Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-412-2012.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/412/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným X. Y. X., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX/X, XXX XX Z., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, X. P. X., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX/X, XXX XX Z., štátnej občianke Slovenskej republiky, X. K. J., B.. XX.X.XXXX, X. S. XXX/XX, XXX XX Z.É., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 7 907,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 7 907,22 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7 848 ,14 eura od 1.7.2012 do zaplatenia v mesačných po sebe nasledujúcich splátkach vo výške 250 eur splatných vždy do 25-dňa v mesiaci počínajúc mesiacom máj 2013, pod stratou výhody splátok,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,
žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 474 eur do 30.6.2013.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 25.7.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 7 907,22 eura s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy istiny 7 848,14 od 1.7.2012 do zaplatenia a aby im taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že medzi ním a žalovanými na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola dňa 3.7.2006 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 6 970,72 eura. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 43,52 eura a do nasporenia 45 % cieľovej sumy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 38,34 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 61,97 eura. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade si svoje zmluvné povinnosti neplnili, žalovaný v 3. rade na upomienky, ktoré mu boli zasielané na vedomie, nereagoval. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností žalovanými v 1. a 2. rade omeškaním v splácaní vyzval žalobca žalovaných 24.5.2012 na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaný v 3. rade bol
upozornený, že v prípade, ak žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatia svoj dlh voči žalobcovi, žalobca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky, pokiaľ túto nesplatí ani žalovaný v 3. rade. Žalovaní svoju povinnosť zo zmluvy nesplnili a žalobcovi finančné prostriedky nevrátili. Túto povinnosť má im preto uložiť súd.
Žalovaní sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadrili. Na pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil sa potom ako boli súdom poučení o svojich právach spotrebiteľa vyjadrili tak, že svoj dlh voči žalobcovi uznávajú, môžu ho však splácať len v splátkach po 250 Eur mesačne z dôvodu zlých príjmových a majetkových pomerov u všetkých z nich.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpeniami od zmluvy, všeobecnými podmienkami žalobcu pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z obchodného registra žalobcu ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je zapísaný v C. G. C. U. X. N.., C. U., P. Č.. XXX/B; jedným zo zapísaných predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov stavebným sporiteľom („stavebný úver“).
Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom bola dňa 26.6.2006 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 210 000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 115 500 Sk s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník je viazaný tým, že mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť len na financovanie bytových potrieb jednou zo zvolených foriem na území Slovenskej republiky a celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru použije na stavebný účel. Podľa zmluvy povinnosťou dlžníkov zo zmluvy bolo pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení poukazovať vklad vo výške 1 155 Sk, pričom výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola 7,49 % ročne a splátka úrokov je vždy do 15. dňa v mesiaci.
Pre neplnenie zmluvných podmienok žalobca listami z 24.5.2012 žalovaným oznámil, že pre neplnenie dohodnutých zmluvných podmienok, nezaplatenie ročných splátok a zúčtovaných finančných prostriedkov od zmluvy odstupuje s požiadavkou okamžitého vrátenia poskytnutých úverových prostriedkov; písomnosť bola všetkým žalovaným zhodne doručená 30.5.2012.
Žalovaný v 1. rade vo výsluchu pred súdom uviedol, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi vo výške 7 907,22 eura s príslušenstvom. V čase, keď do záväzkového vzťahu so žalobcom vstúpil mal zamestnanie, neskôr sa však jeho situácia zmenila. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 345,10 eura. Mal záujem so žalobcom aj jednať a dlh chcel zaplatiť v splátkach, žalobca na jeho požiadavky však nereagoval.
Žalovaná v 2. rade vo výsluchu pred súdom uviedla, že uznáva dlh 7 907,22 eura s príslušenstvom voči žalobcovi. Už 8 rokov však nepracuje, je nezamestnaná, nemá žiaden príjem a záväzok mohla by platiť iba v splátkach.
Žalovaný v 3. rade vo výsluchu pred súdom uviedol, že so žalovanými v 1. a 2. rade je vo vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu. Taktiež prehlásil, že dlh voči žalobcovi uznáva. Nemôže ho však zaplatiť v lehote ako žalobca žiada. Toho času je nezamestnaný, je slobodný, žije so sestrou Semanovou v jej domácnosti, príjem nemá, nie je evidovaný ani ako nezamestnaný. Do 18.12.2012 pracoval v spoločnosti Rekonstav na dohodu o vykonaní práce, mesačný príjem mal vo výške 300-400 Eur. Nevie, či ho predchádzajúci zamestnávateľ na jar zoberie do práce alebo nie, pretože práce niet. Žalovaní po porade
zhodne pred súdom uviedli, že žalobcovi mohli by spoločne platiť čiastku 250 Eur mesačne vždy 25. dňa v mesiaci.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Peňažné prostriedky ako mimoriadny medziúver poskytol žalobca žalovaným na stavebné účely v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola úverová zmluva vylúčená z aplikácie ustanovení tohto zákona.
Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a záväzkové vzťahy, ktoré na základe predmetnej zmluvy vznikli sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.
V súlade s ustanovením § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa týmto zákonom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzku v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú zákonnou úpravou Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej príbuznej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd po tom, ako všetci žalovaní pred súdom zhodne uviedli, že nemajú pochybnosti o oprávnenosti žalobou uplatneného nároku, žalobný návrh za dôvodný v prevažujúcom rozsahu. Nesporný bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7 907,22 eura; ako bolo už uvedené, žalovaní túto sumu žalobcom žiadanú ani nerozporovali. Žalobca však žiadal aj to, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu pre omeškanie 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy istiny 7 848,14 eura od 1.7.2012 do zaplatenia.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Žalovaní boli v záväzkovom vzťahu, do ktorého vstúpili so žalobcom v postavení spotrebiteľa, žalobca mohol preto vo vzťahu k nim pri ich omeškaní uplatniť úroky z omeškania najviac vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.7.2012 nakoľko mal za to, že prvým dňom omeškania žalovaných bol deň 19.9.2011 a základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v ten deň bola 1,5 %, nie nižšia. Je potrebné uviesť, že na úrok z omeškania v tejto výške bol nárok do času, kým žalobca od zmluvy neodstúpil, prípadne aj v úrokovej sadzbe nižšej a to vždy z jednotlivých nezaplatených mesačných splátok. Po realizovanom odstúpení od zmluvy má však žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu odstúpenia. Nakoľko táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 1 %, nie 1,5 %, má žalobca na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, čo je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaní pred súdom prehlásili, ako aj dokladovali, svoj veľmi nízky majetkový ako aj príjmový štandard, z uvedeného dôvodu uložil im povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach vo výške jednotlivej mesačnej splátky takej ako ju kvantifikovali samotní žalovaní, ktorí mali za to, že splátka v tejto výške neohrozí ich základné životné potreby.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. Žalobca mal v konaní prevažujúci úspech, neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto má právo na plnú náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli a to titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu. Vychádzajúc z už uvedených príjmových pomerov žalovaných uložil im zaplatiť náhradu trov žalobcu v lehote dlhšej ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 a 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.