Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-9-2013.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcu Y. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XXX/ XX, T., zastúpeného JUDr. Magdalénou Hamaliarovou, advokátkou v Poprade, Ul. Šoltésovej č. 3474/11, proti žalovanej D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XX, Y., zastúpenej JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou v Poprade, Ul. Štefánikova č. 882/39, o zaplatenie 5.879 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19 C 190/2007 - 308 z 5.10.2012 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 850,42 Eur s prísl., a to v splátkach po 50 Eur mesačne vždy do 25 -teho dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie o sumu 519 Eur s prísl. zastavil. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami v sume 41.492,40 Eur z predaného bytu vo T., ktorými bol schopný zrekonštruovať byt žalovanej. Žalovaná sa bránila, že tieto finančné prostriedky neboli vynaložené na rekonštrukciu jej bytu, ale boli použité na iné účely, ktorými žalobca argumentoval v iných súdnych konaniach na tunajšom súde medzi žalobcom a dcérou žalovanej. Argumentácia žalobcu, že na rekonštrukciu bytu použil finančné prostriedky z predaja bytu vo T. zostala sporná a nepreukázaná. Spochybnil to sám žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10 C 190/2007, kde uviedol, že v priebehu roka 2006 ako druh poskytol svoje investície v sume 34.853,62 Eur na rekonštrukciu pohostinstva Terasa vo T.. Aj keď možno pripustiť, že sa podieľal z časti na rekonštrukcii bytu, neprodukoval v predmetnom konaní také dôkazy, ktoré by nasvedčovali jeho tvrdeniam ohľadom väčšiny investícií, ktoré mal vykonať, najmä v podobe investovania do okien, vstavanej skrine, kuchynskej linky, ktoré neboli ničím podložené.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca zaplatil za parkety, ktoré nechal urobiť v byte žalovanej firmou PARKET PEMO v sume 850,42 Eur a plnil tak žalovanej bez právneho dôvodu, čím vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie. Keďže vo zvyšnom nároku uplatňovanom v predmetnom konaní nepreukázal svoje tvrdenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vzhľadom
na poslednú úpravu petitu, žiadal žalobca zastaviť konanie v časti 519 Eur, a preto v tejto časti súd konanie zastavil.
Po dôkladnom preskúmaní príjmov žalovanej od roku 1996 až po rok 2005, dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaná, ktorá žila skromne, nemala vysokú životnú úroveň, disponovala úsporami, ktorými mohla zariadiť svoju rekonštrukciu bytu.
Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť predmetnú sumu v splátkach odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože predmetný spor je dôsledkom sporov vedených na tunajšom súde medzi žalobcom a dcérou žalovanej. Žalobca prispel k rekonštrukcii bytu so súhlasom dcéry žalovanej, čo nemožno prehliadnuť.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná.
Poukázala na to, že vynaloženie finančných prostriedkov v podobe investícií do bytu žalovanej, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Byt vo svojom osobnom vlastníctve predal v roku 2005, pričom parkety do bytu vo vlastníctve žalovanej boli zakúpené v roku 2004. Pokiaľ mal teda súd k dispozícií dva príjmové pokladničné doklady vystavené na meno žalobcu, ale zároveň aj žalobkyne, mal v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie a neuspokojiť sa len so skutočnosťou, že žalobca okrem príjmového pokladničného dokladu disponuje aj faktúrou, ktorá plní funkciou daňového dokladu a z jej obsahu vlastníctvo finančných prostriedkov nemožno preukázať. Žalobca sa najprv svojou žalobou domáhal zaplatenia 6.638,83 Eur a následne 5.879 Eur, pričom súd mu priznal 850,42 Eur, v konaní bol teda neúspešný a nepreukázal, že by uvedené finančné prostriedky vynaložil, práve naopak, žalovaná v konaní viacerými dokladmi preukázala, že na rekonštrukcii bytu sa podieľala ona. Je nesporná, že žalobca nedisponoval takou sumou finančných prostriedkov, nakoľko žalobca v období rokov 2003 až 2004 priznal v daňovom priznaní príjem 13.000,- Sk a v roku 2004 14.000,- Sk, a preto nemožno predpokladať, že mal finančné prostriedky vo výške 25.000,- Sk na úhradu rekonštrukčných nákladov. Je nepochopiteľné, že súd neuveril žiadnemu tvrdeniu svedkyne - dcéry žalovanej I. P., ktorá celú opravu bytu zabezpečovala za finančné prostriedky svojej matky.
Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol aj v otázke náhrady trov konania, pokiaľ nepriznal žalovanej túto náhradu, pretože neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mal súd zohľadňovať. Nepriznanie trov konania v tomto štádiu s odvolaním sa na skutočnosť, že žalobca vedie viacero súdnych sporov s dcérou žalovanej, je v rozpore so zásadami uvedenými v § 150 O.s.p. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov celého konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť v napadnutej časti.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovanej vo veci samej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
So zreteľom na obsah odvolania žalovanej v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, konanie o časti predmetu konania zastavené, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že väčšina tvrdení žalobcu spočívajúceho v tom, že investoval do bytu žalovanej väčšie množstvo finančných prostriedkov, sa nepreukázala. Na druhej strane nemožno prehliadnuť skutočnosť, že v čase rekonštrukcie predmetného bytu vzťahy medzi účastníkmi konania boli dobré v tom zmysle, že žalobca mal vzťah s dcérou žalovanej I. P., s ktorou následne od mesiaca marec 2005 do decembra 2006 žil v spoločnej domácnosti.
Doklady, s ktorými súd prvého stupňa sa počas dokazovania oboznámil, potvrdzujú okolnosť, že predmetná úhrada parkiet pre firmu PARKET PEMO v sume 850,45 Eur bola vykonaná žalobcom, pretože to potvrdzuje pokladničný doklad a úhrada faktúry č. 144/2004, pričom faktúra bola vystavená na odberateľa Y. X., teda žalobcu.
Za týchto okolností súd prvého stupňa správne vyhodnotil dokazovanie vykonané na tomto súde a uzavrel, že doklady predložené v tomto konaní potvrdzujú tvrdenia žalobcu v naznačenom smere, pričom je potrebné poukázať na to, že tieto doklady sú jednoznačné a majú vyššiu dôkaznú hodnotu ako iné vykonané dôkazy vo veci.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky zo strany žalovanej, je treba poukázať na to, že už súd prvého stupňa vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia, že v konaní zostala sporná okolnosť, či rekonštrukcia bytu žalovanej mohla byť financovaná z finančných prostriedkov žalobcu získaných predajom jeho bytu vo T.. Súd prvého stupňa netvrdí a k tomuto záveru sa prikláňa aj odvolací súd, že bolo jednoznačne preukázané, že z týchto finančných prostriedkov, získaných predajom bytu, žalobca investoval do bytu žalovanej. Avšak suma 850,45 Eur (25.620,- Sk) nie je suma tak vysoká, aby ňou nemohol žalobca disponovať v čase zakúpenia týchto parkiet a takýmto spôsobom sa podieľať na rekonštrukcii predmetného bytu žalovanej.
V tejto súvislosti v nadväznosti opätovne na odvolanie žalovanej nemožno vychádzať len z daňových priznaní, ktoré nie sú jednoznačným obrazom o konkrétnych príjmoch daňovníka, vrátane žalobcu, pretože daňové priznanie zohľadňuje rôzne položky, týkajúce sa príjmov daňovníka, vrátane vynaložených nákladov, rôznych úľav a rozhodujúci obraz o finančnej situácii konkrétneho daňovníka daňové priznanie neposkytuje v celosti a komplexne. Ako bolo už vyššie naznačené, nemožno vychádzať z toho, že by žalobca nemohol v čase vynaloženia týchto finančných prostriedkov disponovať sumou 25.620,- Sk, ktorú so zreteľom na jeho vzťah k dcére žalovanej vynaložil v prospech samotnej žalovanej v rámci rekonštrukcie bytu.
Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobe v naznačenom smere vyhovel, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Pochybil však súd prvého stupňa pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi, pokiaľ bez bližšieho odôvodnenia aplikoval na tento vzťah ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že predmetný spor je dôsledkom sporov vedených na tunajšom súde medzi žalobcom a dcérou žalovanej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spory, ktoré vedie žalobca vo vzťahu k dcére žalovanej s týmto konaním najmä z hľadiska hodnotenia úspechu a neúspechu účastníkov v konaní nemajú žiadny súvis a pri otázke náhrady trov konania je súd prvého stupňa vždy povinný v prvom rade sa zamýšľať nad otázkou úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Až keď zistí pádne dôvody na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré sú naozaj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, môže toto ustanovenie aplikovať, avšak musí svoj postup náležite vysvetliť a uviesť logické a presvedčivé dôvody, ktoré zatiaľ v tomto smere v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentujú. Okolnosť, že žalobca prispel k rekonštrukcii bytu so súhlasom dcéry žalovanej, taktiež nedáva základ pre použitie § 150 ods. 1 O.s.p. v otázke náhrady trov konania.
Preto v tejto časti odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (nepreskúmateľné rozhodnutie pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.) rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.