Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-7-2012.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov 1/ T. G., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom O., U. X, 2/ G. G., bytom V B. Z., D. Y., T. G. D. XXXX, 3/ D.. D. G., bytom O., V. Z. X/X, 4/ E. G., bytom D., P. V. Z. X, 5/ X. G., bytom O., B. XX, právne zastúpení JUDr. Petrom Ďurišom, advokátom so sídlom Poprad, 1. Mája 3, proti žalovanej Mgr. U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., G. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Stanom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. 1. Mája 16 o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 13C 316/2001-503 zo dňa 28.10.2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
odôvodnenie:
Napadnutý rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o uloženie povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť murovanú dreváreň postavenú na parcele č. 211 k.ú. O. zapísanú na LV č. XXXX Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor, ako aj v časti určenia, že hranica medzi parcelou žalobcu č. 211 a parcelou žalovanej č. 208 je v bodoch A, B znaleckého posudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobcovia sa od podania žaloby domáhali náhrady škody uvedením do predošlého stavu, pričom nevyčíslili výšku škody, ktorá by bola potrebná na činnosť spočívajúcu uvedením veci do pôvodného stavu. Mal za to, že vyčíslenie škody je obligatórnou náležitosťou toho, aby bolo možné vôbec uvažovať o spôsobe náhrady v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Citoval ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na čo uviedol, že takzvaná naturálna reštitúcia je možná iba v prípade, ak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, pričom obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Mal za to, že z podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovia žiadajú náhradu škody uvedením do predošlého stavu, čo by z navrhovaného petitu znamenalo, že žalovaná musí zbúrať už novo postavený obvodový múr, čo považoval prvostupňový súd za absolútne neúčelné. Poukázal tiež na závery znalca Ing. G. I., ktorý uviedol, že k určitému spevneniu múru by mohlo dôjsť najskôr tak, žeby sa vybudoval paralelný múr v miestnosti žalobcov, prípadne žeby sa škára, ktorá vznikla medzi obvodovými múrmi žalobcov a žalovanej bola vyplnená betónom, alebo montážnou penou. Zo znaleckého posudku Ing. G. I. mal tiež zistené, že medzera medzi obvodovými múrmi domov účastníkov tvorí škáru o šírke od 3 cm do 15 až 20 cm a táto škára nie je rovnaká po celej dĺžke. Podľa znalca túto škáru, ktorá by mala vplyv na zosilnenie muriva domu žalobcov, je možné odstrániť vybudovaním paralelného muriva v miestnosti, prípadne vyplnením deliacej škáry medzi múrmi účastníkov pevnou hmotou, napríklad betónom, maltou alebo montážnou penou, ktorá bude aktivovať aj murivo žalovanej. Ako príčinu sporu uviedol, že v minulosti právny predchodcovia žalobcov a žalovanej postavili rodinné domy, ktoré mali spoločný múr o hrúbke cca 70 cm a o seba sa opierali. Po tom, ako došlo k určitým sporom medzi nimi žalovaná zbúrala časť múra v jednej polovici a svoj obvodový múr
posunula bližšie do svojej nehnuteľnosti, čím sa vytvorila medzi oboma rodinnými domami medzera. Súd prvého stupňa žiadanú náhradu škody uvedením do predošlého stavu považoval za neakceptovateľnú, keďže žalobcovia žiadajú uviesť vec do pôvodného stavu takým spôsobom, že žalovaná je povinná odstrániť novo postavený obvodový múr a postaviť nový múr tak, aby zodpovedal pôvodnému stavu pred oddelením múra. Vzhľadom na neúčelnosť naturálnej reštitúcie žalobu zamietol. Konštatoval, že za takejto dôkaznej situácie nepovažoval po potrebné vôbec sa zaoberať vznikom škody, ako aj príčinnou súvislosťou vzniku škody s konaním žalovanej.
Súd prvého stupňa nepripustil zmenu žaloby, ktorú predniesli žalobcovia na pojednávaní dňa 28.10.2001, a ktorou žiadali náhradu škodu vo výške2469,68 Eur. Taktiež žiadali pripustiť zmenu petitu tak, že žalovaná je povinná na svoje náklady urobiť opatrenia, aby dažďová voda zo strechy rodinného domu č. pop. XXX, postaveného na par. č. 209, zapísaného na LV č. XX k.ú. O., nevnikala na obvodové múry rodinného domu žalobcov č. pop. XXX, na par. č. 210, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. O. tak, že doplní novou krytinou úžľabia v celej dĺžke bez stojatých drážok v profile úžľabia s prepojením na pôvodnú krytinu z pozinkovaného plechu riešenej nehnuteľnosti a muriva susednej nehnuteľnosti s jej riadnym upevnením, prekrytím profilov - lemovkou a pretmelením spojov tak, aby nedošlo k zatekaniu atmosférických zrážok a tiež, že žalovaná je povinná úžľabie pod plechovou krytinou doplniť plným debnením a poistnou hydroizoláciou. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti citoval ustanovenie § 95 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že žiadaná sumu 2469,68 Eur je sumou vyčíslenou na základe správy o ohliadke objektu vypracovanej Ing. J. U., pričom táto suma spočíva vo finančných nákladoch, ktoré je potrebné na zabezpečenie obvodového múra takým spôsobom, že je potrebné vyplniť medzeru, ktorá vznikla medzi domom žalobcov a domom žalovanej prostým betónom, príp. ľahčeným betónom až po úroveň pomurnice. Zároveň je sumou, ktorá súvisí s finančnými nákladmi na doplnenie krytiny úžľabia v celej dĺžke s riadnym upevnením prekrytím profilov. Nepripustenie zmeny žaloby prvostupňový súd odôvodnil tým, že výsledky doterajšieho dokazovania neumožňujú konať o zmenenej žalobe, keďže doterajšie dokazovanie sa vôbec nezaoberalo vznikom škody spočívajúcej v tom, aké finančné náklady je potrebné vynaložiť na odstránenie už vzniknutej škody. Za daného stavu konal a rozhodol o pôvodnej žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali uvedenia veci do predošlého stavu tým spôsobom, že má dôjsť po celej dĺžke rodinného domu žalobkyne k odstráneniu obvodového múru a prevedeniu stavebnej úpravy v celej dĺžke spôsobom navrhovaným v pôvodnom petite.
Výrok o zastavení konania v časti súd prvého stupňa právne zdôvodnil ustanovením § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku a výrok o trovách konania ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobcovia. Vychádzajúc z dôvodov odvolania bol napadnutý iba výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, preto výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť.
Žalobcovia svoje odvolanie zdôvodnili ustanovením § 205 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, teda namietali neúplne zistený skutkový stav vecí, keďže neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Trvali na to, že naturálna reštitúcia je možná, keďže naďalej pretrváva stav narušenej statiky obvodového múra po celej dĺžke ich rodinného domu a naďalej im dažďová voda zo strechy rodinného domu žalovanej zasahuje do výkonu ich vlastníckych práv tým, že spôsobuje na rodinnom dome škodu. Mali za to, že bola preukázaná príčinna súvislosť medzi neodbornými búracími prácami zo strany žalovanej a vznikom škody. Vytkli prvostupňovému súdu, že sa dôslednejšie nezaoberal príčinnou súvislosťou, a to aj prípadným doplnením znaleckého dokazovania, keďže tak Ing. U., ako aj znalec Ing. I. určili viacero príčin vzniku trhlín. Poukázali opakovane na znalecký posudok, ktorý konštatoval, že ich múr má nižšiu pevnosť v porovnaní so stavom, keď sa opieral o múr žalovanej a tiež, že trhliny medzi stropom a stenou a lokálne zvislé trhliny v rohoch miestnosti sa budú tvoriť naďalej, lebo je to častý prejav trhlín pri drevených trámových stropoch v domoch, ktoré nemajú stužiaci železobetónový veniec. Zdôraznili, že to bola žalovaná, ktorá pôvodný pevný, kompaktný veniec svojim konaním odstránila. Namietali tiež, že súd prvého stupňa porušil ustanovenie § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nemohol preto svoje rozhodnutie opierať o znalecký posudok z roku 2004, teda o znalecký posudok, ktorý v čase rozhodovania bol 8 rokov starý a nemôže tak tvoriť podklad pre rozhodnutie o naturálne reštitúcii, keďže nezohľadňuje skutočný stav objektu v čase rozhodovania.
Žalobcovia namietali neprávne posúdenie účelnosti naturálnej reštitúcie a za nepravdivé označili tvrdenie súdu, že žalovaná by musela zbúrať už novo postavený obvodový múr. Na č.l. 232, 233 spisu totižto navrhli v súlade so znaleckým posudkom Ing. I. posilnenie muriva na pôvodnú pevnosť, čo sa môže uskutočniť vyplnením veľkej deliacej škáry medzi murivami pevnou hmotou - montážnou penou, ktorá bude aktivovať aj murivo E.. Žalobcovia tiež namietali, že súd prvého stupňa sa nezaoberal dôslednejšie príčinou súvislosťou medzi neodborným búraním a vznikom škody a mal doplniť znalecké dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Len tak by sa bol spoľahlivo zistil skutočný stav veci a na takto skutkovo zistený stav by bolo možné účelne previesť naturálnu reštitúciu napríklad spôsobom, ktorý navrhovali na č.l. 233 spisu. V závere odvolania konštatovali, že sa snažia o spravodlivé rozhodnutie súdu v záujme ochrany rodinného domu, ktorý obýva žalobkyňa v 1/ rade.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. O odvolaní rozhodol odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámená na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver ak konštatoval, že náhrada škody uvedením do predošlého stavu je neúčelná a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Odvolací súd však na rozdiel od prvostupňového súdu konštatuje, že žalobcovia spôsob naturálnej reštitúcie upravili - spresnili na č.l. 233 spisu, teda žiadali zosilniť murivo na pôvodnú pevnosť vyplnením veľkej deliacej škáry pevnou hmotou - montážnou penou. Správne preto poukazujú žalobcovia na nepravdivé tvrdenie súdu, že žalovaná by musela zbúrať už novopostavený obvodový múr. Uvedená skutočnosť však nič nemení na závere prvostupňového súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu neúčelnosti naturálnej reštitúcie. Neúčelnosť je totižto potrebné vidieť v tom, že žalobcami navrhované riešenie neodstráni poškodenie rodinného domu, ktoré sa prejavilo na viacerých miestach a má aj podľa znaleckého posudku viaceré príčiny. Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Ing. G. I. č. 001/2004, bolo potrebné dospieť k záveru, že zamakanie rodinného domu žalobcov nie je spôsobené prestavbou rodinného domu vykonanou žalovanou, ako to konštatoval už odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 7.4.2010. Z rozhodnutia bývalého Mestského národné výboru v Levoči odbor Výstavby č. 1119/1985/Hr zo dňa 22.7.1985 súd prvého stupňa ešte vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí mal preukázané, že týmto rozhodnutím stavebný úrad nariadil žalobcom na svoje náklady vykonať opravu prasknutého múru, pričom prasklina bola spôsobená následkom stavebných prác, ktoré vykonal pôvodný žalobca G. G. na vlastnom dome, keďže výkopom pivnice sa staticky narušila nosnosť múra, čoho následkom bolo prasknutie a porušenie celistvosti múra. Znamená to, že trhliny na rodinnom dome žalobcov sa vyskytli aj pred rekonštrukciou rodinného domu žalovanej. Napriek konštatovaniu, že múr žalobcov, v porovnaní so stavom keď sa opieral o múr žalovanej má nižšiu pevnosť, má murivo žalobcov dostatočnú únosnosť. Medzi príčiny oslabenia múru žalobcov zaradil znalec aj absenciu železobetónového venca, čo spôsobuje trhliny na rozhraní stropu a steny. Na takéto trhliny poukazujú žalobcovia aj vo svojom odvolaní s dodatkom, že takéto trhli sú častým prejavom pri drevených trámových stropoch v domoch, ktoré nemajú stužiaci železobetónový veniec. Mali však za to, že kompaktný pôvodný pevný veniec svojim konaním odstránila žalovaná. Takéto tvrdenie žalobcov však postráda základnú stavebno-technickú znalosť o tom, čo železobetónový veniec je. Železobetónový veniec je prepojenie obvodu stavby pod strechou, čo znamená, že veniec v žiadnom prípade nemôže zasahovať do susednej stavby a v takomto prípade nemohla žalovaná veniec odstrániť. V znaleckom posudku Ing. I. sa jednoznačne konštatuje absencia železobetónového venca, čo spôsobuje trhliny na rozhraní stropu a steny na rodinnom dome žalobcov. Taktiež nie je možné opomenúť aj skutočnosť, že múry rodinných domov žalobcov a žalovanej sa o seba opierali, avšak neboli stavebne previazané, čo taktiež vyplynulo zo znaleckého posudku, pričom riešením navrhovaným žalobcami a spočívajúcim vo vyplnení škáry montážnou pevnou by došlo k previazaniu oboch múrov, čo by nezodpovedalo pôvodnému stavu.
Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že vyznieva minimálne paradoxne, ak žalobcovia sa domáhajú navrátenia stavu, ktorý vznikol splnením povinnosti žalovanou na základe právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 6C 1115/1992 vyhovením ich žalobe. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že G. G. a L. G. ešte v roku 1979 žiadali, aby pri prestavbe rodinného domu žalovanej bol prevedený vlastný obvodový múr, na ktorý bude osadená strešná konštrukcia. Súčasný stav zodpovedá týmto predstavám žalobcov. Žalobcovia si v minulosti pravdepodobne neuvedomili, že postavenie vlastného obvodového múru rodinného domu žalovanej zákonite oslabí ich obvodový múr a tak aj oni budú musieť na ochranu svojho majetku vykonať opatrenia.
V závere odvolací súd uvádza, že v prípade, že dom žalobcov by bol poškodený aj v čase rozhodnutia prvostupňového súdu, čoho dôkazná povinnosť bola na žalobcoch, žiadanou naturálnou reštitúciou by k náprave nedošlo, vzhľadom na konštatované viaceré príčiny škody.
Z poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa, že ďalšie dokazovanie týkajúce sa vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti by bolo nehospodárne. Rozsudok súdu prvého stupňa bol preto v napadnutej časti potvrdený ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.