Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/72/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodine Levice, z rodičov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., t. č. bytom A. C. XXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, t. č. bytom F. XXX, za účasti Okresnej prokuratúry Levice, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Mal. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 20-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom 01.08.2024. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého sa návrhom súdu doručeným dňa 09.05.2024 domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Maloletý pochádza z mimomanželského pomeru s A. B., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu poukázal na to, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. -33 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho matke, ktorá dňa XX.XX.XXXX nečakane zomrela. Žije so svojou družkou, s ktorou vychováva štyri maloleté deti. Je nezamestnaný, ale privyrába si

brigádnicky. Matka je s maloletým v kontakte len sporadicky. Má vyživovaciu povinnosť aj k ďalším maloletým deťom. Ďalej uviedol, že mal. A. je žiakom 6. ročníka ZŠ s MŠ vo Vrábľoch. V učení dosahuje slabšie výsledky. Na pojednávaní uviedol, že po smrti starej matky prišiel maloletý do jeho domácnosti a hneď si podal návrh na súd. V spoločnej domácnosti žije s družkou už niekoľko rokov, čiže syn ju pozná. Spolu majú štyri mal. deti, s ktorými nemajú žiadne výchovné problémy. Syna prihlásil do školy v mieste ich bydliska. Pre syna sú to veľké zmeny, postupne si ale zvyká, nemá s ním zatiaľ žiadne výchovné problémy, zatiaľ pravidlá rešpektuje a chodí aj pravidelne do školy. Je v telefonickom kontakte s mamou. Pokiaľ matka dieťaťa má záujem, môže kedykoľvek môže prísť pre dieťa, pokiaľ ho aj donesie naspäť. V stretávaní im brániť nebude. Majú aj spoločnú dcéru mal G., ktorá má nariadené výchovné opatrenie do decembra. Už sa predbežne dohodli, že dcéra asi bude v starostlivosti matky, pokiaľ sa zlepší jej správanie. Uviedol, že je zamestnaný, tak isto aj jeho priateľka je zamestnaná a poberá rodinné prídavky na ich spoločné deti. Žiaden nehnuteľný majetok nevlastní. Na syna rodinné prídavky zatiaľ nepoberá. Žijú v dome, ktorý je vo vlastníctve družkinej matky, ktorá je v zahraničí. Čo sa týka nákladov, tak asi 160 eur platia za energie, internet a TV. Neuhrádza žiadne pôžičky. Je vlastníkom motorového vozidla. Za obdobie, čo je syn v jeho domácnosti matka neprispela na jeho výživu, ale ani to nežiadal. Napriek tomu, že návrh podal v máji, výživné žiada určiť od tohto mesiaca podľa úvahy súdu.

2. Súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti matky, ktorá mala doručenie predvolania vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila. 3. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením mal. A. do starostlivosti otca. Po smrti náhradného rodiča otec obratom pricestoval, prejavil záujem o prevzatie syna do svojej starostlivosti. Pred pohrebom bol vykonaný pohovor s otcom aj s maloletým. Mal. A. sa vyjadril, že vie, že bude bývať s otcom. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre riadny fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa. Rodina otca prijala maloletého. Kolízny opatrovník má za to, že je v záujme dieťaťa, aby vyrastal s biologickým rodičom. Zo strany matky navrhuje určiť výživné v minimálnej výške. 4. Okresná prokurátorka navrhla zveriť maloletého do starostlivosti otca, nakoľko je v najlepšom záujme, aby vyrastal s rodičom. Zo strany matky navrhuje určiť výživné vo výške 50,- eur mesačne. 5. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Mal. A., nar. XX.XX.XXXX je dieťa matky A. B., nar. XX.XX.XXXX a otca D. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Okrem mal. A. má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k mal. G. A., nar. XX.XX.XXXX, k mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, k mal. H. A., nar. XX.XX.XXXX, k mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX a k mal. J. A., nar. XX.XX.XXXX. Matka má okrem mal. A. taktiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX, k mal. G. A., nar. XX.XX.XXXX, k mal. E. L. B., nar. XX.XX.XXXX, k mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX a k mal. M. C. B., nar. XX.XX.XXXX. Za obdobie, ktoré sa maloletý zdržiava v domácnosti otca, matka na výživu maloletého neprispieva.

5.1. Rozsudkom Okresného súdu Levice z dňa 15.08.2012 č. k. -59, právoplatným dňa 15.10.2012, bol mal. A., nar. XX.XX.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti N. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30 % sumy aktuálneho životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd má za preukázané, že p. N. C., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX v Leviciach. 5.2. Matka maloletého je od 01.01.2013 poberateľkou prídavku na tri maloleté deti vo výške 180,- eur mesačne a od 01.07.2023 je poberateľkou príplatku k prídavku na deti vo výške 90,- eur mesačne. Taktiež je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie syna M. C. B. od 01.10.2022 vo výške 669,- eur mesačne. Iný príjem matka maloletého nemá. 5.3. Otec mal. A. žije so svojou družkou a s ich štyrmi maloletými deťmi. Otec je od 02.04.2024 zamestnaný v EDYMAX Facility Management SE so sídlom v Bratislave, kde dosahuje príjem 792,86 eur mesačne. Partnerka otca je tiež zamestnaná a je poberateľkou rodinných prídavkov, ktoré poberá na štyri maloleté deti. 5.4. Mal. A. je zdravý, navštevuje 6. ročník ZŠ v Jasove. Maloletý je samotár, vzťah so spolužiakmi si nevybudoval, ale pokyny vyučujúcich rešpektuje. Dosahuje dostatočné výchovno-vzdelávacie výsledky. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky starostlivosť o maloletého zabezpečuje biologický otec spolu s jeho partnerkou. 6. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 9. Podľa § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. 10. Podľa § 47 ods. 5 Zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo

nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. 11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého po smrti starej matky (náhradná osobná starostlivosť zanikla v súlade s § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine), ktorá mala A. zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti, zabezpečuje otec, ktorý má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletého. Súd skúmal, či niektorí z rodičov po zániku náhradnej osobnej starostlivosti (§ 47 ods. 5 Zákona o rodine) má podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého, pričom bolo zistené, že otec sa obratom ujal po smrti svojej matky starostlivosti o mal. dieťa, pričom do rozhodnutia súdu v jeho starostlivosti o syna neboli zistené nedostatky a matka zverenie maloletého A. do osobnej starostlivosti otca nenamietala. S poukazom na uvedené skutočnosti a najlepší záujem maloletého, súd ho zveril do osobnej starostlivosti otca, keď jednoznačne starostlivosť jedného z rodičov má prednosť pred prípadnou ďalšou náhradnou starostlivosťou. 19. Rodičovské práva a povinnosti patria zo zákona obidvom rodičom, preto obaja rodičia zostávajú aj naďalej zákonnými zástupcami mal. dieťaťa. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú teda obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť, v prípade nezhody rodičov, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo súd rovnako priznal obom rodičom. 20. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu na povolanie. 21. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a

pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. V rámci šetrenia pomerov na strane matky (správa na čl. 80 v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn. ), matka vyjadrila súhlas so zverením mal. A. do osobnej starostlivosti otca. Uviedla, že bude žiadať upraviť jej styk s maloletým dieťaťom, pričom sa vyjadrí priamo na pojednávaní súdu. Nakoľko matka sa bez ospravedlnenia na nariadené pojednávania nedostavila, do rozhodnutia súdu nedoručila žiaden konkrétny návrh ohľadne prípadnej úpravy jej styku s mal. A., súd jej styk s mal. dieťaťom neupravil. Otec úpravu styku nenavrhol s tým, že matke dieťaťa v styku s mal. A. brániť nebude. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti matke pre prípad, že by mala záujem sa so synom stretávať a s otcom dieťaťa by sa mimosúdne dohodnúť nevedeli, má právo kedykoľvek podať návrh na úpravu styku súdnou cestou.

22. Keďže súd rozhodol o zverení mal. A. do osobnej starostlivosti otca, musel sa zaoberať rozsahom vyživovacej povinnosti zo strany matky. Súd vzal do úvahy zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že dieťa je vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní samotným výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Matka si vyživovaciu povinnosť k maloletému dobrovoľne neplní. Pri určení výživného súd vychádzal z výšky opatrovateľského príspevku, ako aj z počtu vyživovacích povinností matky. Prihliadnuc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ako i odôvodnené potreby maloletého, ktorý navštevuje základnú školu, súd určil zo strany matky výživné vo výške 50,- eur mesačne, ktoré je povinná platiť k rukám otca počnúc dňom 01.08.2024, keď otec nežiadal v súlade s Zákona o rodine o určenie výživného odo dňa začatia konania, t.j. od 09.05.2024. 23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok). Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( ).