Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-17-2013.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému ml. J. D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.4.2013 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný ml. J. D., nar. X.X.XXXX v W., bytom W., Y. XXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 01.01.2013 v čase o 02.05 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol ako vodič v stave vylučujúcom spôsobilosť osobné motorové vozidlo továrenskej značky F. G., žltej farby, EČ W. po ceste č. I/59 v meste Trstená smerom na obec Liesek, pričom na ulici U. pred kostolom bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstená predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný, pričom sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu prístrojom Alcotest Drager 7410, ev. č. ARJJ 0348, ktorou mu bolo v čase 02.16 hod. dňa 01.01.2013 bolo namerané 1,08 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1, § 114 ods. 1, § 56 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/, Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 150 (stopäťdesiat) Eur
Podľa § 114 ods. 2 Trestného zákona pre prípad že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) dní nepodmienečne.
Podľa § 112 ods. 1, § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 22.2.2013 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. ml. J. D. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 9.4.2013. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalovaný trestný čin. Prokurátor a zástupca štátneho orgánu starostlivosti o mládež k vyhláseniu obžalovaného zaujali stanovisko, že nemajú námietky proti tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Súd potom vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom a svoje konanie pred súdom oľutoval. Uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré mu daroval starší brat, ktorému pomáhal pri stavbe jeho rodinného domu. Jeho starší bratia mu sľúbili požičať peniaze na zaplatenie peňažného trestu v prípade, ak mu bude tento druh trestu uložený. Peniaze bratom vráti, chce si ich zarobiť brigádami popri škole. Alkohol uvedeného dňa požil výnimočne, pri príležitosti oslavy nového roka.
Súd čítal a oboznámil podklady vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, najmä odpis z registra trestov, správy o povesti, správu Obvodného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, zápis o dychovej skúške, kartu vodiča.
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že doposiaľ nebol trestný a nebol ani postihnutý v priestupkovom konaní. Súdeného skutku sa dopustil dva mesiace potom, ako mu bol vydaný vodičský preukaz. Je žiakom 1. ročníka SŠ Nižná, odbor elektromechanik. Má dobré pracovné schopnosti a so správaním v škole nemá výraznejšie problémy. Pred súdeným skutkom nebol v evidencii problémovej mládeže. Je polosirota, býva v rodinnom dome so svojou matkou.
Podľa ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keďže sa jednalo o osobu mladistvého, súd vychádzal z ust. § 97 ods. 1, 3 Trestného zákona podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Podľa § 112 ods. 1 Trestného zákona zákaz činnosti môže súd uložiť mladistvému len vtedy, ak to nie je na prekážku príprave na jeho povolanie, pričom horná hranica tohto trestu nesmie prekročiť päť rokov.
Podľa § 114 ods. 1,2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere od 30 eur do 16 590 eur môže uložiť súd pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú. Ak súd ukladá mladistvému peňažný trest, určí pre prípad, že by jeho výkon mohol byť v ustanovenej lehote úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest odňatia slobody nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej sadzby zníženej podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu bolo obligatórne prihliadané na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a k trestnému činu sa priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní trestu tak súd vychádzal z prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vzhľadom na všetky okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním trestného činu viedol bezúhonný život, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, z hodnotenie jeho osoby zo školy rovnako nevyplynuli žiadne negatívne poznatky k jeho osobe, mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného v danom prípade postačuje uloženie peňažného trestu vo výmere 150 Eur spolu s náhradným trestom pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol zmarený, a to vo výmere 5 dní spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 28 mesiacov. Obžalovaný je síce študentom, je však zároveň vlastníkom motorového vozidla, ktoré nadobudol od svojho brata ako odmenu za to, že mu vypomáhal s prácami v stavebníctve, na základe uvedeného súd dospel k záveru, že má kladný vzťah k práci a je tak v jeho schopnostiach zabezpečiť si finančné prostriedky na zaplatenie peňažného trestu tak, ako to súdu uviedol. Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čím vážne ohrozil nielen svoju osobu ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom neprehliadnuteľným bolo, že získal vodičské oprávnenie iba dva mesiace pred súdeným skutkom, nemal takmer žiadne skúsenosti s vedením osobných motorových vozidiel a o to viac sa jeho konanie súdu javilo ako prejav veľkej arogancie voči ostaným účastníkom cestnej premávky a preto rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 28 mesiacov. Podľa názoru súdu obžalovaný ešte celkom osobnostne nevyzrel, aby si uvedomil, že osobné motorové vozidlo je vlastne v rukách neskúseného vodiča v kombinácii s alkoholom "zbraňou", a preto v záujme tak ochrany celej spoločnosti ako aj v záujme ochrany samotného obžalovaného súd považoval za potrebné takúto osobu potrestať, prísnejším trestom zákazu činnosti ako to navrhoval prokurátor a obhajoba. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, a to aj s prihliadnutím, že súd ukladal trest mladistvému obžalovanému. prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.