzal jednak z vyššie uvedených preukázaných reálnych príjmov v čase jej pracovného pomeru v českej firme E. J..S..Z.. na začiatku tohto novo vymedzeného sporného obdobia čo bol podstatný nárast príjmov o viac ako 431 €, keďže v čase ostatnej úpravy výživného jej jediným príjmom boli materské dávky vyplácané jej v súvislosti s materskou dovolenkou s maloletou, následne prihliadol súd na to, že po návrate na Slovensko matka navrhovateľky od 9.6.2010 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nebola jej vyplácaná žiadna dávka, v období od 1.4.2011 do

24.5.2011 súd zohľadnil to, že matka navrhovateľky sa zamestnala avšak dosahovala nízky príjem, nie vyšší ako bol jej príjem v čase ostatnej úpravy výživného, avšak tu súd prihliadol na oznámenie tohto jej zamestnávateľa o tom, že jej bolo ponúknuté uzavretie riadneho pracovného pomeru z ktorého mohla dosahovať príjem 398,50 €, teda súd prihliadol v období od 25.5.2011 na potencionalitu jej príjmov, t.j. na príjmy ktoré mohla dosahovať ak by takúto pracovnú zmluvu bola uzavrela, keďže súd dospel k záveru, že túto ponuku matka odmietla bez dôvodu čím sa pripravila o pravidelný mesačný príjem v uvedenej výške. Od 27.1.2012 súd zohľadnil matkou navrhovateľky reálne dosahovaný príjem v spoločnosti I., kedy jej priemerný mesačný čistý príjem bol 546 €, ktorý pracovný pomer matka navrhovateľky ukončila bez vážnych dôvodov resp. s ňou bol skončený pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny a následne súd vychádzal od skončenia tohto pracovného pomeru a teda od 27.7.2012 doposiaľ z jej potencionálneho príjmu, ktorý u tohto zamestnávateľa mohla dosahovať naďalej ak by nebola skončila pracovný pomer vlastným zavinením v priemernej výške 414 € mesačne v čistom, na strane matky navrhovateľky súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že táto žije v spoločnej domácnosti nie len so svojou dcérou, ale aj so svojim manželom, ktorý je riadne zamestnaný a teda spolu s ktorým matka navrhovateľky znáša náklady na ich spoločnú domácnosť.

Na strane odporcu pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal na skutočnosti, že odporca žije taktiež v spoločnej domácnosti a to so svojou terajšou priateľkou, na strane ktorej súd prihliadol k tomu, že táto na začiatku novo-vymedzeného sporného obdobia, teda od 14.5.2009 bola zamestnanou a dosahovala vlastný príjem, následne jej ako i odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči ich maloletej dcére J., F.. XX.XX.XXXX, na ktorú skutočnosť pri hodnotení pomerov na strane odporcu súd musel taktiež prihliadnuť, v dôsledku čoho následne príjmom priateľky odporcu sa stali dávky v materstve a rodičovský príspevok a od júna 2012 na strane priateľky odporcu súd prihliadol k tomu, že táto sa opätovne zamestnala a odvtedy je v riadnom pracovnom pomere s príjmom aký bol konštatovaný vyššie, v spoločnej domácnosti s nimi žije aj syn priateľky odporcu a spoločná dcéra odporcu a jeho terajšej priateľky, z uvedeného dôvodu teda odporca a jeho priateľka spoločne hradia náklady na ich spoločnú domácnosť, pričom priateľka odporcu tieto náklady znáša aj za svojho syna.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že priateľka odporcu rovnako ako manžel matky navrhovateľky, nemá voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, túto priateľka odporcu nemá voči odporcovi, manžel matky navrhovateľky túto povinnosť má voči matke navrhovateľky.

Vychádzajúc z pokynu krajského súdu v jeho rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa od 14.5.2009 do budúcna a uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa so schopnosťami a možnosťami odporcu nájsť si prácu počas podpornej doby 6 mesiacov s primeraným príjmom vzhľadom na jeho vek a jeho schopnosť pracovať, súd po doplnení dokazovania znovu dospel k záveru vzhľadom aj na novo-vykonané dôkazy, že otec robil a robí všetko preto, aby si dokázal nájsť prácu primeranú k jeho zdravotnému stavu, veku a pracovným schopnostiam, ako to vyplýva zo samotných správ úradu práce, keďže odporca naďalej je na úrade práce evidovaný, s úradom práce po všetkých stránkach riadne spolupracuje, úradu prácu dokladuje zháňanie si primeraného zamestnania, úrad práce mu poskytuje ako bolo konštatované v správach samotného úradu práce spoluprácu i primerané poradenstvo a navyše odporca súdu dokladoval i to, že prácu si zháňa aj mimo spolupráce s úradom práce a to nielen osobnými návštevami v jednotlivých spoločnostiach, ale i formou internetových ponúk pracovných miest, avšak doposiaľ tieto jeho snahy boli bezvýsledné a odporcovi s výnimkou krátkodobého pomeru na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti H. sa zamestnanie nájsť si nepodarilo. Primeranosť snáh otca zabezpečiť si stabilný príjem zamestnaním sa súd vyvodil aj zo zistení, že otec počas celého uvedeného obdobia bol opakovane práceneschopným z dôvodov rôznych ochorení, pričom v dvoch prípadoch došlo na strane otca aj k úrazom, jeden z nich má trvalé následky čo sa odzrkadlilo jednak vo vyplatených mu poistných plneniach ale tieto trvalé následky mu ako vyplýva aj zo správy ošetrujúceho lekára sťažujú jeho uplatnenie sa na trhu práce.

Vzhľadom na vykonané dôkazy uvedené vyššie, ako i na všeobecne známe skutočnosti s pracovnými príležitosťami na Slovensku a zvlášť s možnosťami zamestnať sa v oblasti stavebníctva, súd uvedené snahy otca vyhodnotil ako postačujúce a zodpovedajúceho jeho možnostiam, schopnostiam, veku, zdravotnému stavu i pracovným skúsenostiam a dospel k jednoznačnému záveru, že otec sústavne vyvíja úsilie nájsť si riadne pracovné zaradenie a zabezpečiť si tak stabilný príjem a nie je vinou otca, že doposiaľ, napriek dĺžke jeho evidencie na úrade práce, v tomto smere nebol úspešným a to aj s poukazom na už uvádzané skutočnosti v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu vo veci pokiaľ ide o

otcom nezavinené skončenie jeho posledného riadneho pracovného pomeru v spoločnosti H. J..S..Z.., ktorú spoločnosť otec i následne v tomto novo-vymedzenom spornom období, ako preukázal výpismi z mailovej korešpondencie, kontaktoval s cieľom opätovne sa v tejto spoločnosti zamestnať. Na základe uvedeného súd konštatuje, že nejde na strane odporcu len o predpoklad, že je stále evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale ide o jednoznačné preukázanie jeho snáh túto situáciu zmeniť, v žiadnom prípade na strane odporcu nemožno vyvodzovať, že by sa vyhýbal zaradeniu do pracovného pomeru, či sa vyhýbal pracovným možnostiam, preto súd mal za to, že nie je možné za tohto stavu na strane odporcu vychádzať z iných ako jeho reálnych príjmov a nie je možné aplikovať ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine o potencionalite jeho príjmov, keďže uvedené zákonné ustanovenie nemá na mysli to, aby súdy vychádzali z potencionality príjmov vo všeobecnosti bez posúdenia špecifík konkrétneho prípadu a špecifík konkrétnej povinnej osoby, takýto postoj by viedol k nespravodlivým rozhodnutiam, ktoré by dostávali do bezvýchodiskovej situácie osoby, ktoré sa v nevyhovujúcej životnej situácií ocitli bez vlastného zavinenia. Súd aj po doplnení dokazovania dospel znovu k záveru, že odporca využíva všetky svoje schopnosti riadne, robí všetko preto, aby sa mohol uplatniť na trhu práce, využíva všetky svoje schopnosti, aby si našiel zamestnanie, aby poberal adekvátny príjem, vzhľadom na jeho zdravotný stav a situáciu v oblasti zamestnanosti sú jeho reálne možnosti zamestnať sa v tomto spornom období v zásade nulové napriek využitiu všetkých možných alternatív aj v rámci toho, aby pre potencionálnych zamestnávateľov bol využiteľnejším.

Ku konštatovaniu krajského súdu ktorým dával do pozornosti súdu prvého stupňa, že konateľ spoločnosti L. J..S..Z.. kde otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce, hodnotil jeho pracovnú morálku na veľmi nízkej úrovni, keďže niekoľko krát neprišiel do zamestnania bez oznámenia dôvodu a v súvislosti s uložením povinnosti súdu prvého stupňa dôkladne sa vysporiadať s touto skutočnosťou súd poznamenáva, že už v predchádzajúcom rozhodnutí sa s uvedenými zisteniami súd vysporiadal, bolo konštatované, že tento pracovný pomer, ktorý otec so spoločnosťou L. bol uzavretý na dobu určitú na obdobie od 1.9. do 31.12.2010, s otcom síce bol skončený predčasne podľa oznámenia tohto zamestnávateľa z dôvodu, že otec 2-krát po sebe nenastúpil do práce, ale sám zamestnávateľ vyhodnotil možnosť jeho zotrvania v pracovnom pomere do konca pôvodne dohodnutej doby, t.j. do 31.12.2010, vyššou kvalifikáciou v stavebnom odbore a dôsledným plnením si pracovných povinností, k uvedenému súd iba opakovane konštatuje, že došlo síce k predčasnému ukončeniu tohto pomeru odporcu už 18.10.2010 namiesto 31.12.2010, ale ako tento zamestnávateľ súdu opakovane oznámil a zdôraznil, predpokladom pre zotrvanie odporcu v pracovnom pomere bola vyššia kvalifikácia, ktorá skutočnosť sama o sebe sa stala podľa názoru súdu prekážkou, ktorá by otcovi neumožnila v tomto pracovnom pomere zotrvať zrejme aj v prípade ak by nebolo došlo k jeho dvom po sebe nasledujúcim absenciám navyše nešlo o trvalý pracovný pomer, ale ako bolo opakovane konštatované išlo iba o pracovný pomer na dobu určitú, navyše šlo o pracovný pomer v ktorom otec dosiahol počas jeho trvania priemerný mesačný čistý príjem len 53,30 €, čo je príjem výrazne nižší než bol jeho príjem v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 1995 a tento zamestnávateľ oodporcu na opakované výzvy súdu oznámil, že v prípade ak by otec mal aj vyššiu kvalifikáciu a zároveň si plnil pracovné povinnosti, bol by mohol u tohto zamestnávateľa v dohodnutom období od 1.9. do 31.12.2010 dosiahnuť príjem cca 192 € mesačne, čo je taktiež príjem podstatne nižší než bol príjem otca v roku 1995, ktorý príjem ani v prípade skončenia výkonu práce 31.12.2010 by neumožnil zvýšenie výživného rozhodnutím súdu a uvedená firma súdu zároveň oznámila, že v nasledujúcom období, teda v roku 2011 rozviazala viaceré dohody o vykonaní práce s inými zamestnancami, z čoho je zrejmé, že by nebolo došlo k obnoveniu dohody o vykonaní práce s odporcom ani aj v prípade ak by spĺňal vyššie kvalifikačné predpoklady a riadne si plnil pracovné povinnosti, z uvedeného dôvodu je teda pre samotné rozhodovanie vo veci irelevantným či k skončeniu pracovného pomeru v danom prípade na strane odporcu došlo o jeden a pol mesiaca skôr než by tento pracovný pomer bol skončený uplynutím dohodnutej doby, navyše súd poukazuje zároveň na to, že krátko po skončení tohto pracovného pomeru odporca opakovane bol dlhodobo práceneschopným od 1.12.2010, čo by v prípade ak by v tom čase bol ešte v pracovnom pomere i tak uňho viedlo k poklesu príjmov z tohto zamestnania.

Pokiaľ ide o splácanie hypotekárneho úveru, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že tento hypotekárny úver je splácaný, so splácaním tohto úveru odporcovi pomáha ako jeho priateľka tak i širšia rodina odporcu, ako to odporca vysvetlil vo svojej výpovedi, k čomu súd zároveň poznamenáva, že ak by nedochádzalo k splácaniu tohto úveru, nepochybne by to viedlo k ďalšiemu skomplikovaniu si životných podmienok odporcu a jeho terajšej rodiny, keďže nesporne by v dôsledku takejto skutočnosti stratili

stabilné bývanie. Odporca súdu jednoznačne ozrejmil a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že vzhľadom na výšku ním dosahovaných príjmov, ktorými sú dávky hmotnej núdze a prípadné príspevky k tejto dávke v prípade pracovných neschopností odporcu a jednorázovo vyplatené mu poistné plnenia, jeho potreby ako i potreby jeho terajšej domácnosti vrátane už spomenutého splácania hypotekárneho úveru, sú realizované aj z príspevkov zo strany jeho súrodencov ale len nepatrne a z príjmov jeho priateľky, ktorá samozrejme sa zo svojho príjmu podieľa i na úhrade nákladov ich spoločnej dcéry ku ktorej majú obaja vyživovaciu povinnosť, preto súd nepovažuje za neobvyklé ani to, že ich spoločná dcéra v čase nástupu svojej matky do pracovného pomeru začala navštevovať materskú škôlku za ktorú je hradený už spomínaný poplatok 55 €, keďže rodine platenie takéhoto poplatku za materskú škôlku umožňuje príjem priateľky odporcu, návšteva takéhoto kolektívneho zariadenia, ako je všeobecne známou skutočnosť býva na prospech maloletého dieťaťa, lebo mu pomáha rozširovať jeho všestranný obzor, napomáha k jeho všestrannému vývinu a v neposlednom rade vzhľadom na opakované dlhodobé pracovné neschopnosti odporcu je taktiež v záujme dieťaťa, aby mu bol umožnený pobyt v kolektívnom zariadení a nemuselo tráviť čas v domácnosti s chorým rodičom, keďže ochorenia spôsobujú rôzne obmedzenia chorej osoby, v danom prípade odporcu, ktoré nepochybne v konečnom dôsledku by viedli k jeho obmedzeniam aj vo vzťahu k starostlivosti o tak malé dieťa.

Vzhľadom na všetky uvedené zistené skutočnosti súd zároveň zvýšil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.9.2012 na sumu 30 % zo sumy životného minima, keďže dospel k záveru vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, že v danom prípade odporca od uvedeného dátumu, teda od 1.9.2012 vzhľadom na všetky jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery nie je schopný platiť vyššie než minimálne zákonom stanovené výživné, v prevyšujúcej časti t.j. za obdobie od 14.5.2009 do 30.11.2011, od 1.1.2012 do 31.5.2012 zamietol, popísané pomery na strane odporcu, ako povinného rodiča zvýšenie výživného v uvedených obdobiach neumožňovali a pôvodne súdom určené výživné v uvedených obdobiach prevyšovalo v tých časoch zákonom stanovené minimálne výživné.

Vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie súd napokon vyhlásil dokazovanie sa skončené a zamietol ostatné návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, keďže zistený skutkový stav mal za plne postačujúci pre rozhodnutie vo veci v súlade so zákonom. Nie je možné a nie je v záujme účastníkov, je v rozpore s hospodárnosťou konania a s právom na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov neustále opakované odročovanie pojednávaní za účelom ďalších a ďalších dôkazov, keďže ak by súd neustále „dobiehal" meniace sa pomery účastníkov, ku ktorým medzičasom môže dôjsť, nikdy by nemohol žiadne konanie o výživnom definitívne ukončiť.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporcu za obdobie od 1.9.2007 do 31.3.2013 k vzniku dlžného výživného vo výške 1.093,61 € (t.j. dlžné výživné za obdobie od 1.9.2007 do 31.3.2013 vychádzajúce z rozdielu medzi pôvodne súdom určeným výživným v roku 1995 a výživnými vyplývajúcimi z vyššie uvedených rozhodnutí tunajšieho súdu zo dňa 10.9.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.4.2009 a rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. -269 zo dňa 6.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -296 zo dňa 28.11.2011, ako i v súlade s opakovanými súhlasnými vyhláseniami účastníkov, že za obdobie od 1.9.2007 do 31.3.2011 odporcovi vznikol dlh na výživnom v dôsledku zvýšenia výživného z jeho strany voči navrhovateľke za uvedené obdobie spolu vo výške 623,56 € plus dlžné výživné, ktoré vzniklo na strane odporcu voči navrhovateľke za mesiac december 2011 čo je rozdiel medzi novo stanoveným výživným 125 € a pôvodne stanoveným výživným 800 Sk čo je 26,50 €, t.j. rozdiel 98,5 €, plus rozdiel medzi novo stanoveným výživným v mesiacoch jún až august 2012 vo výške po 150 € mesačne a pôvodne určeným výživným 26,50 €, čo je rozdiel 123,50 €, za uvedené 3 mesiace, čo je spolu 370,50 €, plus rozdiel medzi novo určeným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima od 1.9.2012 do 31.3.2013, teda rozdiel medzi sumou 26,65 € mínus 26,50 € čo je rozdiel 0,15 € mesačne za uvedených 7 mesiacov, t.j. spolu 1,05 €), ktoré dlžné výživné súd povolil odporcovi splatiť v 2 splátkach po 546,805 € tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, uvedené splátky súd odporcovi povolil vzhľadom na jeho celkovú situáciu popísanú vyššie, ale zároveň s prihliadnutím k tomu, že otec doposiaľ nezačal nijako splácať pôvodne vymedzené dlžné výživné už za predchádzajúce obdobie vyplývajúce z predchádzajúcich rozhodnutí súdu a nepristúpil ani k splácaniu takto pôvodne vyčísleného dlžného výživného ani k navýšeniu ním plateného výživného v mesiacoch december 2011 a jún až august 2012, kedy jednoznačne preukázateľne bol jeho príjem vzhľadom na vyplatené mu poistné plnenia výrazne vyšší, preto súd neumožnil otcovi celkové vyčíslené dlžné výživné splácať dlhodobejšie v menších než sú stanovené splátky.

Pre úplnosť súd zároveň poukazuje na ustálenú súdnu prax, že súd nie je oprávnený zisťovať, z čoho si účastník platí náklady na právne zastúpenie, keďže SR priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdom a je právom účastníka rozhodnúť sa, akú formu tohto mu priznaného práva si zvolí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu z dôvodu, že navrhovateľka v čase začatia konania bola maloletou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).