Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-42-2013.pdf
PDF · 63.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera vo veci odsúdeného X. S., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.02.2013 sp.zn. 6PP/4/2013 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.04.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písm.a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Podľa § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona sa odsúdený X. S., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Žiar nad Hronom trestným rozkazom zo dňa 20.07.2010 sp.zn. 1T/121/2010 v trvaní 2 (dvoch) rokov a trestným rozkazom zo dňa 27.07.2011 sp.zn. 3T/105/2011 v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného X. S. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že odsúdený síce spĺňa formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie, keď dňa 09.12.2012 vykonal polovicu uloženého trestu. Okresný súd však mal za to, že odsúdený súčasne nespĺňa dve materiálne podmienky, keď prihliadol na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného na to, že už v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol aj podmienečne prepustený, pričom sa opakovane dopustil ďalšej trestnej činnosti. Osobu odsúdeného hodnotil ako všeobecného recidivistu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil, po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti namietal predovšetkým tú skutočnosť, že súd I. stupňa nedostatočne pri hodnotení jeho osoby zohľadnil, že počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na ťažkú, fyzicky aj duševne náročnú prácu, všetky disciplinárne odmeny dosiahol za pozitívne výsledky v práci. Ďalej namietal, že súd I. stupňa nesprávne prihliadal na jeho predchádzajúce odsúdenie, z ktorého bol v minulosti podmienečne prepustený, keď poukázal na to, že sa jedná o odsúdenie spred viac ako 20 rokov. Napadnuté uznesenie nepovažuje za správne, preto ho žiadal zrušiť s tým, aby odvolací súd vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.
Okresný prokurátor sťažnosť nepodal.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného možno považovať za dôvodnú.
Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne konštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vykonaním polovice uloženého trestu. Odsúdený vykonáva tresty odňatia slobody ktoré mu boli uložené vo výrokovej časti citovanými rozhodnutiami Okresného súdu Žiar nad Hronom v celkovej výmere 3 roky. Polovicu trestu uložených trestov vykonal dňa 09.12.2012.
Pri preskúmávaní materiálnych podmienok podmienečného prepustenia v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona odvolací súd zistil, že pri hodnotení osoby odsúdeného okresný súd nesprávne prihliadol na jeho odsúdenia z rokov 1983 a 1984, ktoré vykonal. Zo skutočnosti, že odsúdený bol z výkonu trestu odňatia slobody v minulosti podmienečne prepustený v roku 19984 a v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia sa neosvedčil, nemožno vyvodiť jednoznačný záver na to, že u odsúdeného nemožno očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život.
Na rozdiel od súdu I. stupňa má odvolací súd za to, že pokiaľ sa odsúdený pod bodu takmer 20 rokov od odsúdení z rokov 1983 až 1984 nedopustil inej trestnej činnosti než tej, za ktorú je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno na tieto predchádzajúce odsúdenia prihliadať. Je nepochybné, že odsúdený má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, avšak, vzhľadom k tomu, že vykonáva trest v I. nápravnovýchovnej skupine, za posledných 20 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, jeho postoj k pracovným povinnostiam je kladný, a jeho správanie je na požadovanej úrovni, dospel odvolací súd k záveru, že odsúdený nielen preukázal svojim správaním a plnením pracovných povinností polepšenie ale aj to, že doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel a možno od neho očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život a vyvaruje sa trestnej činnosti. V tomto smere odvolací súd neprihliadol ani na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá vychádza zo skutočnosti, že odsúdený nemal na slobode dostatočný príjem, bol bez zamestnania, lebo mal za to, že práve preukázaný vzťah odsúdeného k plneniu pracovných povinností odôvodňuje predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia si tento nebude obstarávať prostriedky na obživu trestnou činnosťou.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v zmysle § 68 odsek 1 Trestného zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorú považuje za primeranú jednak k osobe odsúdeného, jednak závažnosti jeho trestnej činnosti ako aj dĺžke nevykonaného zvyšku trestu z ktorého ho podmienečne prepustil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.