Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/88/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava proti odporcom: v 1. rade: B.. E. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, R., v 2. rade: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/A, R.. v 3. rade: B.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. R., v 4. rade: B.. H. Š., nar. XX.XX.XXXX bytom N. XX, R., v 5. rade: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, R., v 6. rade: B..I. W., nar. XX.XX.XXXX bytom A. XXXX/ XX-XX, D. R. o určenie vlastníctva, o zastavení konania a o zmene návrhu takto

rozhodol:

Súd u r č u j e že navrhovateľ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. l Bratislava IČO: 00 603 481 je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území A., vedených v registri „E“ katastra nehnuteľností ako parc. č. 843 - vinica o výmere 1 712 m2 zapísaných na LV č. XXXX a parc. č. 844 - vinica o výmere 323 m2 zapísanej na LV č. XXXX vedených v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Bratislava.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.06.2000 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A.Č. ako parc č. 843 - vinica o výmere 1 712 m2 zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. 844 - vinica o výmere 323 m2 zapísanej na LV č. XXXX z dôvodu, že tieto boli od právnych predchodcov odporcov na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy odpredané štátu v roku 1968. Následne tieto v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí nadobudol navrhovateľ, nakoľko nehnuteľnosť bola vo vlastníctve štátu, ku ktorej mal právo hospodárenia príslušný národný výbor na území Bratislavy.

Dňa 29.5.1968 uzavreli právni predchodcovia žalovaných kúpnu zmluvu na pozemky nachádzajúce sa v k.ú. A. parc. č. 843 a 844 v celkovej výmere 2194 m2, zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Išlo o týchto pozemkovoknižných vlastníkov: K. W. v podiele 5/10, C. L. rod. W. v podiele 1/10, Š. W. v podiele 1/10, T. W. v podiele 1/10, H. Š. rod. W. v podiele 1/10, O. W. v podiele 1/10.

V zmysle vyššie uvedenej zmluvy nadobudol pozemky PK parc. č. 843 a 844 k.ú. A. Československý štát zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave. Vlastníkom bola vyplatená kúpna cena vo výške 20 567,20 Kčs.

Pre vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa vtedy platného , ak išlo o nadobudnutie do socialistického vlastníctva nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom, zmluva bola platná a účinná okamihom jej podpisu. Povinnosť registrácie štátnym notárstvom sa v zmysle a 134 vzťahovala len na nadobúdanie do osobného vlastníctva.

Odporcovia pôvodne v 1., 4. a 5. rade sú spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 843, každý v podiele 7/30 na základe dedičského rozhodnutia D 311/93, zo dňa 3.8.1994. Odporca pôvodne v 2. rade je spoluvlastníkom pozemku parc. č. 843 v podiele 1/10 na základe dedičského rozhodnutia D 1637/93. Odporca pôvodne v 3. rade je spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 1/10 na základe dedičského rozhodnutia D 2366/93 zo dňa 31.10.1995. Odporkyňa pôvodne v 6. rade je spoluvlastníčkou pozemku pare. č. 843 na základe výpisu z pozemkovoknižnej vložky, kde bola vedená spoluvlastníčkou v podiele 1/10. Odporcom bol na základe uvedených dedičských rozhodnutí vydaný list vlastníctva č. XXXX.

V podanom návrhu pôvodne boli označené ako odporkyňa v 1. rade Ing T. C., nar. 18.12.1949, ktorá dňa 23.04.2002 zomrela. Dedičstvo bolo tunajším súdom prejednané v konaní č. sp. zn. , D-not 103/02 a jej právnymi nástupcami titulom singulárnej sukcesie sa stali odporcovia v 1. a a v tom čase odporca jej manžel Ing. G. C..

Pôvodne označená odporkyňa v 6. rade T. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX posledne bytom R., D. Č.. X zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , . Toto konanie je právoplatne skončené a ako dedičia sú titulom právneho nástupníctva, t.j. singulárnej sukcesie odporcovia v 3. až 7. rade

Na pojednávaní dňa 01.12.2009 navrhovateľ zobral návrh pred začatím konania späť voči odporcovi Ing. G. C., na tom základe, že v dedičskom konaní po pôvodne označenej odporkyni v 1. rade: B.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dňa 23.04.2002 zomrela a dedičstvo bolo tunajším súdom vedené v konaní č. sp. zn. , D-not 103/02, pričom výlučnou dedičkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu zdedila teraz označená odporkyňa v 1. rade. Zároveň navrhovateľ podal návrh na zmenu návrhu s odôvodnením, že až skončením reklamačného konania Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu vedeným pod č. S.-XXX/XXXX prišlo k vyznačeniu duplicity vlastníctva k parcele „E“ č. 843 k. ú. A. v časti týkajúcej sa pozemkov registra „C“ parc. č. 891/14,33 parc. č. 842/2,4 k.ú. A. ako aj parc. č. 844 k.ú. A., čím došlo k zmene údajov v katastri nehnuteľnosti.

Súd uznesením č.k. -175 zo dňa 08.03.2012 návrhu vyhovel, konanie voči Ing. G. C. zastavil a v zmysle zmenu návrhu pripustil.

Takto označení odporcovia od počiatku konania s návrhom súhlasili, tento nenamietali a mali záujem vec riešiť mimosúdnou dohodou, ktorej však bránilo prebiehajúce dedičské konanie po nebohej pôvodne označenej odporkyni v 6. rade T. C., rod. W., nar. 08.02.1921 posledne bytom R., D. Č.. X, ktorá zomrela počas konania dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. , . Toto konanie je síce právoplatne skončené a ako dedičia sú titulom právneho nástupníctva, t.j. singulárnej sukcesie odporcovia v 3. až 7. rade, avšak predmetom dedenia nemohli byť pre duplicitu vlastníctva sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Odporcovia v konaní uviedli, že nemali vedomosť o existencii kúpnej zmluvy jednak vzhľadom k ich veku, kedy bola uzavretá ale aj z dôvodu, že táto v katastri nehnuteľností vedená nebola, pričom ich právni predchodcovia boli spoluvlastníkmi ešte iných nehnuteľností, ktoré nevedeli identifikovať a ktoré potom boli predmetom dedenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba podaná navrhovateľom je dôvodná.

Právni predchodcovia odporcov a to K. W. podielom v 5/10, C. L. v 1/10, Š. W. v 1/10, T. W. v 1/10, H. W. v 1/10 a O. W. v 1/10, boli podieloví spoluvlastníci pare. 843 a 844 v kat. území A., ktorí uzatvorili dňa 29.05.1968 Kúpnu zmluvu s Československým štátom zastúpeným Mestským investorským útvarom v Bratislave, ktorou odpredali pôvodné pozemkovo-knižné parcely zapísané v Pk vložke 2243 ako pare. 843 a 844. Následne Československý štát zabezpečoval na uvedenom pozemku výstavbu obytného súboru Barónka - Rača. Tieto pozemky prešli v zmysle Zákona o majetku obcí do vlastníctva hlavného mesta ku dňu 01.05.1991. Majetkovým šetrením bolo zistenéi, že pôvodní vlastníci pred uzatvorením kúpnej zmluvy previedli svoje podiely k dotknutým pozemko-knižným parceliam vo výmere 159 m2 v prospech tretích osôb na základe kúpno-predajnej zmluvy z 27.11.1965. Uvedené skutočnosti riešila v rámci opravných konaní Správa katastra S.-XXX/XXXX a S.-XXXX/XXXX. Všetky nadobudnuté vlastnícke práva vytvorili tzv. duplicitu vlastníctva k pozemkom tvoriacim predmet sporu, ktorá je uvedená aj na LV. Z tohto dôvodu inicioval navrhovateľ podanie žalobného návrhu, ktorým sa

domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom uvedených v petite návrhu, z dôvodu, že duplicitný zápis na Správe katastra nie je možné inou cestou ako prostredníctvom žaloby, resp. uzatvorením dohody o urovnaní s podielovými vlastníkmi a ich dedičov docieliť. Odporcovi sú v katastri vedení ako podieloví vlastníci parc. č. 843 a odporca Y. L. je spoluvlastníkom parc. č.844 v podiele 1/10.

Právni predchodcovia odporcov boli spoluvlastníkmi nahnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. A. parc. č. 843 a parc. č. 844 v celkovej výmere 2194 m2 zapísaných pozemkovoknižnej vložke č. XXXX.

Z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej 29.05.1968 súd mal preukázané, že táto bola uzatvorená platne, bola schválená v zmysle vyhlášky č. , predmetom vyvlastnenia bol rodinný dom s pozemkom za kúpnu cenu 20 567, 20.- Sk. Kupujúcim bol Československý štát zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave, ktorý na nehnuteľnosti realizoval výstavbu sídliska.

Podľa c./ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci predmetom návrhu je nárok navrhovateľa o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Ide nesporne o žalobu v zmysle ustanovenia , pri rozhodovaní ktorej je v prvom rade potrebné skúmať a zaoberať sa existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri žalobách o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, nevyhnutnou podmienkou, ktorú súd musí v takomto prípade skúmať, aby mohol v merite veci rozhodnúť, je existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Tvrdiť a preukázať skutočností, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu, je povinný žalobca.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po právnej stránke skutočnosti, či účastníci majú vecnú legitimáciu a či na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem.

Vecnou legitimáciou v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom sa v konaní jedná alebo ktorého právnej sféry sa právny vzťah alebo právo týka

Naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde sa dá žalovať na splnenie povinnosti.

Podľa o majetku obcí (ďalej len ) do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Navrhovateľ preukázal v prejednávanej veci svoju vecnú legitimáciu v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí nakoľko nehnuteľnosť, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou bola vo vlastníctve štátu, ku ktorej mal právo hospodárenia príslušný národný výbor na území Bratislavy a na tejto nehnuteľnosti je v súčasnej dobe vystavané sídlisko.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k pozemkom osvedčil, keďže jeho právne postavenie je neisté, pretože iba súdnym rozhodnutím je možné dosiahnuť zmenu vo vlastníckom práve na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Podľa o majetku obcí (ďalej len ) do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa (ďalej len ) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V zmysle z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy obsahujúcej podstatné náležitosti akými sú predmet a cena, avšak nebola zákonom uložená povinnosť túto zmluvu inkolporovať v tom čase do údajov geodézie, čím došlo ku vzniku duplicitného vlastníctva v dôsledku následných dedičských konaní po právnych predchodcoch odporcov.

Vlastníctvo k veci je možné nadobudnúť aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom, teda aj priamo zo zákona. Hoci ide o výnimočný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva, a v procese transformácie nešlo o nič neobvyklého. Takýto spôsob nadobudnutia majetku je aj predmetom úpravy

V ustanovení sa demonštratívne uvádza, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí. V zásade, účinnosťou citovaného zákona, prešli do vlastníctva obcí všetky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú s výnimkou vecí, výslovne uvedených v zákone, ktoré neprešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí. Takáto výnimka bola zakotvená aj v , ktoré ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet vecí, ktoré sa nestávajú vlastníctvom obcí. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pod pojmom vec (majetok) treba rozumieť nielen hnuteľné veci, ale aj všetky nehnuteľné veci, t.j. aj pozemky, včítane stavebných pozemkov.

Z hľadiska skutkového stavu je nesporné, že navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľností jednak na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej právnym predchodcom ale aj zo zo zákona podľa o majetku obcí (ďalej len pretože predmetom je pozemok na ktorom je postavené sídlisko - bytové domy, parkoviská, ihriská, verejná zeleň a aj príslušná miestna komunikácia a chodníky, teda nejedná sa o vlastníctvo k veciam na ktoré sa vzťahuje výnimka v zmysle cit. zákona.

Zo skutkového stavu je nesporné, že v danom prípade ide o pozemok nachádzajúci sa pod stavbou sídliska Barónka a o pozemok priľahlý k tejto stavbe. Ide teda jednoznačne o pozemky, ktoré sú úzko späté s uvedenou stavbou, a ktoré svojou povahou slúžia tomuto zariadeniu. Keďže pod pojmom majetok (vec) v zmysle treba rozumieť aj veci nehnuteľné, teda aj pozemky prípadne stavby..

V katastri nehnuteľností bol preto na LV vedený neoprávnený zápis duplicitného vlastníckeho práva týchto pozemkov v prospech odporcov a túto následnú duplicitu je možné riešiť, až v prípade, ak bude jednoznačne rozhodnuté o vlastníckom práve navrhovateľa.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh navrhovateľa po preukázaní naliehavého právneho záujmu je dôvodný a je preto potrebné mu vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhol v zmysle , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd mal preukázané, že odporcovia už pri prvom úkone vo svojich písomných vyjadreniach k návrhu ale aj pred súdom ešte pred začatím konania vo veci samej a aj počas celého konania prezentovali záujem konanie ukončiť mimosúdnou dohodou. Táto dohoda bola aj vypracovaná, avšak jej uzatvoreniu

bránilo prebiehajúce dedičské konanie po nebohej pôvodne označenej odporkyni v 6. rade T. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX posledne bytom R., D. Č.. X, ktorá zomrela počas konania a ktoré nezahrnulo do dedičstva predmetné nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovia nezavdali príčinu tohto sporu preto nemôže byť na ich ujmu skutočnosť, že o existencii kúpnej zmluvy objektívne nemali vedomosť, čo v konaní bolo preukázané.

Súd preto navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toho rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( )

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.