Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-469-2012.pdf
PDF · 66.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/469/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému: A. J., bytom H. nad C. XXX, o vymoženie 1.311,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie náhradníka súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5Er/664/2011-44 zo dňa 16. októbra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Ex. por. z dôvodu, že uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Er/664/2011-12 zo dňa 11.11.2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/172/2011-38 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2012. Uviedol, že o trovách exekúcie nebude rozhodovať, s odôvodnením, že v zmysle § 37 Ex. por., nie je súdny exekútor v tejto fáze konania jeho účastníkom. Súdny exekútor nebol poverený vykonaním exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie nástupca súdneho exekútora, ktorý zastáva názor, že exekučné konanie sa svojou povahou dotýka práv väčšieho okruhu osôb ako len oprávneného a povinného. Zákon im priznáva účastníctvo pre určitý úsek konania, i keď nie sú účastníkmi konania v celom rozsahu. Postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej situácie. Účastníkom pre určitý úsek konania je osoba, o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právo súdneho exekútora na náhradu trov exekučného konania možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. IV ÚS 200/2007, II. ÚS 272/2008, III. ÚS 52/2009). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 164/2011 zrušil a následne rozhodol o priznaní trov exekučného konania v zmysle vyúčtovania trov exekúcie zo dňa 22.11.2011.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa uznesením č.k. 5Er/664/2011-12 zo dňa 11.11.2011, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/172/2011-38 zo dňa 08.02.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne
napadnutím uznesením č.k. 5Er/664/2011-44 zo dňa 16.10.2012 exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Ex. por. V predmetnom rozhodnutí uviedol, že o trovách exekúcie nebude rozhodovať, keďže v tejto fáze nie je súdny exekútor v zmysle § 37 Ex. por. účastníkom konania.
Podľa § 200 ods. 2 Ex. por., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch; v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok.
Pri rozhodovaní o trovách v exekučnom konaní je súd viazaný výrokom, týkajúcim sa udelenia poverenia, prípadne zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania. V prípade, pokiaľ je udelené poverenie na vykonanie exekúcie, znáša trovy v zmysle § 196 Ex. por. povinný. O náhrade trov exekúcie, na ktoré oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov, určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Výška týchto trov je upravená v § 4 až 13 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Ak je exekúcia zastavená, určuje sa odmena exekútora podľa § 14 až 16 cit. vyhl. a na náhradu týchto trov možno v prípadoch vymedzených v ustanovení § 203 Ex. por. zaviazať aj oprávneného. Výklad zákonného ustanovenia, ktoré upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania tak patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Ustanovenie § 203 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
V danom prípade došlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu aplikáciou vety prvej ustanovenia § 44 ods. 3 Ex. por., z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2012. Nakoľko však v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa absentuje výrok o trovách exekúcie (trovách exekučného konania), mal odvolací súd za to, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.