Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_10CoE-5-2013.pdf
PDF · 70.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/5/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o. so sídlom tamtiež, proti povinnej P. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. P., F. XXX/X, o vymoženie pohľadávky vo výške 259,74 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v W., N. XX, pod sp. zn. EX 3525/12, v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/838/2012-15 zo dňa 1.6.2012 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 265 Obchodného zákonníka zamietol žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymáhania zmenkového úroku vo 0,25% denne z dlžnej sumy 781,17 eur od 14.3.2011 do 25.7.2011. Na základe označenia účastníkov zmluvy o úvere, ako aj výpisu zo živnostenského registra považoval predmetný záväzkový vzťah za vzťah medzi podnikateľmi. Nadväzne posúdil dohodnuté zmenkové úroky vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, v dôsledku čoho tieto nepožívajú právnu ochranu. Okresný súd zdôraznil, že takto vysoko dojednané zmenkové úroky potierajú zmysel sankčnosti a kompenzácie, pretože v prípade omeškania s plnením nemá kompenzácia znamenať takmer 100% navýšenie dlhu. Poplatok, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť za poskytnutie úveru vo výške 98,86% z hodnoty úveru (v konkrétnom vyjadrení 346 eur za úver vo výške 350 eur), sám o sebe dostatočne kryje podnikateľské riziko oprávneného. Následne vyslovil, že s cieľom predísť zneužitiu práva a dosiahnuť spravodlivú rovnováhu spoločenských záujmov (pri súčasnej akceptácii princípu právnej istoty) je nevyhnutné využiť pravidlo obsiahnuté v § 265 Obchodného zákonníka.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie predmetného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, keďže exekučný súd „aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu in concreto“. Zdôrazňoval, že podkladom pre rozhodcovské konanie bola samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva. Nejestvovala teda podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. účastníci rozhodcovského konania sa slobodne a po zvážení všetkých náležitostí rozhodli založiť právomoc zvoleného rozhodcovského konania. Odvolateľ poukazoval taktiež na charakter zmenkového právneho vzťahu, ktorý je abstraktným právnym vzťahom, z čoho vyplýva, že jeho platnosť nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Do pozornosti dával závery aplikačnej praxe ohľadne následkov
excesívneho vyplnenia zmenky a následkov neplatnosti zmenkovej zmluvy, kedy len povinný (nie súd) sa môže plneniu zo zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej.
Povinná uviedla, že oprávnenému zaplatila ešte v júni 2011 sumu 1.000 eur. Nie je jej preto zrejmý dôvod, prečo sú od nej požadované ďalšie finančné prostriedky nad rámec úverového záväzku.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Preto posudzoval vecnú správnosť práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným. Už na základe jednoduchého porovnania dôvodu, na ktorom okresný súd založil svoje rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, s odvolacími dôvodmi oprávneného je zrejmé, že odvolateľ vôbec nenamieta (zásadný) záver exekučného súdu vyslovený v napadnutom uznesení. Inými slovami, oprávnený nespochybňuje záver o naplnení podmienok pre aplikáciu inštitútu ochrany poctivého obchodného styku a zákazu zneužitia práva ako nosnej myšlienky napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávneného totiž niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) ohľadne súvisiacich východísk a konštatovaní exekučného súdu. Nadväzne možno uzavrieť, že dôvody odvolania vymedzené samotným odvolateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Odvolacie dôvody vôbec "nekorešpondujú" s dôvodmi, na ktorých založil okresný súd napadnuté rozhodnutie, čo je (zrejme) dôsledkom podávania "formulárových" odvolaní zo strany oprávneného vo veľkom množstve súdnych konaní bez ohľadu na konkrétnosti jednotlivých rozhodnutí. V tejto spojitosti je nutné poukázať i na zásadu kontradiktórnosti sporového (t.j. aj exekučného) konania a z toho vyplývajúcu zodpovednosť oprávneného za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Preto sa tiež nemožno zaoberať zásadným odvolacím dôvodom oprávneného ohľadne (údajne) vysloveného záveru o spotrebiteľskom charaktere daného záväzkového vzťahu; prvostupňový súd totiž vyslovil úsudok práve opačný, keď vyhodnotil súdený zmluvný vzťah ako obchodno-právny.
Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že nezdieľa názor oprávneného o tom, že základom vymáhaného nároku je právny vzťah plynúci zo zmenky. Aj z bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru totiž vyplýva, že dohoda o vyplnení zmenky sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy. Takáto dohoda o vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti v exekučnom titule nezohľadnil, preto je čiastočné zamietnutie návrhu na vydanie poverenia pre rozpor so zákonom i z tohto hľadiska opodstatnené. Pokiaľ by aj odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného neprihliadal na vzájomnú súvislosť vzťahu založeného zmluvou o úvere a zmenkovým vzťahom ako vzťahom zabezpečujúcim (akcesorickým), je zrejmé, že samotné dojednanie o úrokovaní zmenkovej sumy sadzbou 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, by odporovalo dobrým mravom/zásadám poctivého obchodného styku. Takto vysoko dojednaný zmenkový úrok je ich popretím a nie je možné mu poskytnúť právnu ochranu. Následne je správny aj názor okresného súdu, že uplatňované a exekučným titulom formálne potvrdené 91,25 % ročné zmenkové úroky sú popri ostatných sankčných a zabezpečovacích inštitútoch dojednaných vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere) nárokmi, ktoré porušujú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov neprináleží. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.