Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-243-2012.pdf
PDF · 88.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/243/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Jankovičovej a sudkýň JUDr. Ley Márie Stovičkovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, W. proti odporcom: 1. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. XXX/XX, H. L., 2. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, H. L., obom zastúpeným advokátkou : Mgr. Eva Gulyášová, so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie istiny 2.652,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 8C/127/2011-95 zo dňa 26. apríla 2012 v časti zamietnutia návrhu a v časti náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov odvolacieho konania v sume 130,66 eur do 3 dní na účet právnej zástupkyne odporcov.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd v napadnutej časti zamietol návrh navrhovateľa, čo do zaplatenia 433,80 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 23.05.2011 do zaplatenia. Rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1. a 2. náhradu trov konania 413,42 eur k rukám právnej zástupkyne do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 101 O.z., § 106 ods. 1 O.z., § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 429 a § 517 O.z., pričom zdôvodnil, že predpokladom úspešnosti návrhu na náhradu škody titulom bolestného je preukázanie protiprávneho konania, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu 1. a vznikom škody. Bolo tiež potrebné, aby návrh bol podaný včas. Len vtedy môže byť úspešný. K dopravnej nehode, teda porušeniu právnej povinnosti odporcu 1., ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla došlo 31.08.2008. Vtedy malo dôjsť u navrhovateľa ku vzniku škody - poškodeniu zdravia, za ktoré žiada bolestné. Nie je sporné, že k dopravnej nehode nedošlo. Účastníci toto nerozporujú. Preukázaný ale nie je vznik škody, čiže tvrdenie navrhovateľa, že pri dopravnej nehode bol zranený a utrpel poškodenie zdravia. Prvostupňový súd poukázal na listiny z polície, že pri dopravnej nehode nikto neutrpel žiadne zranenie. Vyjadrenie navrhovateľa v priestupkovom spise v zázname o podaní jeho vysvetlenia. Nakoniec aj dočasná prace neschopnosť navrhovateľa bola od 08.09.2008, čo je viac ako 7 dní od dopravnej nehody, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu jeho zdravia. Potvrdenie o pracovnej neschopnosti bolo vystavené až 10.09.2008, teda viac ako 10 dní po dopravnej nehode, pri ktorej malo údajne dôjsť k poškodeniu zdravia. V potvrdení sa neuvádza, že malo ísť o úraz zavinený inou osobou, ale iba úraz. Súd mal za to, že navrhovateľ svoje tvrdenie o poškodení zdravia pri dopravnej nehode nepreukázal a že odporcovia svoje tvrdenie o neexistencii poškodenia zdravia navrhovateľa preukázali. Naviac, ak by prípadne aj ku vzniku škode na zdraví navrhovateľa došlo, musel by byť návrh podaný včas v zákonom danej premlčacej lehote, aby mohol byť dôvodný, keďže odporcovia namietli premlčanie. Škoda mala vzniknúť pri dopravnej nehode 31.08.2008. Výšku bolestného, teda výšku žiadanej škody zistil navrhovateľ 16.11.2008, kedy lekár vystavil posudok o bolestnom. Najneskôr o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel pri podaní návrhu vedenej vo veci 10C/53/2009, teda 10.03.2009. Už vtedy bol podaný návrh voči obom odporcom. Preukázateľne teda najneskôr uvedeného dňa vedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Najneskôr od tohto okamihu mu začala plynúť subjektívna 2-ročná lehota uplatnenie nároku na náhradu škody na súde podľa ust. § 106 ods. 1 O.z. Uplynula 10.03.2011. Tento nárok si však uplatnil na súde až dňa 23.05.2011, viac ako 2 mesiace neskôr. Odporcovia namietli premlčanie a súd sa s touto námietkou musel vysporiadať a na ňu prihliadnuť. Námietka premlčania bola dôvodná a súd aj bez ďalšieho návrh v časti navrhovateľa o bolestné a s tým súvisiacich úrokov z omeškania musel zamietnuť. V ostatnej časti čo náhrady straty na zárobku a škody za prenájom vozidiel bol návrh vzatý späť, preto došlo k zastaveniu konania. Odporcovia si uplatnili nárok na náhradu trov konania vo výške 503,58 eur za 4 úkony. Hodnota jedného úkonu právnych služieb vychádza z hodnoty sporu, čo bolo 2.652,89 eur. Odporcom ako účastníkom, ktorí nezavinili zastavenie časti konania a ktorí mali úspech v časti konania po čiastočnom späťvzatí súd priznal v uplatnených trov len 5 úkonov, vrátane režijného paušálu, čo je 413,42 eur, ide o úkony právnych služieb dôvodné a preukázané. Nepriznal im 90,16 eur o odmenu úkonu právny služieb porady s klientom 16.03.2012, pretože nebolo preukázané o aký úkon právnej služby ide, či bol vykonaný, nepovažoval preto súd tento úkon za dôvodný a účelne vynaložený.
Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie navrhovateľom. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa na náhradu škody rozhodnúť tak, že mu vyhovie v napadnutej časti. Poukazoval na dôvodovú správu komentáru k výkladu ust. § 106, že súd prvého stupňa, keď vyslovil názor, že naviac ku škode na zdraví navrhovateľa došlo a návrh musel byť podaný včas zákonom danej premlčacej lehoty, aby mohol byť dôvodný, že z dôvodovej správy vyplýva, že pri škodách na zdraví upúšťa Ústava vôbec od ustanovenia objektívnej premlčacej doby vzhľadom na to, že tieto škody sa časovo prejavia až po mnohých rokoch, takže ustanovenie akejkoľvek objektívnej premlčacej doby by bolo voči poškodenému neodôvodnenou tvrdosťou. Zákonodarca v dôvodovej správe napísal, že až po mnohých rokoch, pričom súd prvého stupňa viac ako 7 dní od dopravnej nehody považuje za to, že navrhovateľ tvrdenie o poškodení zdravia nepreukázal a že odporcovia svoje tvrdenie o neexistencii poškodenia zdravia preukázali. Potom poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 s tým, že na pojednávaní 26.04.2012 sudkyňa chcela odcitovať časť správy o výsledku objasňovania priestupku ČPS: ORP-1061/DI-KN-2008, potichu po prečítaní sa zarazila a povedala, že jej z toho vyplýva, že ku zraneniu osôb nedošlo a v texte správy sa nachádza zmätočný text: „Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu osôb nedošlo.“ Táto správa z 18.09.2008 vychádzal z oznámenia o spáchaní priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kde je už zrejmé, kto je podozrivý, kto je poškodený a v prílohe správy sa zasielal spisový materiál odborné, vyjadrenie, vyjadrenia a spisy a iné písomnosti tak, ako sú uvedené v poslednom riadku. Súd prvého stupňa vypočul navrhovateľa, ktorý uviedol, že namiesto nehody prišla rýchla zdravotná služba a že bol prezretý, vizuálne zranenia nemá. Súd nevykonal dôkaz, či navrhovateľ mal problémy s ľavou pažou pred nehodou vyžiadaním si údajov z karty od praktického lekára MUDr. Papáčka, či bol liečený pred 31.08.2008 na ľavé rameno a ľavé predlaktie. Čo sa týka odporcu treba poukázať na skutočnosť, že Slovenská kancelária poisťovateľov vedie škodovú udalosť pod č. 41722, kde bolo navrhovateľovi povedané, že pokiaľ Slovenská kancelária poisťovateľov bude likvidovať túto škodu, tak len v prospech ČSOB Leasing, a.s., z čoho vyplýva, že škodu na zdraví si musí uplatniť u odporcu. Súd prvého stupňa rozhodol aj bez vypočutia priestupcu nehody. Stačila výpoveď odporkyne 2. Pokiaľ sa jedná o potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti B 561676 v kolónke, že k úrazu došlo a v neuvedení, že k úrazu došlo zavinením inou osobou, tak navrhovateľ pokladá za zrozumiteľné v takomto zmysle slova, že mu odporca 2. úraz nezavinil priamo úderom nohou, rukou, ale zavinil ho nepriamo prostredníctvom pochybenia a následným nárazom motorového vozidla do jeho vozidla a že k zraneniu prišiel v dôsledku kinetickej energie, ktorá sa preniesla z jeho vozidla na vozidlo navrhovateľa. Preto navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, že odporcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 433,80 eur s 9 % úrokom z omeškania od 23.05.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 26 eur.
K tomuto odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu odporca 1. a 2. Poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľa, že práve v dôsledku dopravnej nehody sa mu zranilo ľavé rameno a predkolenie, nebolo preukázané. Z priestupkového spisu, obsahom ktorého bol aj výsluch navrhovateľa, jednoznačne vyplýva, že pri dopravnej nehode k osobnému zraneniu nedošlo. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Rozhodnutie o priestupku z 21.01.2009 pod č. ORP-2094/DI-P-2008, kde bolo priestupkové konanie ukončené. Príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a zranením nebola žiadnym spôsobom preukázaná, z toho dôvodu považujú záver súdu prvého stupňa za vecne správny. Súd prvého stupňa, podľa odvolateľa, postupoval nesprávne pri posúdení otázky premlčania nároku. Svoje tvrdenie odôvodnil poslednou vetou § 106 ods. 2, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Navrhovateľ však nesprávne vychádzal iba z citovanej vety, keď neskúmal predchádzajúce ustanovenia týkajúce sa premlčania nároku na náhradu škody. Potom bolo poukázané vo vyjadrení na presnú citáciu ust. § 106 ods. 1 a 2 O.z., teda pri premlčaní práva na náhradu škody sa uplatňuje kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna, ktorých začiatok je upravený odlišne. Subjektívna sa viaže na osobu, ktorej bola škoda spôsobená a pri začatí objektívnej premlčacej doby je smerodajná samotná udalosť, z ktorej škoda vznikla. Idú nezávisle od seba, ich plynutie spôsobuje, že nárok sa premlčí a to bez ohľadu na skutočnosť, že druhá premlčacia doba neuplynula. Navrhovateľom citovaná veta sa vzťahuje na objektívnu premlčaciu dobu, ktorá sa však pri škodách na zdraví neuplatňuje. Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenú na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba, pričom začiatok sa viaže na okamih, keď poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode a kto za ňu zodpovedá. V návrhu navrhovateľa je jednoznačne, že poškodený mal vedomosť o osobe zodpovedajúcej za údajnú škodu najneskôr 31.08.2008 a mal vedomosť o rozsahu údajnej škody najneskôr 19.11.2008, keď mal lekársky posudok. Podľa týchto skutočností je jednoznačné, že navrhovateľ najneskôr ku dňu 19.11.2008 musel mať vedomosť o rozsahu údajnej škody vzhľadom k tomu, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd po namietaní premlčania tohto nároku nemohol uplatnený nárok navrhovateľovi priznať. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 130,66 eur s DPH.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou § 201 a § 204 O.s.p., a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v napadnutej časti zamietnutia a náhrady trov konania, pretože rozhodnutie považuje zdôvodnené po právnej stránke v súlade s ust. § 106 ods. 1, 2 O.s.p, v súlade s ust. § 101 a dôvody, ktoré tam uviedol súd vychádzajúc zo skutkových zistení zo správneho právneho názoru súdu prvého stupňa, keď zamietol návrh z dôvodu jeho premlčania a prihliadol tak na námietku premlčania vznesenú v konaní odporcami 1. a 2.
Odvolací súd k vecne správnym dôvodom súdu prvého stupňa ešte dodáva:
S poukazom na ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanovení nijak uvedené inak premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďže v ust. § 106 ods. 1 O.z. je špeciálne upravené právo na náhradu škody vzhľadom na premlčanie je potrebné vychádzať z tohto ustanovenia, že právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna, ktorá je v ust. § 106 ods. 1 O.z. a dlhšia objektívna uvedená v ust. § 106 ods. 2 O.z. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť a plynú a končia nezávisle od seba, ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Prvostupňový súd teda správne zdôvodňoval premlčanie subjektívnej lehoty, a to 2-ročnú lehotu na uplatnenie náhrady škody v zmysle ust. § 106 ods. 1 O.z. V odôvodnení poukázal na odvodenie plynutia premlčacej doby, ktorá mala vzniknúť pri nehode 31.08.2008, pričom výšku bolestného z lekárskeho posudku, ktorú mu vystavil lekár, zistili 16.11.2008, ale pri podaní návrhu vo veci vedenej na súde 10C/53/2009 sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, teda 10.03.2009. Prvostupňový súd rátal plynutie 2-ročnej premlčacej doby. Od tohto dátumu do 10.03.2011 uplynula a nárok bol uplatnený až 23.05.2011. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vznesená námietka premlčania bola náležite posúdená súdom prvého stupňa a pri subjektívnej premlčacej lehote v zmysle ust. § 106 ods. 1, 2-ročnej prvostupňový súd správne uzavrel, že uplynula 10.03.2011. Objektívna premlčacia lehota sa pri náhrade za škodu na zdraví nemôže uplatňovať v zmysle ust. § 106 ods. 2 O.z., čo je rozdiel od subjektívnej premlčacej lehoty, tzn. že je nesprávny názor odvolateľov na neposudzovanie plynutia premlčania.
Prvostupňový súd správne prihliadol na námietku premlčania a nárok v časti bolestného a v súvisiacich úrokov z omeškania tak správne zamietol, pretože bol nárok navrhovateľa uplatnený až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1 potvrdené.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a priznaná náhrada za uplatnený úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu spolu s režijným paušálom vo výške 130,66 eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.