Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-17-2023.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako pestúnka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin a poručníkom Obec G., zverené do pestúnskej starostlivosti pestúnky: M. S., bytom, Q. XXX/XX, G., práv. zast.: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom D. T. XXXXX/XXB, I., dieťa rodičov: matka Y. Q. G., bytom F. Y. XXX/XX, S. C. R., práv. zast.: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka, so sídlom D. T. X, G. T. D. a otec v rodnom liste neuvedený, v konaní o návrhu matky na prinavrátenie rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie pestúnky proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 19P/235/2020-714 zo dňa 23.09.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) Okresný súd v Martine prinavrátil matke maloletej Y., nar. XX.XX.XXXX rodičovské práva a povinnosti. Matke, maloletému dieťaťu a pestúnke uložil opatrenie podrobiť sa sociálno-psychologickému poradenstvu za účelom nadviazania kontaktu maloletej s matkou v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline pod vedením Mgr. S. K. na obdobie šiestich mesiacov v rozsahu najmenej desiatich stretnutí. Týmto zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/141/2013-23 zo dňa 30.10.2013 vo výroku, ktorým bola matka pozbavená rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej Y. a uznesenie Okresného súdu v Martine č.k. 9P/76/2020-104 zo dňa 21.09.2020, ktorým bol maloletej Y. ustanovený poručník. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu prvostupňového konania nepriznal.
2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, keď po predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/60/2019-109 zo dňa 18. februára 2020 doplnil dokazovanie o opätovné vypočutie pestúnky, matky, kolízneho opatrovníka, o výsluch svedka - psychológa Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina Mgr. S. K. o zistenie názoru maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že prinavrátenie rodičovských práv biologickej matke je v tomto prípade v záujme maloletého dieťaťa. Prihliadol i na postoj samotnej maloletej, ktorá podľa názoru súdu aktuálne k osobe matky pociťuje zvedavosť, chce ju spoznať, i keď v stabilite svojho zázemia. Chce, aby jej v tejto fáze boli oporou členovia jej „náhradnej rodiny“, či už pestúnka, manžel pestúnky alebo súrodenci. K náhradnej matke má maloletá vysoko pozitívny vzťah a cíti sa byť súčasťou jej rodiny, keďže pestúnka a maloletá spolupracujú od konca roku 2020 s psychológom Mgr. S. K., práve jeho výpoveď súd uprednostnil pred nariadením znaleckého dokazovania, keďže tento svedok dokonale poznal situáciu v rodine a jednoznačne sa vyjadril, že maloletá situáciu vníma zrelo, nemá problém sa stretnúť s matkou,
i keď pociťuje zo stretnutia určité obavy. Je nevyhnutné, aby nadviazanie kontaktu s matkou prichádzalo asistovane a za prítomnosti osôb, ktoré maloletá považuje za blízke, a preto za takéhoto stavu súd rozhodol o prinavrátení rodičovských práv a povinností matke maloletej a zároveň rozhodol o uložení výchovného opatrenia, ktoré spočíva v povinnosti podrobiť sa sociálno-psychologickému poradenstvu. S takýmto postupom súhlasil i kolízny opatrovník, na ktorého názor v tomto prípade taktiež súd prvej inštancie prihliadol.
3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote pestúnka maloletého dieťaťa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, keď mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, čo malo za následok i nesprávne rozhodnutie o prinavrátení rodičovských práv. Poukazovala i na predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu č.k. 5CoP/60/2019-109 zo dňa 18. februára 2020, kedy krajský súd dospel k záveru, že návrh matky na prinavrátenie rodičovských práv nie je dôvodný a súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal zisťovaním aktuálnej situácie a pomerov na strane matky a nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Vyslovil zároveň nesúhlas s tým, že by matka prejavovala dlhodobo záujem o maloletú. Samotný záujem síce spochybnený nebol, ale na základe existujúceho skutkového stavu ho krajský súd vyhodnotil tak, že nebol dlhodobý. Na druhej strane starostlivosť pestúnky o maloletú vyhodnotil súd pozitívne, poskytujúcu príkladnú starostlivosť, harmonickú výchovu a prostredie pre život a osobný rozvoj maloletej. Tu poukazovala zároveň i na to, že od tohto hodnotenia sa skutkový stav medzi účastníkmi výrazne nezmenil, záujem navrhovateľky o kontaktovanie maloletej je nekonštantný, nekontinuálny, niekedy sa ozýva častejšie a intenzívnejšie, inokedy nereagovala, nekomunikovala, ani sama neiniciovala nejakú komunikáciu. Súd podľa jej názoru nezistil záujem maloletej, aby boli navrhovateľke prinavrátené rodičovské práva, ale zistil jedine tú skutočnosť, že maloletá o svojej biologickej matke vie, že si vie predstaviť nadviazať s ňou kontakt a stretnutia v prítomnosti doterajšej rodiny, ale nemožno to posudzovať ako rovnocenné so záujmom na vrátenie rodičovských práv biologickej matke. Ak by navrhovateľka mala skutočný záujem o nadviazanie skutočného kontaktu s maloletou, malo to byť dôsledkom jej aktivity a iniciatívy, a to nielen v časoch, kedy sa navrhovateľke chce alebo, keď má na to čas, ale v akejkoľvek situácii, pri akejkoľvek zaneprázdnenosti, v dobrých, ale aj v ťažších dňoch. To považovala za úlohu rodiča, a to nielen rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti. Nevyjasnenou podľa nej ostáva skutočnosť, prečo navrhovateľka nevyvíjala aktivitu smerujúcu k nadviazaniu skutočného vzťahu a budovania dôvery priebežne, prečo napr. neodpísala na niektoré listy od maloletej a podobne. Zároveň poukázala na to, že v súčasnej dobe prebieha konanie o osvojenie maloletej pestúnkou a jej manželom, pričom s maloletou o tejto skutočnosti komunikovali a tá je zároveň i uzrozumená o účele takéhoto konania.
5. Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že pokiaľ súd nerozhodol v súlade s názorom pestúnky, ešte neznamená, že takéto rozhodnutie je nesprávne. Sama pestúnka jej na súde do očí tvrdí, ako má záujem na tom, aby sa mohla s dieťaťom stretávať, ale v realite jej ani raz nedovolila s maloletou Y. telefonovať a už vôbec nie sa s ňou stretnúť. Pokiaľ sa ujala pestúnskej starostlivosti, vedela, že dieťa má biologickú matku a už dávno mohla maloletú adoptovať, ale neriešila to, lebo za pestúnstvo poberala finančný príspevok. Adopciu začala riešiť až vtedy, keď si ona - matka vyriešila svoj život a začala sa o dieťa zaujímať. Mala za to, že každé jedno klamstvo ohľadom toho, ako nedodržiava svoje sľuby a dostatočne rýchlo neposiela balíky, objasnila pred súdom, prečo nestihla všetko tak, ako mala naplánované a ako chcela. To, že dieťa vyjadruje voči nej nejakú nespokojnosť, je dlhodobou prácou pestúnky, ktorá ju chce úplne odlúčiť od dcéry, čo je vidieť i zo samotného obsahu odvolania.
6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7. Poručník - Obec G. vo svojom vyjadrení odporučil ponechať naďalej „rodičovské práva a povinnosti k maloletej Y. G.“ pestúnke, ktorá podľa jeho názoru venuje dostatočnú starostlivosť o maloletú. V reakcii na vyjadrenia matky konštatoval, že situáciu v rodine pestúnky dokonale pozná, spolupracuje s ňou a má za to, že táto má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa, komunikuje s poručníkom
i ohľadom výberu ďalšieho vzdelávania dieťaťa a jej starostlivosť je v tomto smere možné považovať za príkladnú.
8. Matka a pestúnka vo svojich vzájomných vyjadreniach, tak ako i pred súdom prvej inštancie, sa vzájomne obviňovali z účelového správania k maloletej, keď pestúnka vytýkala matke nedostatočný záujem, pokiaľ išlo rozsah styku s maloletou a matka na druhej strane poukazovala na účelovosť v súvislosti s osvojením maloletej ako i prekážky zo strany pestúnky pri realizácii kontaktu s maloletou.
9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Opravný prostriedok - odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto konaní podala osoba, ktorej dieťa bolo zverené do pestúnskej starostlivosti a ktorá teda v zmysle § 50 ods. 1 zákona o rodine môže dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Zákonní zástupcovia zastupujú dieťa v iných ako bežných veciach. Ak sú rodičia pozbavení rodičovských práv a povinností, má dieťa ustanoveného poručníka (tak, ako je to aj v prejednávanej veci), ktorý ako zákonný zástupca potom zastupuje dieťa nad rámec bežných vecí. Čo zákon rozumie pod inou, než bežnou vecou, resp. pod bežnou vecou, možno odvodiť len z doterajšej rozhodovacej činnosti a zásadne sa to odvíja od konkrétnych podmienok rodiny, podporne to možno vyjadriť tak, že bežnou vecou sa rozumie každá vec, ktorá slúži na uspokojovanie každodenných potrieb dieťaťa. Prinavrátenie rodičovských práv podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za bežnú vec, čo znamená, že zástupcom v takomto konaní maloletého dieťaťa je poručník (v tomto prípade Obec G.), ktorý je i účastníkom konania. Keďže ale súd prvej inštancie svojím rozsudkom zároveň uložil aj výchovné opatrenie pestúnovi v súlade s ust. § 37 ods. 2 zákona o rodine, odvolací súd na základe odvolania pestúna postupujúc podľa ust. § 65 a § 66 zákona o rodine preskúmal rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu.
11. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.
12. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy i to, akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil a napokon i to, ako vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že prinavrátenie rodičovských práv biologickej matke nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
13. Pestúnska starostlivosť je náhradnou starostlivosťou, ktorej jedným zo znakov je jej dočasnosť, pričom štát má pozitívnu povinnosť, ktorá ho nielenže obmedzuje v kladení prekážok pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi, ale núti ho vykonávať aktívne kroky vedúce k tomuto cieľu. Je povinný prijať opatrenie na uľahčenie obnovy rodiny hneď, ako to bude možné (K. T. c. - Taliansko rozh. Č. 25702/94 z roku 2001), pretože možnosť spoločných vzťahov pre rodiča a jeho dieťa je základným elementom života a prirodzený rodinný vzťah nie je ukončený tým, že dieťa je dané do verejnej starostlivosti.
14. Samotná skutočnosť, kedy má dieťa zabezpečené vyhovujúce podmienky v náhradnej starostlivosti, sama o sebe ešte nie je dôvodom pre odňatie, resp. neprinavrátenie rodičovských práv biologickým rodičom, a preto i súd prvej inštancie správne skúmal podmienky na strane biologickej matky. Z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckej výpovede svedka Mgr. S. K., ktorý úzko spolupracuje s maloletou ako i s pestúnkou a dokonale pozná situáciu medzi účastníkmi, ako z i vyjadrenia samotnej maloletej, tak ako tieto dôkazy napokon vyhodnotil i súd prvej inštancie v odsekoch 8. a 10. odôvodnenia, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že prinavrátenie rodičovských práv biologickej matke nie je v rozpore so záujmami maloletej a umožní postupné rozvíjanie vzťahov medzi matkou a dcérou. Rozhodnutie súdu v tomto prípade plne zodpovedá súčasnému stavu, kedy maloletá má silne vytvorený vzťah k rodine pestúnov, ktorú považuje zároveň za svoju rodinu, ale na druhej strane si uvedomuje i svoje postavenie voči biologickej matke, a preto odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. Pokiaľ matka v odvolacom konaní poukazovala na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu v Žiline č.k. 5CoP/60/2019-109, je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 8Cdo/101/2020-177 zo dňa 22. júla 2020 a po následnom vrátení veci okresnému súdu prvostupňový súd zameral dokazovanie na preukázanie záujmu matky ako i okolností na jej strane, ktoré podrobne vyhodnotil v odseku 16. odôvodnenia rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, stotožnil.
16. Záverom je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o prinavrátení rodičovských práv v tomto prípade neprejudikuje rozhodnutie o zmene výchovného prostredia, čo by zrejme ani nebolo v záujme maloletej, ale len umožňuje matke primeraným spôsobom sa podieľať na výchove maloletej prihliadajúc na jej zdravý vývoj. Ak odvolateľka v odvolaní poukazovala na vyjadrenie znalca týkajúce sa odporúčania vzájomných stretnutí matky a dcéry, a nie prinavrátenia rodičovských práv, tak práve stretávanie sa rodiča s dieťaťom bez prinavrátenia rodičovských práv by nebolo možné a matka by nemala žiadnu zákonnú možnosť domáhať sa stretnutia s dieťaťom, na čo musel i súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadnuť.
17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).