Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-422-2011.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/422/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská č. 18, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: BKP, s. r. o., Červeňova č. 20, 811 03 Bratislava, poštový priečinok č. 81316, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova 10, Bratislava, o zaplatenie 89, 62 euro s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu bratislave I v Bratislave č.k. 8C/66/2010-82 zo dňa 3.5.2011
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.5.2011, č.k. 8C/66/2010-82 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi k rukám právneho zástupcu 88,93 Eur na náhradu trov odvolacieho konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 89, 62 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06. 02. 2007 až do zaplatenia, trovy konania vo výške 16,50 euro a trovy právneho zastúpenia 228, 73 euro. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 02. 02. 2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 89, 62 euro spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej istiny od 06. 02. 2007 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 05. 02. 2007 policajt Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy poverený správcom komunikácie - navrhovateľom, v súlade s ustanovením § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len "zákon o premávke na pozemných komunikáciách"), rozhodol o odstránení vozidla EVČ: BA-624HL, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Vozidlo stálo na Gajovej ulici v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy, v zóne zákazu státia a nebolo na tejto ulici riadne zaparkované. Samotné technické odtiahnutie už vykonala spoločnosť ASTER spol. s r. o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovej služby č. 48/2006 zo dňa 23. 10. 2006 uzatvorenej medzi samostatnou rozpočtovou mestskou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto ako príkazcom a touto spoločnosťou. Táto spoločnosť vozidlo umiestnila do stráženého areálu v Čiernom lese č. 1 v Bratislave. Dňa 05. 02. 2007 si odporca v zastúpení jej konateľa Q. B. prevzal odtiahnuté motorové vozidlo, protokol o výdaji vozidla a faktúru na uhradenie sumy 89, 62 euro. Výkonom odtiahnutia motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4, 5 zákona o premávke na pozemných komunikáciách vznikla odporcovi povinnosť náhrady
nákladov spojených s výkonom tohto odtiahnutia. Cena za tento výkon vo výške 89, 62 euro je stanovená navrhovateľom s odvolaním sa na zákon č. 18/1996 Z. z. a Výmeru Ministerstva financií SR č. R - 1/1996 v znení výmeru č. R-2/2000, ktorým boli určené podmienky vecného usmerňovania pre tzv. vynútené výkony. Navrhovateľ vykonal odtiahnutie motorového vozidla, no odporca do dnešného dňa neuhradil vymáhanú sumu na základe prevzatej faktúry. Týmto mu vznikla pohľadávka voči odporcovi, ktorú si v tomto konaní uplatňuje.
Konateľ odporcu Q. B. počas konania namietal, že jeho vozidlo stálo na mieste určenom na riadne parkovanie. Mal zakúpenú parkovaciu kartu. Existenciu tejto parkovacej karty však počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Odtiahnutie vozidla považoval za neoprávnené. Právna zástupkyňa navrhovateľa však uvádzala, že ak by aj odporca mal parkovaciu kartu, nemohol stáť na predmetnom mieste, nakoľko na tomto mieste nie je možné stáť ani s riadnou parkovanou kartou. S riadnou parkovanou kartou je možné stáť iba na vyznačených parkovacích miestach (prekrížené dve biele čary). Nie je možné s riadnou parkovanou kartou stáť na plochách, kde je to zakázané zákonom. Vozidlo stálo na mieste vyznačenom vodorovnou dopravnou značkou V12b, čo je súvislá žltá čiara. Na takto vyznačenom mieste je zakázané stáť.
Ďalej zástupca odporcu vzniesol aj námietku premlčania pretože na predmetnú vec sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá podľa neho začala plynúť dňom odťahu dňa 05. 02. 2007. Právna zástupkyňa navrhovateľa s týmto názorom nesúhlasila, pretože podľa nej premlčacia trojroční doba začala plynúť dňa 06. 02. 2007, nasledujúci deň po prevzatí vozidla a faktúry na zaplatenie ceny za odťah. Návrh v tejto veci bol podaný dňa 02. 02. 2010, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty.
Vzhľadom na spornosť skutočnosti aký dopravný režim platil v danom čase na mieste, kde vozidlo stálo, súd si vyžiadal odborné stanovisko Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, z ktorého vyplýva, že odporca nerešpektovaním zvislej značky D 56a (zóna s dopravným obmedzením) porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách a spáchal priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Z.z. Dopravná značka D 56a vyznačovala oblasť, kde platil zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov značky alebo značiek. V danom prípade sa jednalo o značku B 30 (zákaz státia) s doplňujúcim údajom: Státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Službukonajúci príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, konal v súlade so zákonom a poverením starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, keď rozhodol o odstránení predmetného vozidla.
Súd poukázal na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách a § 3d ods. 4 písm. b) cestného zákona účinného dňa 05. 02. 2007 (deň odtiahnutia vozidla) a na základe výsledkov dokazovania konštatoval, že návrh bol podaný dôvodne čo do právneho titulu i do výšky vymáhanej sumy. Námietku odporcu, že vymáhanie dlžnej sumy je premlčané, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc z toho, že dňa 06. 02. 2007 (nasledujúci deň po odťahu) začala plynúť trojročná premlčacia lehota. Navrhovateľ preukázal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu odporcu porušením jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách, čím spáchal priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupku sa odporca dopustil dňa 05. 02. 2007 tým, že zastavil v zóne státia. Pasívna vecná legitimácia odporcu vyplýva i z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, keď odporca je prevádzkovateľom motorového vozidla a ako prevádzkovateľovi mu citované zákonné ustanovenie ukladá povinnosť bezodkladne odstrániť prekážku cestnej premávky. Súd preto návrhu v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel a navrhovateľovi priznal aj príslušenstvo - úroky z omeškania vo výške 5% ročne z vymáhanej istiny od 06. 02. 2007 (nasledujúci deň po prevzatí vozidla a faktúry na zaplatenie) až do zaplatenia. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal trovy konania vo výške 16,50 euro za zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 228, 73 euro.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu 20.7.2011. Poukázal na judikatúru a zákonnú úpravu vyplývajúcu z Cestného zákona č. 135/1961 Z.z. , v zmysle ktorého odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo
zastúpenie správcu komunikácie podnikateľským subjektom. Správca vystupuje pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci a nesie plnú zodpovednosť za jej výkon. Nemôže ju preto zmluvne preniesť ani po stránke technickej na iný subjekt. Ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) citovaného zákon taxatívne určuje kto môže byť správcom cestnej komunikácie. Obchodná spoločnosť ASTER nespĺňa tieto zákonné kritériá. Odťah motorového vozidla odporcu tak bol vykonaný neoprávneným subjektom. O odstránení vozidla navyše rozhodol príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, ktorý na to nie je oprávnený. O odstránení vozidla môže podľa § 40 ods. 5 Zákona o cestnej premávke rozhodnúť len policajt - teda príslušník Policajného zboru SR. Odporca poukázal aj na § 40 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého výška nákladov za odstránenie prekážky v cestnej premávke môže byť individuálna, závislá od vzdialenosti, cien pohonných hmôt, dopravnej technológie a pod. Podľa názoru odporcu na mieste, z ktorého bolo vozidlo odtiahnuté, mal oprávnenie parkovať s platnou parkovacou kartou. Namietol aj priznanie úrokov z omeškania k žalovanej pohľadávke, ktorá vyplýva z verejnoprávneho vzťahu a na ktorú nie je možné aplikovať úroky podľa súkromného práva (§ 517 OZ). Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu navrhovateľa zamietol. K odvolaniu odporca doložil fotografiu parkovacieho miesta v mieste sporného odťahu a odborný posudok znalca Ing. Zachardu pre posúdenie značenia na tomto mieste.
K odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril písomne podaním z 2.9.2011. K predloženému odbornému posudku uviedol, že Ing. Zacharda nie je zapísaný v zozname znalcov MS SR a navyše nie je podstatné aká značka sa na mieste nachádza v súčasnosti, ale v čase odťahu. Ďalej namietol správnosť výkladu odporcu k ustanoveniu § 40 zák. č. 135/1996, ktorý je neprimerane reštriktívny. Spoločnosť ASTER vykonávala len technickú realizáciu rozhodnutia správu o odtiahnutí motorového vozidla. Teda táto spoločnosť o odťahu nerozhodla, nevymáhala náklady odťahu a nijako nezasahovala do práv jednotlivcov. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a nález ÚS SR, podľa ktorých faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky je vyňaté z verejno-právnej normy a odstránenie vozidla môže realizovať aj tretí subjekt na základe zmluvného vzťahu. V súvislosti s výškou vymáhaných nákladov poukázal na znalecký posudok č. 4/2008 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý ako paušálnu výšku nákladov v roku 2008 určil sumu 3 112,- Sk, pričom navrhovateľ si uplatnil v spore menšiu čiastku. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal odvolanie odporcu v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že je dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia.
Na pojednávaní právny zástupca odporcu zotrval na podanom odvolaní a dodal, že nie je pravdou, že ASTER vykonal len technický odťah vozidla, čoho dôkazom je protokol o výdaji vozidla. Z tohto vyplýva, že si ASTER uplatňoval vo svojom mene voči odporcovi zaplatenie pohľadávky za odťah na jeho účet, dokonca sú tam aj ustanovenia o zmluvnej pokute a úrokoch z omeškania. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 6.7.2007, teda deň po výdaji motorového vozidla. K otázke premlčania zástupca poukázal na to, že súd túto námietku dostatočne nevyhodnotil, len poukázal na zákonné ustanovenia. Podľa ich názoru nárok navrhovateľa treba právne posúdiť ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku tvrdeného porušenia právnych predpisov spáchaním dopravného priestupku. Pre takýto nárok platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota a žaloba bola podaná po jej uplynutí. Taktiež nesúhlasí so spôsobom stanovenia výšky nákladov predložených znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený na iné časové obdobie. Podľa ich názoru sa nárok na náhradu škody musí individuálne špecifikovať v každom prípade. Odporca popiera aj skutočnosť, že by sa dopustil dopravného priestupku, pretože mal platnú parkovaciu kartu a stál na povolenom mieste. Domáhajú sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu navrhovateľa zamietne a prizná odporcovi náhradu trov konania, ktoré vyčíslia v zákonnej lehote.
Právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu trval na dôvodoch podaného vyjadrenia. Spoločnosť ASTER bola správcom komunikácie poverená len na technický odťah a inkasovanie nákladov zaň. Zmluvnú pokutu podľa protokolu o výdaji si neuplatňujú, len náklady odťahu a úroky z omeškania. Výšku nákladov za odťah stanovili primeraným spôsobom, pretože individuálne určovanie nákladov odťahu by bolo finančnou a aj časovou záťažou pre obidve strany a bolo by to možné len cez znalca. V
danom prípade bol odťah vykonaný zákonne, pretože odporca sa dopustil priestupku porušením zákazu státia. Pokiaľ ide o oprávnenie mestskej polície na rozhodnutie o odťahu, starosta obce mohol poveriť mestskú políciu takýmto oprávnením, pretože je to v súlade s Nariadením hlavného mesta SR č. 3/1991, ustanovením § 3 ods. 1 písm. e), podľa ktorého mestská polícia vykonáva okrem iného aj rozhodnutia starostu obce. V súvislosti s právnou kvalifikáciou nároku sú toho názoru, že ide o návrh na peňažné plnenie za vykonaný odťah a nie na náhradu škody; a na peňažné plnenie platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Po oboznámení s listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov konania a odvolacími námietkami odporcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa predovšetkým vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že na daný právny vzťah sa vzťahuje ustanovenie § 101 OZ o všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná. Nárok navrhovateľa nemožno kvalifikovať ako nárok na náhradu škody (vykonaným odťahom nedošlo na majetku navrhovateľa k vzniku škody), na ktorý sa vzťahuje podľa § 106 dvojročná premlčacia lehota. Ide o nárok vyplývajúci z peňažného plnenia dlžníka za výkon
- službu, ktorú bol navrhovateľ povinný vykonať na zabezpečenie jeho úloh ako orgánu verejnej moci na úseku správy cestných komunikácií.
V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil; ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z, nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť Aster, spol. s r.o., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah správca neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal).
Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť a môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Správca verejnej komunikácie by z týchto dôvodov mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal.
Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale
verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba, a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou nad zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou); a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Spoločnosť ASTER nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 89,62 eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady.
Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť ASTER, na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 (uzavretej medzi VEPOS Bratislava- Staré Mesto a spoločnosťou ASTER) tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to ust. § 3d ods. 5 písm. c) Cestného zákona ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou ASTER ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Z protokolu o výdaji motorového vozidla odporcu zo dňa 5.2.2007 navyše vyplýva, že spoločnosť ASTER sama vymáhala žalovanú pohľadávku na svoj podnikateľský účet pod hrozbou uplatnenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Vyvracia to tvrdenie navrhovateľa, že spoločnosť ASTER nezasahovala do práv jednotlivcov a zabezpečovala len technickú stránku odťahu.
Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je právne neúčinné pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn.
Poverenie je nezmyselné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach súdom tvrdí, že odstránenie vozidla a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie príslušník mestskej polície. Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka
navrhovateľovi nevznikla z dôvodu, že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou ASTER, spol. s r.o., ide z vyššie uvedených dôvodov o neplatný právny úkon. Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti ASTER, keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon.
Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov priznal v konaní úspešnému odporcovi, ktorý trovy písomne vyčíslil v zákonnej lehote podaním zo dňa 11.4.2013. Za prvostupňové konanie si náhradu trov konania neuplatnil. Za odvolacie konanie súd priznal odporcovi náhradu trov v celej uplatnenej výške 88,93 Eur za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 16,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia čiastku 72,73 Eur za 3 úkony (prevzatie veci, podanie odvolania a účasť na pojednávaní dňa 9.4.2013) podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške odmeny za jeden úkon po 16,60 Eur, s paušálnou náhradou 2 krát po 7,41 Eur a 1 krát 7,81 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.