Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-817-2008.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/817/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Pivovary Topvar, a.s., Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31648479 proti povinnému: L. A. Y., V.. XX.XX.XXXX, S.N.: XXXXXXXX, L.. A. D., XXX XX I. o vymoženie 6.054,93 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom, Exekútorský úrad Piešťany, Vrbovská 96, 921 01 Piešťany, pod sp. zn. EX 216/1999 takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa pod sp. zn. EX 216/1999 sa vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
III. Súdny exekútor Mgr. Ing. Stanislav Sklenář má nárok na trovy exekúcie vo výške 13,36 €.
IV. Povinný je povinný nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 13,36 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 08.10.2007 predložil právny predchodca oprávneného súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 216/1999. Podaním zo dňa 28.10.2010, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 10.01.2013, si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,18 € s tým, aby súd na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Zo súdneho spisu a spisu súdneho exekútora súd ďalej zistil:
Súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 002063 zo dňa 17.09.1999. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného, doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.08.1999 a na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. 1Rob/242/99-22, ktorý vydal Okresný súd Revúca dňa 17.05.1999.
Povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok podliehajúci exekúcii.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konania, ktoré sa začali do1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 20.08.1999,
a teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenářom zastavil, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to, že povinný je nemajetný.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Pri exekučných úkonoch, ktoré súdny exekútor vykoná v čase od 18.00 h do 8.00 h alebo v deň pracovného pokoja alebo v deň pracovného voľna, patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 50% zo základu odmeny (§ 14).
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 28.10.2010, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 10.01.2013 vyčíslil odmenu pri zastavení exekúcie sumou 45,18 €, ktorú nasledovne špecifikoval:
1. odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia...................................................................20 min.
- vydanie upovedomenia o začatí exekúcie.......................................................................35 min
- vypracovanie súčinnosti SP.............................................................................................10 min
- vypracovanie špecifikácie trov a úkonov.......................................................................10 min
- vrátenie poverenia.............................................................................................................5 min
Spolu...........................................................................................5 hod x 6,63 €...............33,15 €
2. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky
- poštovné............................................................................................................................5,40 €
3.DPH 20%...................................................................................................................... 6,63 €
Celkom spolu....................................................................................................................45,18 €
Súd zastáva názor, že čas jednotlivých úkonov, ktorý je rozhodujúci pre určenie času počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, treba spočítavať. Vyplýva to aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je rozhodujúce časové hľadisko, t.j. čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. So zreteľom na to nie je v rozpore sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky. Exekútor si vyúčtoval čas jednotlivých úkonov spolu 5 hodín.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, je dovolená úvaha súdu o tom, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Z toho možno vyvodiť, že keď došlo k zastaveniu exekúcie môže mu súd uložiť náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vymáhaním nároku.
Aby bolo možné uložiť náhradu trov exekúcie pri jej zastavení oprávnenému musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. To znamená, že je potrebné skúmať, či k zastaveniu exekúcie bez vymoženia plnenia, ktoré bolo jej predmetom prispelo aj zavinenie oprávneného.
V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného. Súd v tejto súvislosti však má za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť nemajetnosti povinného, najmä v tomto prípade, keďže poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 17.09.1999. Dňa 09.08.2007 súdny exekútor informoval o nemajetnosti povinného. Dňa 08.10.2007 oprávnený predložil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie.
Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o majetkovom stave povinného (napr. zastavenie inej exekúcie pre nemajetnosť a pod.). Tu treba dodať, že oprávnený zväčša nemá možnosti ako zistiť solventnosť povinného - fyzickej osoby. V prípade, ak by súd mal rozhodnúť o povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, bol by povinný vo svojom rozhodnutí zároveň uviesť v čom spočívalo porušenie náležitej opatrnosti zo strany oprávneného, teda akým procesným zavinením spôsobil zastavenie exekúcie.
Tu je opätovne využiteľná judikatúra ÚS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 uviedol, že možnosť uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému pri zastavení konania je podmienená tým, že k objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy preukazujúce zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie. Podľa názoru súdu takouto okolnosťou nie je samotné podanie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže nebolo preukázané, žeby v čase podania návrhu oprávnený mal vedomosť o nepriaznivej situácii povinného. Tu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že skutočne od začatia exekúcie do postúpenia návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom súdu prešiel čas 11 rokov, čo súd považuje za dobu dostatočne dlhú na vymoženie sumy .
Pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi povinným, tu súd opätovne poukazuje na využiteľnú judikatúru ÚS ČR (Pl. ÚS-st. 23/06), z ktorej vyplýva, že v prípadoch, že je exekúcia zastavená pre nedostatok majetku na strane povinného a na strane oprávneného nie sú dané dôvody procesného zavinenia zastavenia exekúcie, prizná súd exekútorovi náhradu nákladov exekúcie voči povinnému.
V priebehu exekúcie došlo zo strany oprávneného k úhrade preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora vo výške 99,58 €.
V zmysle vyššie uvedeného súd uložil povinnému nahradiť trovy exekúcie, a to vo výške 13,36 €, ktoré pozostávajú: 1/ z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,63 €, nakoľko súd nemal preukázanú účelnosť času vynaloženého na vykonanie exekúcie pri úkonoch označených ako vypracovanie špecifikácie trov a úkonov a vrátenie poverenia, nakoľko tieto úkony považuje súd v zmysle § 25 vyhlášky za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Pokiaľ ide o ostatné úkony, tieto súd nepovažoval za preukázané z hľadiska časovej súvislosti s exekučným konaním v uplatnenom rozsahu, preto odmenu krátil a priznal ju vo výške za 1 začatú hodinu, t.j. 6,64 €. Tu je treba poznamenať , že pri krátení súd vychádzal aj z gramatického výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda ide o čas reálne potrebný na ich vykonanie. V danom prípade súd mal za to, že čas potrebný na vykonanie úkonov uplatnených súdnym exekútorom bol 1 hodina. Ak by sa vychádzalo z toho, že základná hodinová sadzba patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bolo by nevyhnutné použitie formulácie ako je v § 14 ods. 1 písm. b), avšak formulácia § 14 ods. 1 písm. a) taká nie je. 2/ náhrada hotových výdavkov vo výške 5,40 € a 3/ DPH vo výške 1,33 €, keďže bola skrátená odmena.
V priebehu exekúcie oprávnený uhradil preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora vo výške 99,58. Súd rozhodol, že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie vo výške 13,36 €, teda v nižšej sume.
Keďže súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinnú, má oprávnený proti povinnej nárok na úhradu trov exekúcie vo výške, aká bola súdom súdnemu exekútorovi priznaná, teda v sume 13,36 € ( výrok IV. uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na podpísanom súde.