Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-35-2012.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom Ivanom Spurným v právnej veci žalobkyne S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č..XXX, zastúpená JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 4, proti žalovanej W.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. Č.. XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Súd podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania, a to S. T. rod. M. nar. XX.XX.XXXX a W.. K. N. rod. M. nar. XX.XX.XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXX pre Katastrálne územie R., ako pozemky parcelného čísla CKN 293 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, parcelného čísla CKN 294 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 243 m2, parcelného čísla CKN 295
- trvale trávne porasty o výmere 2055 m2, ako aj k rodinnému domu súpisného čísla XXX, postavenom na parcele číslo CKN 293, z r u š u j e .
Súd p r i k a z u j e uvedené nehnuteľnosti, do výlučného vlastníctva žalobkyni S. T., rod. M., nar. XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa je p o v i n n á na vyrovnanie podielov, vyplatiť žalovanej sumu 8.174,50 eur, do 30 dní do právoplatnosti rozhodnutia.
Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, podala na Okresný súd Žiar nad Hronom, dňa 05.01.2007 žalobu, v ktorej navrhovala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok, a to z toho dôvodu, že obidve sú podielové spoluvlastníčky domu a pozemkov, v Katastrálnom území R., a to v podiele 1/2. Ani jedna nemá záujem o zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve a mimosúdne sa ohľadom vyporiadania nevedia dohodnúť.
Žalovaná potvrdila tú skutočnosť, že ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa nevedia dohodnúť, nemala záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, a o nehnuteľnosť mala záujem.
Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, dvakrát rozhodol rozsudkom, naposledy dňa 13.01.2010, kedy zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalobkyne. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu. Na základe mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora, Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského aj okresného súdu, a vrátil Okresnému súdu v Žiari nad Hronom na ďalšie konanie.
V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu, súd doplnil dokazovanie.
Aj z doplneného dokazovania nie je sporné, že účastníčky sú podielové spoluvlastníčky vo výške podielu každá v 1, k rodinnému domu číslo XXX, a k priľahlým pozemkom, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX pre Katastrálne územie R.. Aj naďalej nie je sporné, že účastníčky sa ohľadom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevedia dohodnúť. Obidve účastníčky boli predvolané na pojednávanie, ktoré sa uskutočňovalo 08.04.2013. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť, z dôvodu práceneschopnosti. Žalovaná ospravedlnila svoju neprítomnosť, z dôvodu starostlivosti o matku a na pojednávaní sa nezúčastnila.
Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu, neumožňujú účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca, nie je schopný bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Pretože žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila, súd nepovažoval jej vyjadrenie za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto vykonal pojednávanie, aj keď účastníci zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pretože nie je sporné, že účastníčky sa ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedohodli, súd na návrh žalobkyne rozhodoval o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, žalobkyňa má adresu pobytu od roku 2006 doposiaľ, dlhodobo v tejto nehnuteľnosti býva, zabezpečuje ich chod a údržbu, právo matky účastníčok vyplývajúcej z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam, zostáva naďalej zachované, môže sa do domu kedykoľvek vrátiť a aj keď žalovaná mala záujem o túto nehnuteľnosť, súd prihliadol na tú skutočnosť, že žalobkyňa dlhodobo túto nehnuteľnosť užíva, a nebolo preukázané násilné správanie žalobkyne voči žalovanej. Súd preto po zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázal túto do výlučného vlastníctva žalobkyne.
V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sa v minulosti súdy zaoberali aj vloženými investíciami jednotlivých podielových účastníkov do tejto nehnuteľnosti. Tak, ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu, ale aj z predchádzajúcich už judikovaných vecí, týkajúcich sa širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, treba zdôrazniť, že takéto vyporiadanie je možné vykona,ť len na základe návrhu účastníka, alebo vzájomného návrhu. Takýto návrh však musí mať riadne náležitosti návrhu na začatie konania a súd o takomto návrhu rozhodne samostatným výrokom, nezávisle od výroku týkajúcej sa primeranej náhrady. Napriek takémuto písomnému stanovisku, že pri zohľadňovaní investícií musí ísť o riadny návrh na začatie konania, ktoré je uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu, okresný súd ešte samostatne vyzval obidve účastníčky na doplnenie návrhu na začatie konania s presnou výzvou, ako majú návrh doplniť. Žalobkyňa prevzala výzvu 11.02.2013, žalovaná 07.02.2013, a do dňa pojednávania, resp. do stanovenej lehoty, žalobu v tomto znení nepodali, a preto súd nemal dôvod, rozhodovať o zrušení podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a zaoberať sa nejakými investíciami, pretože toto predmetom konania nebolo.
Pretože podľa znaleckého posudku rozdelenie veci nebolo možné, súd prikázal celú nehnuteľnosť za primeranú náhradu žalobkyni. Pri výške primeranej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku, kde bola cena stanovená na sumu 492.544,- Sk, čo zodpovedá 16.349 eur. Pretože podiely obidvoch účastníčok sú rovnaké, vo výške 1/2, primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel predstavuje, potom sumu 8.174,50 eur (16.349 : 2). Súd preto uložil žalobkyni vyplatiť žalovanej túto sumu, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V zložitých prípadoch, najmä dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nároku uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne, až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p.). Od začatia konania, t.j. 05.01.2007, sa v konaní vystriedali rôzni právni zástupcovia, sú dodatočne vyplatení znalci a vecné výdavky, súd, preto rozhodol o tom, že o trovách konania, bude rozhodnuté, až po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.