Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Tos-7-2013.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/7/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.04.2013 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku na podklade sťažnosti odsúdeného B. J. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Pp/45/2012 zo dňa 08.10.2012.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona (č. 140/1961 Zb.) odsúdeného B. J., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., M. XXXX/X, prechodne bytom W. O. XXXX, p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/41/2005 zo dňa 12.07.2005 vo výmere 4 rokov.
Podľa § 63 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Pp/45/2012 zo dňa 08.10.2012 bola žiadosť ods. P. J. podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku a § 66 ods. 1 Tr. zákona o podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/41/2005 zo dňa 12.07.2005 vo výmere 4 rokov zamietnutá.
Podstatou tohto rozhodnutia je, že odsúdený P. J. nemal splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona účinného od 01.01.2006, pretože trest vo výmere 4 rokov bol právoplatne uložený dňa 10.09.2012 za taký trestný čin, ktorý sa vzhľadom na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu posudzuje ako zločin, a keďže k jeho uloženiu došlo až za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., podľa prechodného ustanovenia § 437 ods. 2 sa postupuje podľa tohto citovaného zákona, ktorý upravuje formálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody až po dvoch tretinách jeho výkonu.
Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo oznámené odsúdenému P. J. a okresnému prokurátorovi vyhlásením, podal sťažnosť ods. P. J. ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí. V dodatočne predložených dôvodov sťažnosti poukázal na to, že jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že sa posudzuje podľa Tr. zákona z roku 2013. Na posúdenie sťažnosti (správne má byť odvolania) čakal 7 rokov bez jeho zavinenia, počas ktorého obdobia žil riadnym životom, nedopustil sa žiadneho ďalšieho trestného činu či priestupku, čo dokladá aj rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 25P/251/2011, ktorým mu bol zverený maloletý syn po rozvode do osobnej starostlivosti. Myslí si, že posúdenie jeho žiadosti je kontraproduktívne a ovplyvní nielen jeho život, ale hlavne život jeho detí. Skutok sa stal v roku 2003, súd rozhodol o jeho vine v roku 2005, pričom polovicu trestu vykonal vo väzbe, splnil všetky podmienky na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie po vykonaní polovice trestu a z dôvodu 7-ročnej nečinnosti príslušného súdu mu bola táto možnosť podmienečného prepustenia odopretá. Má za to, že jeho žiadosť
o podmienečné prepustenie z väzby je dôvodná, svojím životom za posledných sedem rokov dokázal, že si zaslúži šancu na riadny život.
Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť je dôvodná.
V prieskumnom konaní sa sťažnostný súd zaoberal postupom konajúceho súdu, ktorý predchádzal napadnutému uzneseniu, pričom nezistil žiadne pochybenia smerujúce k porušeniu práv na obhajobu odsúdeného. Zákonná lehota na prípravu verejného zasadnutia bola dodržaná, odsúdený mal možnosť sa vyjadriť k svojej žiadosti a k vykonaným dôkazom na verejnom zasadnutí, ktorého bol účastný.
Následne sťažnostný súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého uznesenia a zistil, že dôvody, ktoré viedli konajúci súd k rozhodnutiu, nemožno považovať za správne.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odsúdený P. J. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/41/2005 zo dňa 12.07.2005 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona (č. 140/1961 Zb.) a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do I. nápravno-výchovnej skupiny, a k trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia na dobu 4 rokov. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ods. P. J. dňa 04.10.2005 a spis bol odvolaciemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 26.01.2012. Ods. P. J. vzal dňa 10.09.2012 účinne odvolanie späť, ktoré vzal na vedomie uznesením predseda senátu odvolacieho súdu dňa 11.09.2012.
Odsúdený P. J. bol vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/41/2005 vo výkone väzby od 07.10.2003 do 07.10.2005, ktorá doba sa mu započítala do výkonu trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/41/2005 zo dňa 25.09.2012. V čase rozhodnutia o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mal teda odsúdený vykonaný trest v celkovej dĺžke 2 rokov.
Konajúci súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného aplikoval prechodné ustanovenie § 437 ods. 2 Tr. zákona (č. 300/2005 Z. z.), podľa ktorého pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo pri rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu pri trestoch uložených po nadobudnutí tohto zákona za trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb., postupuje sa podľa tohto zákona.
Podľa § 437 ods. 3 Tr. zákona (č. 300/2005 Z. z.) pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo pri rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu pri trestoch uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov.
Z citovanej právnej úpravy plynie, že základom pre posúdenie, ktorý zákon sa má použiť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, je zistenie a jeho vyhodnotenie, za účinnosti ktorého zákona trest odňatia slobody, z ktorého má byť odsúdený podmienečne prepustený, bol uložený.
V prerokúvanom prípade bol ods. P. J. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov rozsudkom súdu prvého stupňa dňa 12.07.2005, za účinnosti zákona č. 140/1961 Zb., ktorý nadobudol v odvolacom konaní právoplatnosť dňa 10.09.2012, za účinnosti zákona č. 300/2005 Z. z..
Za čas uloženia trestu odňatia slobody je potrebné, podľa názoru sťažnostného súdu, považovať deň vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol odsúdenému tento trest uložený. Doba, kedy sa rozsudok súdu prvého stupňa stal právoplatným, sa nemôže nahradiť pojmom doby, kedy bol trest uložený, teda kedy bol vyhlásený rozsudok ukladajúci konkrétny trest odňatia slobody.
Prechodné ustanovenia § 437 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (č. 300/2005 Z. z.) neobsahujú pojmy „trestov uložených odsúdenému“ alebo „trestov právoplatne uložených“ po alebo pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, z ktorých by sa dalo usudzovať, že tieto prechodné ustanovenia sa vzťahujú výslovne na právoplatne uložené tresty.
V prípade, ak by prechodné ustanovenia obsahovali pojem „trestov uložených odsúdenému“, v zmysle § 128 ods. 6 Tr. zákona, ktorý vysvetľuje pojem odsúdeného tak, že sa ním rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného, by bolo možné predmetné prechodné ustanovenia vykladať tak, že pre použitie toho ktorého zákona je rozhodujúci až moment právoplatného uloženia trestu.
Ak by prechodné ustanovenia obsahovali pojem „trestov právoplatne uložených“, aplikácia zákona, za účinnosti ktorého bol právoplatne uložený trest, by bola nesporná.
S poukazom na uvedené sťažnostný súd uzavrel, že v prípade ods. P. J. okresný súd nesprávne aplikoval prechodné ustanovenie § 437 ods. 2 Tr. zákona, ak za uloženie trestu sťažovateľovi P. J. považoval deň, kedy odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť, a nie deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, čo má za následok aplikáciu prechodného ustanovenia § 437 ods. 3 Tr. zákona. Dôsledkom toho je, že pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, mal byť použitý zák. č. 140/1961 Zb.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona č. 141/1961 Zb. pre splnenie formálnej podmienky na podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postačuje vykonanie polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody. Pretože odsúdenému bol výkon väzby v trvaní 2 rokov započítaný do výkonu trestu odňatia slobody, možno konštatovať, že z uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov odsúdený vykonal polovicu trestu.
Následne sťažnostný súd posudzoval, či sú splnené materiálne podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré ustanovuje § 61 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Tie spočívajú v tom, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a súčasne sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z predloženej správy ústavu na výkon väzby plynie, že odsúdeného P. J. nemohli hodnotiť, pretože uplynula doba viac ako päť rokov, ktorá je aj lehotou uloženia osobných spisov obvinených a odsúdených. Po uplynutí tejto lehoty osobné spisy podliehajú vyraďovaciemu konaniu. Z ďalších listinných dôkazov, najmä z odpisu registra trestov a zo správy obvodného úradu vyplýva, že ods. P. J. okrem trestných činov, za ktoré mu bol uložený vyššie uvedený trest odňatia slobody, nespáchal žiadny iný trestný čin, či priestupok. Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 25P/251/2011 zo dňa 31.05.2012 okrem iného vyplýva i to, že ods. P. J. bol do osobnej starostlivosti zverený mal. A. J.. Tieto zistenia podľa názoru sťažnostného súdu opodstatňujú záver, že u odsúdeného došlo nielen k jeho polepšeniu sa, ale možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienečné prepustenie je obligatórne spojené so stanovením skúšobnej doby podľa § 63 ods. 1 Tr. zákona, preto sťažnostný súd túto určil na tri roky so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od vyhlásenia rozsudku, na zvyšok nevykonaného trestu a na závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú bol P. J. odsúdený. Inštitút skúšobnej doby podmienečného prepustenia slúži na to, aby odsúdený počas nej svojím správaním preukázal, či náprava odsúdeného bola zvŕšená a doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody bol postačujúcim na jeho prevýchovu. V prípade, ak odsúdený nepovedie počas skúšobnej doby riadny život, táto skutočnosť môže viesť k rozhodnutiu, že zvyšok trestu vykoná.
V podstate z týchto dôvodov sťažnostný súd posúdil sťažnosť odsúdeného B. J. za dôvodnú a tejto vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.