Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/45/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci navrhovateľky A. nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom K. V., zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom AK Michalovce, Kpt. Nálepku č. 8 proti odporcovi Q. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. U., zastúpenému S., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom K. U. v konaní o určenie otcovstva k mal. N. nar. X.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce takto

rozhodol:

Súd určuje, že Q. nar. XX.X.XXXX je otcom maloletého N., nar. X.XX.XXXX z matky A. nar. XX.X.XXXX.

Maloletého N., nar. X.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého N. sumou 60 € mesačne k rukám matky, vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.

Upravuje styk otca s maloletým N. neobmedzene.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Konanie o príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a konanie o vyplatenie dlžného výživného zastavuje.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.7.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že Q., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletého N.. Zároveň žiadala, aby súd určil výživné na maloletého N. sumou 200 € mesačne a dlžné výživné od 5.11.2010 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 €. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcu uhradiť príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 600 € a žiadala upraviť styk s maloletým Patrikom každý párny víkend v sobotu, v čase od 15:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti navrhovateľky.

Odporca s návrhom na určenie otcovstva k maloletému N. súhlasil. Nesúhlasil však s návrhom matky na uhradenie príspevku na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Rovnako nesúhlasil, aby bol zaviazaný platiť dlžné výživné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Z podania navrhovateľky zo dňa 5.3.2013 súd zistil, že čiastočne zobrala návrh na začatie konania späť v časti čo do úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 600 € a v časti čo do výživy nevydatej matke v sume 50 € mesačne podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine a žiadala v tejto časti konanie zastaviť.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 17.1.2013 ( č. l. 33 ) súd zistil, že uznáva otcovstvo k maloletému N. nar. X.XX.XXXX. Je ochotný prispievať na výživu maloletého k rukám navrhovateľky, avšak nie vo výške, ktorú navrhla navrhovateľka. Žiadal, aby špecifikovala sumu vo výške 600 € ako úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Z výpovede matky súd zistil, že s odporcom sa zoznámili niekedy v roku 2008 a dňa 5.11.2010 sa im narodil maloletý syn Patrik. V čase pôrodu bola maloletá. Keď bola tehotná v máji roku 2008 odišiel odporca do spojených štátov, pričom uviedol, že sa vráti o tri mesiace. Uviedla, že sa ma vrátiť v novembri, kedy bol plánovaný pôrod maloletého N., avšak v roku 2011 ju následne pozval do spojených štátov kde bola aj s maloletým synom tri týždne. Uviedla, že on otcovstvo uznával, avšak keďže na rodnom liste nie je zapísaný ako otec, nakoľko do dnes nepodpísal, že súhlasí s tým, že je otcom. Z toho dôvodu podala návrh na určenie otcovstva. V súčasnej dobe je externou študentkou na Pedagogickej fakulte v Prešove. Čo sa týka výšky výživného uviedla, že sa s odporcom bavia o výške prostredníctvom Skypu, nakoľko má záujem, aby videl maloletého syna. Uviedla, že z jeho strany bol návrh, aby prispieval na výživu okolo 90 - 100 € mesačne, avšak dal si podmienku, že raz do roka musí ísť do Spojených štátov a každé druhé Vianoce tiež, s čím nesúhlasila. V súčasnej dobe nemá žiadny príjem. Poberá len rodičovský príspevok a prídavky na maloletého v celkovej výške 217,24 €, pričom býva u svojich rodičov. Žiadala, aby súd vyhovel návrhu a určil, že odporca je otcom maloletého syna, pričom maloletého zveril do jej výchovy a otcovi určil výšku výživného aspoň 100 € mesačne, pretože má značné náklady na výživu maloletého. Uviedla, že o týchto skutočnostiach informuje aj odporcu prostredníctvom Skype. Čo sa týka nákladov uviedla, že má na maloletého paušálne náklady 60 € na jasle. Rovnako v súčasnej dobe, keďže je externá študentka na vysokej škole má vyučovanie stredu, piatok a sobotu, takže v tom čase by maloletý nemal s kým byť, pretože jej rodičia pracujú. Ďalej má náklady na stravu 30 - 36 € mesačne. Životná poistka 20 € mesačne, strava okolo 100 € mesačne. Náklady na ošatenie 30 € mesačne. Pretože je laryngytik, na lieky dáva mesačne okolo 30 €.

Zástupca odporcu uviedol, že súhlasí s návrhom, čo sa týka určenia otcovstva. Rovnako súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do výchovy matky a čo sa týka výšky výživného, tak v prípade, že matka nesúhlasí s tým, aby bolo 35 € posielaných jej a 35 € na účet maloletého syna navrhuje určiť výživné vo výške 50 € mesačne, pretože odporca nemá stály príjem v USA aj keď navrhovateľka uvádzala, že bol zamestnaný u svojho brata, v súčasnej dobe tam zamestnaný nie je, takže pracuje iba príležitostne. Ďalej poukázal, že od narodenia maloletého odporca poukázal navrhovateľke 1.160 € za celú túto dobu, čo žiadal započítať do zaostalého výživného. Poukázal na to, že v čase keď pracoval u svojho brata mal odporca stály príjem, avšak v súčasnej dobe už u brata nepracuje.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 5.3.2013 uviedol, že súhlasia s tým, aby bol odporca zaviazaný platiť minimálne 70 €, pretože aj odporca cestou zástupcu uviedol, že je ochotný platiť výživné na maloletého 35 € k rukám matky a 35 € na účet na tvorbu úspor.

Na pojednávaní dňa 19.3.2013 uviedol, že čo sa týka dlžného výživného, tak toto si započítali, takže o tom rozhodovať súd nemusí. Žiadajú len, aby súd rozhodol o výživnom, pričom oni pôvodne žiadali 200 € mesačne, avšak vzhľadom na vyjadrenia odporcu navrhujú určiť výživné vo výške 70 € mesačne, ktoré uviedol zástupca odporcu vo svojej výpovedi.

Zástupca odporcu uviedol, že za tej situácie v akej sa nachádza jeho syn nie je schopný prispievať vyššie výživné ako je 50 €, pričom jeho syn sa nebráni tomu, aby v budúcnosti keby získal zamestnanie prispieval aj vyšším výživným.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že navrhujú vyhovieť návrhu matky a zaviazať otca platením výživného 70 € mesačne, nakoľko náklady na výživu maloletého sú v súčasnej dobe vysoké a podľa ich názoru takto určená výška výživného zodpovedá výdavkom, ktoré má matka na maloleté dieťa.

Predmetom konania v danom prípade je určenie otcovstva k maloletému N., zverenie do výchovy matky, určenie výšky výživného.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Keďže za otca maloletého Patrika, nar. 5.11.2010 označila matka odporcu Q., ktorý otcovstvo uznal, súd návrhu o určení otcovstva vyhovel.

Podľa ustanovenia , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia§ 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. ( podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode ).

V tomto konaní mal súd za preukázané, že o maloletého sa od jeho narodenia stará navrhovateľka sama. Medzi ňou a dieťaťom sú silné citové väzby. Keďže navrhovateľka má všetky predpoklady na riadne zabezpečenie vývinových potrieb maloletého a odporca s týmto návrhom súhlasí, súd zveril maloletého do jej starostlivosti a výchovy.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ods. 2 cit. ust., súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2 cit. ust., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo dospel k záveru, že návrh matky čo sa týka určenia otcovstva bol dôvodný preto návrhu vyhovel, nakoľko s týmto súhlasil aj odporca. Rovnako odporca súhlasil aj so zverením maloletého do výchovy matky a s úpravou styku neobmedzene. Čo sa týka výšky výživného súd určil výšku výživného sumou 60 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o určení otcovstva, zverení maloletého do výchovy matky a to z toho dôvodu, že má zato, že v súčasnej dobe takto určená výška výživného zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca ako aj potrebám maloletého Patrika. Súd v konaní má za preukázané, že odporca v súčasnej dobe nepracuje aj keď sa nachádza v Spojených štátoch, nemá trvalý príjem a súd má za preukázané z vyjadrenia zástupcu odporcu, že v prípade vyššieho výživného, ktoré by súd určil by časť tohto výživného platila matka odporcu, pretože odporca v súčasnej dobe nemá žiadny príjem a z toho dôvodu rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V budúcnosti, keby došlo k zmene pomerov, či už na strane maloletého alebo aj rodičov, majú títo možnosť kedykoľvek požiadať o zmenu tohto rozhodnutia, čo sa týka výšky výživného. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že samotný odporca vo vyjadreniach prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že on sa nebráni do budúcnosti prispievať vyššie výživné na maloletého v prípade, že sa zlepšia jeho finančné pomery a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka zobrala návrh, čo sa týka dlžného výživného ako aj nákladov spojených s tehotenstvom späť, súd v zmysle ustanovenia konanie v tejto veci zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a to tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa až f/ len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.