Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-18-2013.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: P. X., nar. X.X.XXXX, bytom O. K., G. V. č. XX, proti odporkyni: L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. K., G. V. č. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Mgr. Janou Klačanovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Komárno, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.januára 2013 č. k. 7P/322/2012-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť prispievať mu na jeho výživu ako rozvedeného manžela sumou 200,- eur mesačne. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 72 ods. 1,2, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine). Vyšiel zo zistení, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31.8.2010 č. k. 5C/57/2010-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Navrhovateľ je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberá dávky a príspevky vo výške 62,50 eura mesačne. Pokiaľ ide o odporkyňu, jej terajší pobyt sa nepodarilo zistiť, rovnako ani jej zamestnanie, a preto návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, dôvodiac, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol unáhlene a nezistil pravdivé skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporkyňa sa nedostavila ani na jedno pojednávanie, pričom zo strany súdu nebol daný podnet na pátranie po jej pobyte a práci v zahraničí, i napriek tomu, že predložil dôkaznú listinu z Mestského úradu Nové Zámky, že odporkyňa pracuje v Londýne, kde je aj jej pobyt.
Opatrovníčka odporkyne sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, došlý súdu prvého stupňa dňa 10.10.2012, na priznanie mu príspevku od odporkyni vo výške 200,- eur mesačne na jeho výživu ako rozvedenému manželovi.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Ak sa bývalý manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom, aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi (§ 72 ods. 2 Zákona o rodine).
Vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú jeden z druhov vyživovacích povinností, a to príspevok na výživu rozvedeného manžela ako samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Predpokladmi pre priznanie tohto nároku je neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, ktorú neurčujú iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery. Za neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť je potrebné predovšetkým považovať prípady, ak podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku, rozvedený manžel vzhľadom na vek alebo zdravotný stav, nie je schopný byť zárobkovo činný, alebo nemá možnosť a príležitosť za danej situácie si zaobstarať primerané zamestnanie, ale rovnako tak i objektívne okolnosti, ako je napr. starostlivosť o deti vo veku do 3 rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné, alebo vyžadujúce si osobitnú starostlivosť, alebo o deti, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť umiestnené v kolektívnych zariadeniach. V tomto smere je úlohou súdu zadovážiť si spoľahlivý podklad pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu je rozvedený manžel schopný zo svojho zárobku uspokojiť si svoje potreby. Musí tiež vychádzať nielen z potrieb rozvedeného manžela, požadujúceho príspevok na výživu, závislých na jeho schopnosti sám sa živiť, ale aj zo schopností a možností druhého rozvedeného manžela. Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela je vždy potrebné prihliadať na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, to znamená na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Významné v tomto smere je ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Okrem toho zákon ukladá účastníkom, ktorý žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných odporcov povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú, skutočne existuje (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP). Ukladá tiež účastníkom tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky, spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno je povinnosť účastníka, pokiaľ chce byť úspešný v konaní preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu. Dôkazné bremeno preto zaťažuje navrhovateľa, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane odporcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu navrhovateľ preukázal. V princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci niet sporu o tom, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 23.10.1999 a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31.8.2010 č. k. 5C/57/2010-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010. V čase rozvodu manželstva navrhovateľ bol vodičom v Doprastave Bratislava a.s. a odporkyňa bola nezamestnaná. U oboch išlo o ich spoločné druhé manželstvo, z ktorého deti nepochádzali. Ostatný návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela voči odporkyni bol vedený na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7P/36/2012, ktorý bol zamietnutý rozsudkom zo dňa 23.5.2012 č. k. 7P/36/2012-38 s právoplatnosťou dňa 20.6.2012. V rámci tohto konania navrhovateľ predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 5.3.2012, ktorým mu ako občanovi v hmotnej núdzi bola preddavkovo priznaná dávka a príspevky vo výške 62,50 eura mesačne od 1.2.2012. V odôvodnení tohto rozhodnutia je konštatované, že navrhovateľ od 8.12.2010 je nezamestnaný, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a v dobe od 8.12.2010 do 7.6.2011 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Odporkyňa, ktorej pobyt sa ani prešetrením nepodarilo zistiť, a nevedel ho uviesť ani samotný navrhovateľ, bol v konaní ustanovený opatrovník. Obdobne i v súčasne prebiehajúcom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 9.1.2013 č. k. 7P/322/2012-26 odporkyni, ktorej pobyt nie je známy, podľa § 29 ods. 2 OSP ustanovil opatrovníčku po tom, čo vykonal rozsiahle prešetrenie jej pobytu, prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Okresného riaditeľstvo PZ Nové Zámky, Ústrednej evidencie väzňov Bratislava, Sociálnou poisťovňou Bratislava, Sociálnou poisťovňou, pobočka Nové Zámky, Mestského úradu Nové Zámky a adresu súčasného pobytu odporkyne nevedel označiť ani samotný navrhovateľ. Navrhovateľ na preukázanie dôvodnosti svojho návrhu predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 15.10.2012, ktorým mu ako občanovi v hmotnej núdzi, bola priznaná preddavkovo dávka a príspevky v sume 62,50 eura mesačne od 1.10.2012, z dôvodu, že od 1.9.2012 je navrhovateľ nezamestnaný, zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, nemá žiadny príjem, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi v sume 60,50 eura a príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 2,- eurá mesačne s tým, že nárok na príspevok na bývanie mu nevznikol, pretože navrhovateľ nemá za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov zaplatené nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Podľa rozhodnutia č. 7319219459 Mesta Nové Zámky zo dňa 23.10.2012 bol znížený poplatníčke L. X., miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v určenom období roku 2012 o sumu 38,80 eura z dôvodu, že pracuje v zahraničí.
Aplikujúc na takto zistený skutkový stav, vyššie popísanú platnú právnu úpravu, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ totiž v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre priznanie príspevku na výživu ako rozvedeného manžela od odporkyne. V tomto smere je významné, že navrhovateľ za trvania manželstva pracoval ako vodič a samotná skutočnosť, že v súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, automaticky nepreukazuje, že nie je schopný zárobkovej činnosti s ohľadom na svoj zdravotný stav, vek, alebo iné objektívne skutočnosti, zamedzujúce mu zaobstarať si primerané zamestnanie. Rovnako tak v konaní nebola preukázaná schopnosť a možnosť odporkyne prispievať na výživu navrhovateľa, keď navrhovateľ nevedel označiť súčasný pobyt odporkyne, ani jej zamestnávateľa a tieto skutočnosti sa nepodarilo osvetliť ani po rozsiahlom prešetrovaní, vykonanom prvostupňovým súdom. Len samotný poukaz navrhovateľa na hore označené rozhodnutie Mesta Nové Zámky, ktorým bol znížený miestny poplatok odporkyne za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, z dôvodu, že odporkyňa pracuje v zahraničí, je pre zistenie relevantných skutočností, úplne nepostačujúci. Námietky navrhovateľa, uvádzané v jeho odvolaní sú preto neopodstatnené.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporkyňa návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodala.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.