Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-681-2012.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/681/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
rozhodol:
Súd návrh na zaplatenie majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 321,- eur z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 7,81 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4023913 dlžníkom - povinným U. Q., nar. X.X.XXXX v zákonom určenej lehote. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 125,- eur a na nemajetkovú ujmu vo výške 321,- eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči špecifikovanému dlžníkovi zo Zmluvy o úvere č. 4023913. Súdny exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX10143/2008 a ním spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa žalobného návrhu exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.12.2008 poverením, teda k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý bol v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (EP), vznikla žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne vyčíslil sumou 125,- eur, pozostávajúcou z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu vznikla aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil sumou 321,- eur, keď exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 174 dní, v dôsledku čoho došlo k vnútorným zásahom do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Zámky.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9NcC/270/2012-9 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 29.11.2012.
Súd uznesením zo 17.12.2012 žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z 22.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu, spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.
Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu vo veci a v sprievodnom liste upozornil na chybu v písaní, a to nesprávne uvedený dátum narodenia povinného, ktorého správny tvar je uvedený v navrhnutom žalobnom petite.
Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 5.3.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom vznieslo námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu, že podľa skutkových tvrdení žalobcu, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť pred marcom 2009 a prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.4.2012, a tak lehota na uplatnenie nárokov žalobcu uplynula najneskôr v marci 2012. Poukázalo na zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázal na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu škody. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Návrh žalobcu navrhlo zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam o predbežné prerokovanie žiadosti o nároku škody z 23.4.2012, ktorý bol doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa a z 27.4.2012, doručený Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, ako aj obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1264/2008.
Žalobca na pojednávaní vo veci reagoval na písomné vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR a uviedol, že v danom prípade bolo poverenie vydané 18.12.2008 a žalobca sa o škode, ktorá mu vznikla, dozvedel doručením upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.5.2009. Poukázal na skutočnosť, že on dôkazy vo veci označil a navrhol ich vykonanie, z ktorých rozhodujúci je oboznámenie sa s exekučným spisom. Preto neprenáša dôkazné bremeno na súd. K spomínaným rozhodnutiam Ústavného súdu SR uviedol, že sa s týmto rozhodnutiami nikdy nestotožní a tieto budú napadnuté na ESĽP. Poznamenal, že žiadny právny predpis nevyžaduje, aby účastník konania uviedol spisovú značku súvisiaceho súdneho
konania. Vec, ktorej sa konanie týka, označil nezameniteľným spôsobom. Zdôraznil, že titulom nároku je nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po uplynutí lehoty bol v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy v trvaní 174 dní, od uplynutia zákonnej lehoty na vydanie poverenia až do 12.5.2009, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. V súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2012, podľa ktorého nie je potrebné vyčkať na uplynutie lehoty, vždy postačuje preukázanie podania žiadosti, pričom v danom prípade bola takáto žiadosť podaná 27.4.2012, čo vyplýva zo zoznamu doručených žiadostí potvrdených žalovaným, a to pod číslom 8870, resp. pod číslom 543 v zozname doručených žiadostí z 23.4.2012. Preto žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá počas predbežného prerokovania neplynie. Na preukázanie obsahu a rozsahu jeho žiadosti o predbežné prerokovanie navrhol vykonať dôkaz oboznámením s príslušným spisom žalovaného. Spresnil, že v danom prípade ide o agendu vedenú žalobcom pod značkou NP - neskoro vydané poverenie. O všetkých skutočnostiach skutkového deja sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie a predmetom konania je nesprávny úradný postup exekučného súdu.
Žalovaný poukázal na rozpor tvrdení žalobcu o období prieťahov, keď v písomnom návrhu tvrdí, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo do vydania poverenia a na pojednávaní vo veci uviedol, že nesprávny úradný postup vidí v období od vydania poverenia 18.12.2008 do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dňa 12.5.2009.
Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že o vzniku škody sa dozvedel dňa 12.5.2009, a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. v znení účinnom do 31.5.2009 (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.
Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora sp. zn. EX 10143/2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.12.2008 vydaním poverenia, a tak k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 6 mesiacov.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vydaním poverenia s omeškaním viac ako 6 mesiacov, resp. 174 dní, ako to rozporne tvrdil žalobca už v písomnom návrhu. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1264/2008 vyplýva, že dňa 31.10.2008 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. Q., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 30.7.2008 sp. zn. SR 06612/08. Uvedený súdny exekútor až dňa 1.12.2008 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 31.10.2008 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 18.12.2008 vydal poverenie sp. zn. 10Er/1264/2008-8, číslo exekútorského spisu: EX 10143/08, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 30.7.2008 sp. zn. SR 06612/08, pričom oprávneným je žalobca a povinným je U. Q.. Uvedené poverenie, ktoré má všetky náležitosti predpokladané v § 44 ods. 6 EP, bolo podľa pripojenej doručenky súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.12.2008.
V danom prípade bolo poverenie pre súdneho exekútora vydané exekučným súdom na druhý deň po uplynutí poriadkovej lehoty určenej v § 44 ods. 2 veta druhá EP. Žalobca preto v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že k vydaniu poverenia došlo s omeškaním viac ako 6 mesiacov,
resp. 174 dní. Vydanie poverenia pre súdneho exekútora v 17. deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie exekučnému súdu nemohlo v danom prípade nielenže vyvolať stav právnej neistoty žalobcu, ale nemohlo byť v danom prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej paušálnej škody vo výške 125,- eur, pozostávajúcej z nákladov žalobcu vynaložených v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a vydaním poverenia. Žalobca si uplatnenú náhradu škody vo výške 125,- eur vyčíslil za obdobie tvrdeného 6 mesačného omeškania exekučného súdu, a to titulom správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- eur, titulom nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur ako aj titulom administratívneho spracovania urgencií exekučného súdu, poštovného a telekomunikačných výdajov vo výške 15,- eur, avšak žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody. Navyše, žalobca by nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi až do jej uhradenia, resp. odpísania pohľadávky a obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu urgencií exekučného súdu.
Podľa tvrdení žalobcu, upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo súdnym exekútorom doručené dňa 12.5.2009. Pokiaľ žalobca v danom prípade nenamieta nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci v dôsledku konania súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, je bez významu, kedy poverený súdny exekútor vydal v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/1264/2008 upovedomenie o začatí exekúcie, resp. kedy doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V súvislosti s tým, však nemožno prehliadnuť, že nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Nesprávny úradný postup exekučného súdu (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote) bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca okrem iného musí preukázať ujmu, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, jej závažnosť a okolnosti vzniku, musí preukázať z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom (morálnej) ujmy. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy stíha žalobcu ako poškodeného. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti. V danom prípade nárok na uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 321,- eur nebol žalobcom preukázaný aj v dôsledku už konštatovanej neexistencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Vzhľadom na absenciu zodpovednosti štátu v danej veci potom absentuje aj právo žalobcu voči žalovanej na odškodnenie materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu sa súd ani nezaoberal námietkou premlčania uplatneného práva žalobcu, vznesenou žalovanou. S poukazom na uvedené súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú mal Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu doručiť žalobca dňa 23.4.2012 pod číslom 543 a návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si vyúčtoval trovy konania spojené s účasťou na pojednávaní vo veci dňa 5.4.2013 titulom nákladov na 16,49 litrov PHM v cene 1,42€ za liter, spotrebovaných na trase Bratislava - Komárno a späť v dĺžke 244 km, z toho 34 km v mestskej prevádzke so spotrebou 8,60 l/ 100 km a mimo mesta so spotrebou 6,46 l/ 100 km. V uvedený deň sa žalovaný zúčastnil pojednávaní aj v ďalších dvoch veciach pojednávaných Okresným súdom Komárno, a tak si žalovaný v danej veci vyúčtoval trovy vo výške 7,81 € (1/3 z 23,42€), na náhradu ktorých súd zaviazal v konaní neúspešného žalobcu. Priznaná náhrada trov konania je splatná na č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. v lehote určenej v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.