Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-10-2013.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci obžalovaného Ing. G. S. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný : Ing. G. S., M..XX.XX.XXXX F. M., trvale bytom M. - R., J. Č..X,
sa uznáva vinným, že:
dňa 24.01.2012 v čase okolo 08,20 hodine v Nitre na Štefánikovej ulici na zastávke autobusu pred mestskou tržnicou na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného T. F. takým spôsobom, že po vystúpení z autobusu linky č.4 udrel poškodeného sadrou na pravej ruke zozadu do hlavy, na čo poškodený spadol na lavičku a následne ho ešte asi trikrát udrel do hlavy sadrou na ruke, čím mu spôsobil tržnú ranu v temennej oblasti, pomliaždenie pod pravým okom a odreninu v spánkovej oblasti vľavo s dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 7 dní,
teda:
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
tým spáchal:
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd prikazuje obvinenému uhradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 937 874 na účet Krajskej pobočky Nitra spôsobenú škodu vo výške 22,40 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp.zn. 4Pv 233/2012 zo dňa 25.01.2013 prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému Ing. G. S..
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka
- poškodeného T. F., konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodeným, výsluchom svedka Ľ. F., konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkom F., vypočutím svedka Ľ. B., konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkom B., vypočutím svedka Mgr. D. W.Í., prečítaním znaleckého posudku znalca MUDr. Š. B., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením sa s ďalším obsahom spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Ing. G. S. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. V čase spáchania skutku bol na mieste činu, cestoval v autobuse na linke č. 4, pričom poškodený s dvoma osobami F. a B. (všetkých poznal z videnia) vystupovali a pritom jeden z nich ho udrel do hlavy. Vystúpili z autobusu, smiali sa, čo ho nahnevalo, postavil sa do dverí autobusu a opýtal sa, čo to spravili. Vyšiel von z autobusu a treskol po tvári jeden až dvakrát poškodeného dlahou, ktorú mal na ruke od prstov po lakeť pravej ruky. Tieto osoby ho poznali a vedeli, že je invalid. Potom sa do neho pustili všetci traja F., F. J. B., zdrapli ho za odev. Bránil sa, mykol sa do boku a ten čo ho predtým udrel, sa uhol a spadol hlavou na lavičku. Neudrel poškodeného, úraz má od pádu na lavičku. Potom prišiel svedok D. W. a povedal, že to celé videl.
Svedok - poškodený T. F. ku skutku uviedol, že cestoval v autobuse na linke č. 4 s F. J. B. z Drážoviec do Nitry, ako vystupovali z autobusu, nechtiac drgol do čapice obžalovaného, obžalovaný za ním kričal z autobusu, vystúpil z autobusu a dohonil ho a prvú ranu dostal od obžalovaného zozadu do temena hlavy na pravú stranu, zbadal ho až keď sa po prvom údere otočil, nevedel uviesť či dostal aj iný úder, potom spadol a zostal v bezvedomí. Potom došli policajti. Bitku nevyvolával. Mal tržnú ranu na hlave.
Svedok Ľ. F. k veci uviedol, že skutok sa stal pri tržnici, incident sa odohral medzi poškodeným a obžalovaným. On s poškodeným a svedkom B. vyšli z autobusu, pričom poškodený vystupoval v poradí posledný z nich troch, po vystúpení počul za sebou krik, na to obžalovaný, ktorého poznal z videnia, vyskočil z autobusu a začal biť poškodeného, asi 4-5x ho udrel rukou, na ktorej mal sadru do hlavy. On ich potom rozbránil, aby obžalovaný neudieral poškodeného. Počas cesty autobusom nemali medzi sebou žiadny konflikt a pokiaľ niečo bolo počas vystupovania, tak to nevidel, keďže poškodený vystupoval až za ním.
Svedok Ľ. B. k veci uviedol, že išiel s poškodeným a svedkom F. z Drážoviec do mesta Nitry autobusom. Poškodený ešte v autobuse nechtiac drgol obžalovanému do čiapky a obžalovaný mu na to povedal, že čo si robí srandu z jeho čiapky. Na to vystúpili z autobusu, poškodený išiel posledný, vystúpil aj obžalovaný a niekoľkokrát (minimálne trikrát) udrel poškodeného do hlavy v dôsledku čoho poškodený padol na lavičku a na zem a ešte na zemi ho obžalovaný bil na zemi sadrou. Zavolal sanitku aj policajtov. On obžalovaného nechytal.
Svedok Mgr. D. W. k veci uviedol, že cestoval do práce autobusom, vystúpil pri Tescu, za sebou počul krik, ako obžalovaný volá „poď sem alebo počkaj“. Snažil sa osloviť ľudí, ktorí vystúpili, obžalovaný vystúpil, nastala medzi nimi hádka a zaregistroval ako sa medzi sebou sácali a na hlave jednému začala tiecť krv. Obžalovaný mu po incidente uviedol, že ho v autobuse mierne buchli do hlavy, vnímal to ako provokáciu. Celý priebeh incidentu nevidel, lebo medzitým sledoval prichádzajúci autobus.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom pri nej obaja zotrvali na svojich výpovediach a stanoviskách. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal tiež konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkami F. J. B., pričom všetci zotrvali na svojich výpovediach.
Z prečítaného odborného vyjadrenia znalca MUDr. Š. B. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia vyplynulo, že poškodenému boli spôsobené zranenia, a to tržná rana v temennej oblasti, pomliaždenie pod pravým okom, odrenina v spánkovej oblasti vľavo. Poškodený bol privezený sanitkou do nemocnice. Toto poškodenie zdravia vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho násilia, kedy tlak a ťah pôsobili súčasne, k zraneniam mohlo dôjsť údermi rukou, ktorá bola znehybnená sadrou zozadu. Toto zranenie si vyžiadalo liečenie do 7 dní, pričom poškodený nebol v priebehu liečenia obmedzovaný v bežnom spôsobe života.
Z ďalších prečítaných listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 24.01.2012 bezprostredne po skutku bol obžalovaný predvedený na OO PZ Nitra za účelom podania vysvetlenia k uvedenému skutku. Policajná hliadka bola privolaná na základe telefonického oznámenia, privolaná hliadka zistila prítomnosť poškodeného, svedkov F., B., obžalovaného a svedka W.. Z lekárskej správy o zdravotnom vyšetrení poškodeného zo dňa 24.01.2012 MUDr. G. R., lekára Fakultnej nemocnice Nitra bolo zistené, že poškodený bol dňa 24.01.2012 cca o 09,04 hodine privezený RZP do traumatologickej ambulancie, kde bol zdravotne vyšetrený a ošetrený, pričom tento ako dôvod úrazu uviedol napadnutie inou osobou do hlavy s rukou v sadre.
Z vyžiadaných správ o osobe obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo stíhaný, v súčasnosti nie je trestne stíhaný. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z miesta bydliska nie je hodnotený.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní týkajúce sa skutku, za ktorý je obžalovaný stíhaný podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, kto tieto dôkazy obstaral. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Bolo tiež preukázané, že toto konanie vykazuje znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, a že tento prečin spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný sa dopustil spáchania tohto prečinu úmyselne, preto svojim konaním naplnil subjektívnu stránku prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný čiastočne svojou vlastnou výpoveďou, v ktorej priznal, že považoval drgnutie poškodeným v autobuse za provokáciu, preto pristúpil k poškodenému a tohto udrel jeden alebo dvakrát do oblasti hlavy sadrou na ruke, i keď poprel, že by tohto udieral i potom čo spadol na lavičku a zem, a že by tržná rana na hlave poškodeného vznikla po jeho úderoch, bránil sa tým, že zranenie poškodeného vzniklo pádom na lavičku, kde poškodený spadol potom ako sa následne on musel brániť tomu, ako ho poškodený a svedkovia F. J. B. napadli. Obžalovaný je v plnom rozsahu usvedčovaný zo spáchania skutku výpoveďou poškodeného, ktorý skutok popísal už v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, obžalovaného poznal z videnia už pred spáchaním skutku, uviedol, že nechtiac drgol obžalovaného pri vystupovaní z autobusu do čapice, ktorá bola cca 50 cm vysoká, na čo obžalovaný vystúpil z autobusu a zozadu ho napadol, viackrát ho udrel do oblasti hlavy v dôsledku čoho spadol a utrpel pri incidente zranenia popísané v odbornom vyjadrení MUDr. Š. B., v ktorom sa tento vyjadril k mechanizmu vzniku zranení poškodeného, ktoré jednoznačne vznikli pôsobením vonkajšieho aktívneho priameho násilia, s veľkou pravdepodobnosťou boli spôsobené rukou, ktorá bola znehybnená sadrou do poškodeným popisovanej časti tela a úder bol smerovaný odzadu, najmä pokiaľ ide o pomliaždenie pod pravým okom, t.j. zranenia poškodeného neboli spôsobené pádom na zem alebo na lavičku, ako sa bráni obžalovaný. Výpoveď poškodeného je podporená i výpoveďami priamych svedkov F. J. B., ktorí zhodne popísali priebeh skutku ako i odborným vyjadrením a listinnými dôkazmi, najmä lekárskymi správami a záznamami o predvedení obžalovaného. Súd má za preukázané, že obžalovaný sa nachádzal na mieste spáchania trestného činu v danom čase a fyzicky napadol poškodeného. Pokiaľ ide o výpoveď svedka W., tento ani nepotvrdil ani nevyvrátil výpoveď poškodeného, nakoľko priebeh incidentu celý nevidel, podporil však výpoveď poškodeného v tej časti, že potom ako poškodený vystúpil z autobusu bez toho, aby bol obžalovaný napadnutý alebo nútený vystúpiť tiež z autobusu, z tohto vystúpil, pristúpil k poškodenému a strhla sa medzi ním a poškodeným slovná hádka, ktorá vyústila do fyzického násilia.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že zranenia poškodeného vznikli tým, že on bol napadnutý poškodeným a dvoma prítomnými svedkami B. J. F. potom čo on udrel poškodeného, súd považoval túto obranu za nedôveryhodnú a ničím nepreukázanú, je v rozpore s výpoveďou poškodeného, všetkých svedkov ako i odborným vyjadrením, kde sa znalec MUDr. Š. B.M. vyjadril, že zranenia poškodeného vznikli spôsobom popísaným poškodeným v jeho výpovedi. Súd okolnosť, že obžalovaný napadol poškodeného má za preukázanú okrem výpovede samotného obžalovaného, z výpovede poškodeného, ktorý tohto usvedčoval nielen počas výpovedí v prípravnom konaní ale i na hlavnom pojednávaní a to i počas vykonanej konfrontácie, kde uviedol, že ho fyzicky napadol obžalovaný, ktorý za týmto účelom vystúpil z autobusu. Tvrdenie poškodeného je podporené i závermi znalca MUDr. Š. B., ktorý potvrdil, že mechanizmus vzniku zranení poškodeného vznikol ako tvrdí poškodený, výpoveďami svedkov, ktorý rovnako vypovedali v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní a na svojich tvrdeniach zotrvali i počas konfrontácie s obžalovaným, ako i lekárskymi správami. Túto skutočnosť má súd za preukázanú aj z vykonaného policajného zásahu, ktorý bol preukázaný listinnými dôkazmi.
Súd nemal po vykonanom dokazovaní pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, ako navrhoval obžalovaný. Súd poukazuje i na skutočnosť, že nie je dôvod neveriť poškodenému, ktorý na rozdiel od obžalovaného vypovedal pod prísahou a hrozbou nebezpečenstva trestného stíhania pre krivú výpoveď a nemal by ani dôvod uvádzať voči obžalovanému nepravdu.
Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne a dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný skutok uvedený v obžalobe spáchal, t.j. dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že fyzicky napadol poškodeného, tento skutok spáchal vedome a úmyselne, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tak po formálnej aj materiálnej stránke a iba z dôvodu, že liečenie poškodeného nemalo podľa záverov znalca MUDr. Š. B. presiahnuť 7 dní, neboli naplnené konaním obžalovaného i znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestný zákonom, čo mal súd za preukázané už zo samotného konania obžalovaného. Ak aj obžalovaného „vyprovokoval“ poškodený tým, že ho buchol do čapice, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, pri tomto sa obžalovanému nič nestalo, poškodený ihneď na to vyšiel z autobusu a viac na obžalovaného nehľadel, išiel si svojou cestou, preto nemal obžalovaný žiadny dôvod vystúpiť z autobusu a ísť za poškodeným a tohto fyzicky napadnúť, a keďže od momentu vystúpenia obžalovaného z autobusu, poškodený obžalovaného žiadnym spôsobom nenapadol, ani mu iným spôsobom neubližoval, nemožno hovoriť, že by sa obžalovaný iba bránil, t.j. jeho konanie nesplnilo podmienky krajnej núdze ani nutnej obrany v zmysle ustanovenia § 24 a § 25 Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť, nakoľko obžalovaný sa nepriznal k spáchanému skutku tak ako mu je kladený za vinu. Takisto z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak rovnaká a súd rozhodoval v rozpätí trestnej sadzby 0 až 3 roky. Súd zistil z odpisu z registra trestov, že obžalovaný nebol v minulosti trestne stíhaný, nebol priestupkovo prejednávaný, ani toho času nie je trestne stíhaný za inú trestnú činnosť, z miesta bydliska nie je hodnotený.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením podmienečného trestu odňatia slobody, t.j. trestu nespojeného s okamžitým obmedzením
osobnej slobody, ktorý trest považuje s ohľadom na osobu obžalovaného, spôsob spáchania skutku ako i následky za dostatočný a spravodlivý. Súd skúmal i možnosť uložiť obžalovanému ako prvotrestanej osobe alternatívny trest, no v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že k trestu povinnej práce obžalovaný súhlas nedal (viď čl.43) a s poukazom na jeho nízky príjem (čl.42), mu nebolo možné uložiť ani peňažný trest, keďže tento by nebol vykonateľný. Preto mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorý trest splní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd priznal poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nárok na náhradu škody v celom uplatnenom rozsahu, t.j. vo výške 22,40 eur, tak ako bol v súlade s ustanovením § 46 odsek 3 Trestného poriadku riadne do skončenia prípravného konania vyčíslený a preukázaný.
Poučenie:
Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.