Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-5-2013.pdf
PDF · 92.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16 proti odporkyni D. Y., P.. XX. XX. XXXX, Y. Y. Y., I. D. XXX, o zaplatenie 822,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 09. 11. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 822,39 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenej časti úveru poskytnutej odporkyni a nahradil mu trovy konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 07. 2003, pod č. XXXXXXXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, odstúpením od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných v úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15. 02. 2013, potvrdením o prijatých splátkach v úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15. 02. 2013 a výpisom z účtu odporkyni, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 07. 2003 sú zistil, že na základe tejto zmluvy bol poskytnutí odporkyni úver vo výške 4 049,- Sk, na nákup tovaru v celkovej hodnote 4 499,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy bola v časti C dohoda o poskytnutí úveru formou revolvingového úveru, prostredníctvom čerpania finančných prostriedkov platobnou kartou. Na základe toho bola odporkyni vydaná úverová karta, ktorú odporkyňa využívala. Odporkyňa svoj záväzok súvisiaci so splácaním úveru čerpaného prostredníctvom karty splácať minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca si neplnila riadne a včas, a preto podľa tvrdenia navrhovateľa listom zo dňa 21. 12. 2011, označeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX, vyhlásil dlh odporkyne v celkovej výške 822,39 Eur za splatný, pričom tento dlh pozostával z dlžných splátok úverovej istiny vo výške 767,95 Eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 54,44 Eur. Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21. 07. 2003. K žalobnému návrh však žiadna zmluva o kreditnej karte pod takýmto číslom, uzatvorená dňa 21. 07. 2003 predložená nebola, pričom súčasťou žalobného návrhu bola iba zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21. 07. 2003, týkajúce sa úveru vo výške 4 049,- Sk, ktorá však predmetom tohto konania nebola.
Navrhovateľ rozporuplne ako za zmluvu o kreditnej karte v žalobnom návrhu označuje časť C zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21. 07. 2003, pričom v odstúpení od zmluvy o kreditnej karte označuje túto zmluvu číslom XXXXXXXXXXXXXX, ktorá mala byť časťou C uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 21. 07. 2003, ktorú však k návrhu nepredložil.
Súd zistil, že časť C, či už zmluvy uvádzanej navrhovateľom v žalobnom návrhu alebo spomínanej v odstúpení od zmluvy označenej navrhovateľom pod č. XXXXXXXXXXXXXX, je len žiadosťou, ktorou odporkyňa žiadala, aby spoločnosť, t. j. navrhovateľ, jej poskytla úverový rámec a vydala kreditnú kartu.
V danom prípade sa jedná o predtlačený formulár, písaný malým, ťažko čitateľným písmom, ktorý súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, uvedený v časti C, ako žiadosť o poskytnutie úverovej karty.
Okrem vyššie citovaných zmlúv a prehľadu čerpania splácania finančných prostriedkov odporkyňou, v danej veci neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy.
Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vyklada nie len podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil alebo ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri uzavretí zmluvy mal navrhovateľ postavenie dodávateľa, v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcu bol v postavení spotrebiteľa, v súlade s ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesenie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje
pochybnosť o zmysle podmienok, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2..
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva musí okrem všeobecných náležitosti obsahovať aj náležitosti vymenované v tomto ustanovení pod písmenom a) až s).
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Čo sa týka nároku navrhovateľa zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru resp. úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, z predložených listín mal súd za preukázané, že niet pochýb o tom, že účastníci konania dňa 21. 07. 2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bol úver vo výške 4 049,- Sk, ktoré sa odporkyňa zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 445,- Sk. Zároveň v danej zmluve navrhovateľ vopred vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu v sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Z danej úverovej zmluvy totiž vyplýva, že odporca sa zaväzuje na oprávnenie čerpať popri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXXXXXXXXX aj revolvingový úver formou úverovej karty, s dohodnutým úverovým rámcom, vo výške 20 000,- Sk
Súd hodnotí pristúpenie odporkyne k podmienkam v časti C úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, pomocou vyššie uvedenej smernice, ktorú je nevyhnutné využiť ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam platného právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomocou súdu je stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá a znamená vytvoriť vhodné prostredie na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vždy vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiaden dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
V danom prípade sa dá usudzovať, že tu existuje nedostatok vôle konajúcej osoby, t. j. spotrebiteľa, v danom prípade odporkyne, vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ako bol primárne v sfére jej záujmu a týkal sa získania úveru vo výške 4 049,- Sk, na zakúpenie spotrebného tovaru. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný časťou C zmluvy, týkajúcej sa poskytnutia revolvingového úveru prostredníctvom zmluvy o kreditnej karte, formou čerpania finančných prostriedkov, a to vzhľadom na to, že podpisom žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient prehlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrad.
Súd poukazuje na zrejmý nedostatok slobodnej určitej a vážnej vôle odporkyne spätý so skutočnosťou, či vôbec odporkyňa mala možnosť a to reálnu, sa popri časti C úverovej zmluvy, oboznámiť aj so znením všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. V prípade, keby mala odporkyňa možnosť oboznámiť sa s uvedenými podmienkami, tieto sú veľmi rozsiahle, s množstvom odbornej, technickej a právnej terminológie. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto úkon odporkyňa
- spotrebiteľky, ako neplatný s poukazom ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V konečnom dôsledku s uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že odporkyňa sa môže v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere, a teda k poskytnutiu úverovej karty s možnosťou dohodnúť si úverový limit. Ak teda navrhovateľ týmto spôsobom písomný prísľub splnil tým, že odporkyni požičal peniaze ako preukazuje splátkovým kalendárom a za zmluvu o revolvingovom úvere považuje súhlas z úverovej zmluvy bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný zo všetkými náležitosťami ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., súd považuje takýto postup navrhovateľ ako nekalú praktiku, a takto dojednaný revolvingový úver za neplatný.
Súd má za to, že súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom ako jednostranný právny úkon nie je zmluvou, a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania a už vôbec nie o výške zmluvnej pokuty.
Z potvrdenia ohľadne odfinancovania peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že navrhovateľ financoval odporkyňu peňažnou sumou vo výške 2 248,32 Eur, pričom v písomne vyhotovenom návrhu navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa bola financovaná finančnými prostriedkami v celkovej výške 2 668,09 Eur, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom ďalej nepreukazuje. Z ďalšieho potvrdenia predloženým navrhovateľ potom vyplýva, že odporkyňa poskytla splátky na tento úverový prípad č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 3 606,40 Eur.
V zmysle preukázaného poskytnutého finančného plnenia na úverovú kartu zo strany navrhovateľa, a prostriedky, ktoré boli splatené odporkyňou, v danom prípade možno uvažovať o nároku navrhovateľa iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, súd sa úverovými podmienkami sťahujúcimi na prípadné čerpanie finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a okolnosťami rozhodnými pre poskytnutie revolvingového úveru ďalej nezaoberal.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V danom prípade súd konštatuje, že pre rozhodnutie v danej veci bolo podstatnou okolnosťou, že navrhovateľ sám predložil listinné dôkazy o tom, v akej výške odfinancoval peňažné prostriedky pre odporkyňu, teda vo výške 2 248,32 Eur, pričom táto na tento úverový prípad poskytla finančné prostriedky v rozsahu 3 606,40 Eur, a preto ani nárok navrhovateľa, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia neprichádza do úvahy, keďže táto plnila vo vyššom rozsahu, ako jej finančné prostriedky boli poskytnuté.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že ani jednému z účastníkov konanie nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ úspešný v konaní nebol a odporkyňa, ktorá úspešná v konaní nebola, si právo na náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.