Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-375-2009.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/375/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom v Ružomberku, Námestie Slobody 9, IČO: 37 905 465, proti povinnému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 371,77 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok vo výške 42,95 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súdny exekútor v podaní zo dňa 25.03.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.03.2013 žiadal predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) zastaviť, keďže povinný dňa 28.07.2012 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s jej zastavením v celkovej výške 48,34 eur.
Súd má zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7D/81/2012 preukázané, že povinný U. P. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 7D/81/2012 zo dňa 28.08.2012 bolo dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom zastavené, keďže tento nezanechal žiaden majetok.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č.99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V danom prípade povinný zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať a právneho nástupcu, na ktorého by prešla pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní niet. Z uvedených dôvodov súd postupujúc podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., a nasl. exekúciu zastavil.
Súdny exekútor v uvedenom podaní zo dňa 25.03.2013 doručil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 48,34 eur.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré mu preukázateľne vznikli v priebehu exekučného konania. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie zomrel, pričom dedičské konanie po ňom bolo z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok zastavené, súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 EP per analogiam zaviazal na ich úhradu oprávneného.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Trovy, ktorých špecifikáciu predložil súdny exekútor, a ktoré mu súd priznal, pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 2,60 eur (poštovné). Súd nakoniec priznal súdnemu exekútorovi aj 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 7,16 eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za pracovnú cestu z Ružomberka do Žaškova a späť, keďže konanie súdneho exekútora, ktorý sa vôbec nepokúsil doručiť povinnému upovedomenie o začatí exekúcie prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., ale rovno mu ho doručoval osobne, pokladá za
nehospodárne. Súd mu tak priznal náhradu za doručenie uvedenej písomnosti len v rozsahu náhrady za poštovné, t.j. vo výške 1,30 eur.
Celkové trovy exekúcie potom predstavujú sumu 42,95 eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.