Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-45-2013.pdf
PDF · 104.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o, IČO: 35724803, Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, IČO: 36613843, Údernícka 5, Bratislava proti žalovaným v 1. rade M. A., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom J. K. XX, P. G. L., toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou I. G., pracovníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou v 2. rade M. V., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. XX, P. G. L. o zaplatenie 662,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 662,40 eur ako aj úrok z omeškania vo výške 13% ročne z dlžnej sumy 599,71 eur od 09.12.2006 ako aj trovy konania ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 39,50 eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 117,91 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd z a m i e t a žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.8.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby žalovaných v 1. a v2. rade spoločne a nerozdielne zaviazal k úhrade sumy vo výške 662,40 eur s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 599,71 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že jeho právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel so žalovanými dňa 17.6.2005 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Na základe tejto zmluvy boli žalovaným poskytnuté produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke. Vzhľadom na to, že žalovaní využili povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostali do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru neplnili riadne a včas, právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o úvere. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 662,40 eur, ktorá pozostáva z istiny 599,71 eur, riadneho úroku 62,69 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Súd dňa 19.9.2012 pod č.k.: 5Ro 270/2012-38 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz bol uznesením súdu č.k. 5Ro 270/270/2012-58 zo dňa 17.1.2013 zrušený pre
nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovaných. Následne súd uznesením č.k. 21C/45/2013-61 zo dňa 7.3.2013 ustanovil žalovanému v 1. rade opatrovníčku I. G., pracovníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou, nakoľko sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo pobyt žalovaného zistiť.
Súdom ustanovená opatrovníčka žalovaného v 1. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a navrhla, aby súd vo veci rozhodol v jej neprítomnosti. Žalovaná v 2. rade sa na pojednávaní nezúčastnila, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnila.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil najmä s výsledkami prípravy na pojednávanie, doloženými listinami, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.
Zo žiadosti o kontokorentnom úvere zo dňa 17.6.2005 vyplýva, že žalobca v 1. rade požiadal právneho predchodcu Všeobecnú úverovú banku, a.s. o výšku úveru 597,49 eur (18.000,- SK). Z potvrdenia o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 17.6.2005 vyplýva, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., potvrdila žalovanému v 1. rade poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 597,49 eur ( 18.000,- Sk) s mesačným zasielaním obratov vo výške 298,74 eur ( 9.000,- Sk ), so splatením poskytnutého limitu kontokorentného úveru jedenkrát za kalendárna rok a že za využívanie kontokorentného úveru banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v obchodných podmienkach.
Z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecná úverová banka a.s. vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému ku dňu 16.10.2006 bola vo výške 662,40 eur ( 19.955,56 Sk), pričom istina bola vo výške 599,71 eur ( 18.066,87 Sk), a akumulovaný úrok vo výške 62,69 eur ( 1.888,69 Sk). Dátum výpovede bol 29.3.2006.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 15.6.2009 žalovaný v 1. rade písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške 599,71 eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 0 eur. Zároveň sa so žalobcom dohodol na splatení dlhu v mesačných splátkach po 60 eur s tým, že prvá splátka bola dohodnutá na dňa 28.6.2009. V prípade, že osoby podľa tejto dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcom po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovanému v 1. rade bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý dňa 17.6.2005 limit kontokorentného úveru vo výške 597,49 eur na základe zmluvy o kontokorentom úvere na číslo účtu XXXXXXXXXXXXXXX s počiatočným dátumom 18.6.2005 a konečným dátumom 31.12.2009. Žalovaný v 1. rade sa dostal do nepovoleného prečerpania, pričom limit bol zrušený 19.1.2006 a zmluva bola vypovedaná dňa 29.3.2006.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 mal súd za preukázané, že pohľadávka VÚB, a.s. voči odporkyni bola postúpená na navrhovateľa.
Žalovaný v 1. rade podmienky zmluvy nedodržal, dostal sa do nepovoleného prečerpania, pričom dlžnú sumu neuhradil riadne a včas. Keďže výška istiny ani výška vymáhaného príslušenstva nie je v konaní sporná, nie je v rozpore s právnymi predpismi ani s dobými mravmi, súd žalobe vyhovel tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal na úhradu dlžnej sumy 662,40 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 599,71 eur a riadného úroku 66,69 eur.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 13 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka od 30.3.2006, teda odo dňa nasledujúceho po dátume výpovede do zaplatenia.
Žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v 1. rade. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 39,50 eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 117,91 eur (2krát hlavný úkon po 41,50 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 7,63 eur + 20% DPH 19,65 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby, a to pokus o zmier, nakoľko tento úkon súd nepovažoval za účelne vynaložený.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnúť a to z dôvodov nižšie uvedených.
Podľa § 51 Občianského zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 533 prvá veta Občianského zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci súd zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že dňa 15.6.2009 žalovaná v 2. rade písomne pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade podľa § 533 a nasl. Občianského zákonníka. Uznala dlh voči žalobcovi vo výške 599,71 eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 0 eur. Zároveň sa so žalobcom dohodla na splatení dlhu v mesačných splátkach po 60 eur s tým, že prvá splátka bola dohodnutá na dňa 28.6.2009. V prípade, že osoby podľa tejto dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcom po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Zároveň strany vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom ( ktorý odvodzuje svoje postavenie od svojho právneho predchodcu VÚB a.s.) a žalovaným v 1. rade je síce upravený obchodným zákonníkom, to však neznamená, že na tento právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade je právnym vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorá mala pristúpiť k záväzku žalovaného v 1.rade, je potrebné hodnotiť taktiež ako spotrebiteľský, a teda aj na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, na základe ktorej aj žalovaná v 2. rade mala pristúpiť k záväzku žalovaného v 1. rade, došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a pristúpení k záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.
Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
Preto uvedené pristúpenie k záväzku, nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho pristúpenia k pristúpenia k záväzku, a preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zamietol.
V konaní mala plný úspech žalovaná v 2. rade, nakoľko vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd žalobu zamietol, a preto jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.