Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-18-2013.pdf
PDF · 74.99 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného A. K., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 18.12.2012 sp. zn. 6PP/131/2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.04.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm.b/ Trestného zákona, zamietol žiadosť odsúdeného A. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 11.10.2007 pod sp.zn. 5T/114/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.12.2007 sp.zn. 4To/58/2007 v trvaní 97 mesiacov nepodmienečne za zločin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona a Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 25.10.2005 sp.zn. 6T/157/2005 v spojení s uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 30.04.2009 sp.zn. 6T/157/2009 a uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.07.2009 sp.zn. 1Tos/35/2009 v trvaní 18 mesiacov, pre trestný čin podľa § 171 odsek 1 písm.c/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v danom prípade neboli splnené materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko od neho nie je možné očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie v budúcnosti riadny život. Okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že u odsúdeného ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa opakovane aj počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody dopustil ďalšej trestnej činnosti za ktorú bol právoplatne odsúdený.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody so stanovením primeranej skúšobnej doby. V rozsiahlych dôvodoch sťažnosti poukazuje predovšetkým na to, že okresný súd sa v dostatočnej miere nevyrovnal so všetkými okolnosťami nevyhnutnými pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu, ktoré vyznieva značne v prospech odsúdeného a má za to, že odsúdený v dostatočnej miere preukázal polepšenie a vzhľadom na jeho odhodlanie pokračovať v ambulantnej protitoxikomanickej liečbe, zamestnať sa a vzhľadom na to, že má vytvorené ideálne rodinné zázemie u rodičov a družky dáva dostatočnú záruku, že po podmienečnom prepustení povedie riadny život.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré uznesenie predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený A.F. si vykonáva tresty odňatia slobody uložené mu rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 11.10.2007 pod sp.zn. 5T/114/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.12.2007 sp.zn. 4To/58/2007 v trvaní 97 mesiacov nepodmienečne pre zločin podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona a trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 25.10.2005 sp.zn. 6T/157/2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.07.2009 sp.zn. 1Tos/35/2009 v trvaní 18 mesiacov, pre trestný čin podľa § 171 odsek 1 písm.c/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Začiatok trestu mal odsúdený 11.07.2006, kedy bol vzatý do väzby a koniec trestu má mať 11.02.2016, pričom lehota v zmysle § 66 odsek 1 písm.b/ Trestného zákona uplynula dňa 01.09.2012.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou krajský súd zistil, že odsúdený bol dodaný do výkonu väzby dňa 14.07.2006 v Ústave Nitra, pričom v tomto ústave dňa 18.12.2007 nastúpil výkon trestu odňatia slobody. Správanie odsúdeného bolo v uvedenom ústave prevažne dobré, sporadický sa však vyskytli i porušovania interných predpisov, za čo bol aj disciplinárne riešený. Do tunajšieho ústavu bol premiestnený 15.01.2008 na ďalší výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, kde bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti.
Správanie a vystupovanie odsúdeného podľa záverov hodnotenia nebolo vždy na požadovanej úrovni. Aj v tomto ústave spočiatku sporadicky porušoval interné predpisy, za čo bol aj niekoľkokrát disciplinárne potrestaný. Vystriedal viacero oddielov. Postupne sa však správanie stabilizovalo a v súčasnosti je na požadovanej úrovni. Doposiaľ bol 16-krát disciplinárne odmenený. Disciplinárne tresty vykázané nemá. Odsúdený bol 08.04.2008 pracovne zaradený do vnútornej prevádzky ústavu v kuchyni pre odsúdených, kde pre nedovolenú činnosť bol dňa 05.07.2011 z pracoviska vyradený. Zároveň bol preradený na pracovisko v ústave s dohľadom Euroobuv. Z uvedeného pracoviska bol z organizačných dôvodov preradený dňa 10.11.2011 na pracovisko v ústave s dohľadom Eltek, kde pracuje doposiaľ. Jeho pracovná morálka je hodnotená kladne. V rámci individuálneho prístupu k odsúdenému možno konštatovať, že v súčasnosti plní ciele stanovené v programe zaobchádzania zamerané na rešpektovanie základných spoločenských a interných noriem, je zodpovedný a disciplinovaný. Resocializačná prognóza je podľa rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá a to najmä z dôvodu drogovej závislosti a nezamestnanosti. V minulosti bol 2-krát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu doposiaľ nebol. Vzhľadom k tomu, že odsúdený je odhodlaný v budúcnosti abstinovať a pokračovať v ambulantnej protitoxikomanickej liečbe, plánuje sa zamestnať a má rodinné zázemie u rodičov a družky, s ktorými je pravidelne v kontakte, dáva záruku, že po prepustení povedie riadny život a preto doporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak
a/ ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
b/ ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného Mareka Šošovicu nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v tom zmysle, ako ich ustanovuje § 66 odsek 1 Trestného zákona.
Odsúdený svojim správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie o čom svedčí jeho vcelku pozitívne hodnotenie z ÚVTOS, avšak vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na jeho menej priaznivú resocializačnú prognózu a jeho predchádzajúcu trestnú minulosti, nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. V tejto súvislosti správne poukázal okresný súd na skutočnosť, že u odsúdeného ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa opakovane, aj počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. I napriek tomu, že v dôvodoch sťažnosti sa táto skutočnosť značným spôsobom spochybňuje krajský súd má za to, že ide o tak významnú okolnosť, na ktorú pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nemožno neprihliadať. Ďalšou významnou skutočnosťou na ktoré je potrebné poukázať je i to, že po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody podľa hodnotenia riaditeľa ústavu, dochádzalo zo strany odsúdeného i k porušovaniu ústavného poriadku, pričom k výraznému zlepšeniu jeho správania sa došlo v podstate až od júla 2011 od ktorej doby je bez disciplinárneho trestu. I táto okolnosť s poukazom na to, že odsúdený si vykonáva dlhodobejší trest odňatia slobody vyznieva značne v neprospech odsúdeného pokiaľ ide o posudzovanie otázky do akej miery svojim správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie.
Celkové hodnotenie osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho chovania tak, ako na to správne poukázal i okresný súd (t.j., že nebude páchať protispoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami), nakoľko samotný zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré chovanie a prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený po odpykaní stanovenej doby vo výkone trestu automaticky prepustený na slobodu bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. V danom prípade však takýto jednoznačný záver u odsúdeného nemožno vysloviť.
Pokiaľ ide o samotný postup okresný súdu vyhodnotenie vykonaných dôkazov ako i použitie príslušných právnych ustanovení zákona, krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenie zákona a keďže nezistil ani žiaden iný dôvod pre zmenu I. stupňového rozhodnutia sťažnosť odsúdeného A.F. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.