Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-97-2012.pdf
PDF · 105.92 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Ľubomír Strechay - STAMONT, 913 07 Bošáca 5, IČO: 40 275 400, zast. JUDr. Ivanom Nevolným, advokátom, Weisseho 16, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: O.M.K.-I.N., s.r.o., Trenčianska 16, Bratislava 821 09, IČO: 36 355 828, zast. JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou, Kladnianska 12, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.473,30 eur spolu spolu s úrokom z meškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.473,30 eur od 24.01.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 600,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.822,71 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 10.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000,- eur od 08.11.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania, titulom Dohody o uznaní dlhu uzatvorenej podľa § 558 Občianskeho zákonníka, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 07.10.2011 ( ďalej len Dohoda).
Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že na základe objednávky žalovaného vykonal montážne práce spočívajúce v pokladaní dlažby, za vykonanie ktorých vystavil žalovanému faktúry. Pretože žalovaný neuhradil vystavené faktúry riadne a včas, bola medzi stranami uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu vo výške 10.000,- eur s odkladom splatnosti pohľadávky o 30 dní od jej podpisu, t.j. do 07.11.2011, s tým, že v Dohode si strany dohodli, že dlh bude splatený formou dodania stavebného materiálu v hodnote 10.000,- eur.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú nepravdivé a zmätočné a to z dôvodu, že za vykonané práce bola
vystavená faktúra, avšak nie pre žalovaného, ale pre obchodnú spoločnosť O.M.K., s.r.o., ktorej boli zároveň aj zasielané upomienky a výzvy na zaplatenie.
Žalovaný nemá vedomosť o podpísaní žiadnej Dohody o uznaní dlhu a takýto dokument ani neeviduje.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že stavebné práce boli vykonávané jednak pre žalovaného, ako aj pre spoločnosť O.M.K. s. r.o. v celkovej výške 10.985,60 eur, s tým, že firme O.M.K. s.r.o. bola vystavená faktúra na sumu 6.500,- eur a žalovanému faktúra na sumu 4.485,60 eur. Žalovaný ani spoločnosť O.M.K. s.r.o. za vykonané práce nezaplatili a preto bola medzi žalovaným a žalobcom dňa 07.10.2011 uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu. Dohoda bola podpísaná s pánom Ing. Martinom Ondrejkom, ktorý je spoločníkom a konateľom v oboch obchodných spoločnostiach, na základe čoho sa strany dohodli na zľave z kúpnej ceny, teda na sumu 10.000,- eur. Táto dlžná čiastka mala byť splatená formou jednorázovej dodávky stavebného materiálu do 30 dní odo dňa podpísania dohody, teda do 07.11. 2011.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca na základe objednávky žalovaného vykonal montážne práce spočívajúce v pokladaní dlažby. Za vykonanie prác vystavil žalovanému faktúry. Žalobca doložil súdu 3 faktúry a to dve faktúry vystavené na spoločnosť O.M.K. - I.N. s.r.o. na sumu 4.987,70 eur ( išlo o montáž dlažby v D. U. K.) a na sumu 4.485,60 eur ( montáž dlažby Y. D. Ž.). Tretia faktúra bola vystavená na spoločnosť O.M.K. s.r.o. na sumu 6.500,- eur. Pretože žalovaný vyúčtovanú sumu neuhradil, bola medzi účastníkmi konania spísaná Dohoda o uznaní dlhu. Predmetom bola pohľadávka v sume 10.000,- eur, s tým, že dlžník sa v dohode zaviazal dlh splniť tým spôsobom, že žalobcovi dodá stavebný materiál v hodnote dlžnej sumy, teda v hodnote 10.000,- Sk a to do 30 dní odo dňa podpísania Dohody. Dohoda bola podpísaná dňa 07.10.2011. Pretože žalovaný nesplnil svoju povinnosť v dohodnutej lehote, uplatnil si žalobca svoju pohľadávku touto žalobou na súde.
Súd z výpovede žalobcu zistil, že žalobca zotrváva na písomne podanej žalobe a uplatňuje si svoj nárok na zaplatenie 10.000,- eur, titulom Dohody o uznaní dlhu. Žalobca uviedol, že k žalobe pripojil ako listinný dôkaz 3 faktúry, z toho 2 boli vystavené na žalovaného a 1 na spoločnosť O.M.K. s.r.o.. Faktúry boli bez dátum, na základe žiadosti konateľa žalovaného, ktorý nevedel, kedy bude môcť faktúry uhradiť. Vystavené boli v roku 2010 a sú riadne zaevidované v účtovníctve. Medzi žalobcom a žalovaným nebola ohľadom uvedených prác uzatvorená písomná zmluva, žalobca nemá k dispozícii ani písomnú objednávku ani žiaden listinný doklad preukazujúci odovzdanie diela. Všetko prebiehalo na základe ústnej dohody.
Dohodu o uznaní dlhu predložil žalobca, údaje v nej vyplnil konateľ žalovaného. Žalobca súhlasil s úhradou sumy 10.000,- eur, napriek tomu, že vyfakturovaná neuhradená suma zo strany žalovaného bola vyššia. Predmetom dohody bolo, že žalovaný dodá žalobcovi do 07.11.2011 materiál v hodnote 10.000,- eur, namiesto čoho však oznámil žalobcovi, že mu na stavbe, na ktorej spolupracovali vznikla škoda.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný nenamietal, že by práce neboli vykonané. Žalovaný mal v oboch zmluvách o dielo za to, že vykonával práce pre žalovaného. Žalobca komunikoval s pánom Ondrejkom, ktorý vystupoval ako jediný konateľ v spoločnosti žalovaného, ako aj v spoločnosti O.M.K. s.r.o. Žalobca nemal vedomosť o existencii ďalšieho právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou stranou.
Súd z výpovede konateľa žalovaného pána Ing. Martina Ondrejka zistil, že v čase podpisu Dohody o uznaní dlhu vedel o svojom dlhu voči žalobcovi, avšak nemal vedomosť aký dlh pripadá na ktorú zo
spoločností ( O.M.K. - I.N. s.r.o. a O.M.K.). V čase podpisu Dohody o uznaní dlhu nerozlišoval, či išlo o dlh spoločnosti žalovaného alebo spoločnosti O.M.K. s.r.o.. Mal úmysel splniť svoj dlh voči žalobcovi, avšak bola mu doručená faktúra od jeho objednávateľa spoločnosti Keraming a.s. na sumu 9.000,- eur, titulom náhrady nákladov vzniknutých pri odstraňovaní vád na diele, zhotoviteľom, ktorého bol žalovaný a jeho subdodávateľom bol žalobca. Faktúra od spoločnosti Keraming a.s. bola doručená dňa 28.11.2011. Konateľ žalovaného uviedol, že mal záujem plniť svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o uznaní dlhu, avšak nemal v tom čase dostatok finančných prostriedkov na nákup materiálu. Faktúru na sumu 4.987,70 eur podpísal za žalovaného a práce vyúčtované touto faktúrou sa aj týkali spoločnosti žalovaného. Faktúru na sumu 4.458,60 eur bola vystavená za práce vykonaní pre spoločnosť O.M.K. s.r.o., ktorá však chybou na jeho strane bola podpísaná tiež v mene spoločnosti žalovaného. Tretia faktúra na sumu 6.500,- eur sa týkala prác vykonaných pre spoločnosť O.M.K. s.r.o..
Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného, ako aj jeho písomných podaní zistil, že žalovaný sa pridržiava tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a uviedol, že spoločnosť O.M.K. s.r.o. uzatvorila so spoločnosťou Keraming a.s. zmluvu o dielo, kde si žalovaný zazmluvnil ako subdodávateľa žalobcu. V zmluve bola dohodnutá 3 ročná reklamačná doba. Cca po dvoch rokoch objednávateľ diela spoločnosť Keraming a.s. reklamovala vady diela a dňa 28.11.2011 bola vystavená spoločnosti O.M.K. s.r.o. faktúra, ktorou si spoločnosť Keraming a.s. uplatnila náhradu nákladov vzniknutých pri odstraňovaní závad na diele. K podpísaniu Dohody o uznaní dlhu došlo 07.10.2011.
Právny zástupca žalovaného k predmetnej Dohode o uznaní dlhu uviedol, že na to, aby išlo o platný úkon musí existovať platný záväzok. Aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v čase podpísaná Dohody žalovaným, neexistoval záväzok vo výške 10.000,- eur. V Dohode o uznaní dlhu absentuje aj právny dôvod, ale aj správna výška dlhu. Tento právny úkon je zmätočný a preto je absolútne neplatný. Dohoda nie je titulom na vyplatenie dlhu. Žalobca nepreukázal, že mal byť údajne v dobrej viere, že žalovaný bude plniť za spoločnosť O.M.K. s.r.o., ide o dva samostatné subjekty napriek personálnemu prepojeniu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 323 ods. Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 536 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonní, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti 9.473,30 eur dôvodná, vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd ako prvé skúmal právny titul, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoju pohľadávky proti žalovanému na súde, a to Dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 07.10.2011.
Medzi účastníkmi konania bol obchodnoprávny vzťah, preto súd posudzoval uzatvorenú Dohodu o uznaní dlhu podľa ustanovení Obchodného zákonníka o uznaní záväzku § 323 ObZ.
Z ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ. vyplýva, že ak dôjde k písomnému uznaniu určitého záväzku, predpokladá sa, že záväzok v čase uznania trval. Uznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi. Má len zabezpečovaciu funkciu, na rozdiel od niektorých iných inštitútov Obchodného zákonníka, ktoré majú aj uhradzovaciu funkciu. Jeho podstatou je, že v prípade, že bolo urobené spôsobnom požadovaným v zákone, zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Na účinné uznanie záväzku je potrebné, aby išlo o písomný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, v ktorom je záväzok jednoznačne a dostatočne určito špecifikovaný, teda vymedzený čo do dôvodu aj výšky čo je možné naplniť napríklad odkazom na uzatvorenú zmluvu alebo vystavenú faktúru, či iný doklad.
Súd po preskúmaní žalobcom predloženej Dohody o uznaní dlhu dospel k záveru, že tento právny úkon nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovení § 323 ods. 1 ObZ, na riadne uznanie záväzku, ako ani podmienky na platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
V uzatvorenej dohode o uznaní dlhu absentuje hlavná obsahová náležitosť a to určitosť daného právneho úkonu. V Dohode nie je špecifikovaný dôvod uznania záväzku, teda na základe akého právneho titulu záväzok vznikol. Rovnako, ako už bolo spomenuté, uznanie záväzku má len zabezpečovaciu funkciu a z obsahu predmetnej Dohody vyplýva, že dlžník sa zaviazal, že dlh bude uhradený poskytnutím naturálneho plnenia v hodnote 10.000,- eur a to do 30 dní odo dňa podpísania uznania záväzku.
Tento právny úkon má súd za absolútne neplatný.
Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu, právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako obchodnoprávny vzťah založený ústnymi zmluvami o dielo uzatvorenými medzi účastníkmi konania a pri posudzovaní nároku žalobcu postupoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o dielo.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené ústne zmluvy o dielo, na základe ktorých vykonal žalobca pre žalovaného práce spočívajúce v montáži dlažby. Išlo o práce vykonané na stavbe D. U. X. K. a o práce vykonané na diele - Y. D. X. Ž..
Žalovaný na základe zmluvy o dielo zo dňa 24.01.2011 uzatvorenej s treťou stranou - spoločnosťou Keraming a.s., predmetom ktorej bola dodávka a montáž dlažby v D. U. X. K. zazmluvnil žalobcu, ako svojho subdodávateľa na vykonanie predmetu diela. Žalobca predmetné práce vykonal a vystavil žalovanému faktúru na sumu 4.987,70 eur.
Na základe objednávky spoločnosti Oraving s.r.o. určenej spoločnosti O.M.K. s.r.o., týkajúcej sa dodávky a montáže dlažby v Y. D. X. Ž., vykonal žalobca predmet diela a vystavil žalovanému faktúru na sumu 4.485,60 eur.
Obe uvedené faktúry boli vystavené na žalovaného, teda spoločnosťou O.M.K. - I,.N. s.r.o. a podpísané jediným konateľom spoločnosti.
Súd mal za preukázané, že žalobca riadne vykonal práce, ktoré si u neho objednal žalovaný. Žalovaný nenamietal, že by práce neboli vykonané a konateľ žalovaného na pojednávaní aj potvrdil, že vedel o existencii svojho dlhu voči žalobcovi, aj keď nemal vedomosť o výške dlhu a spoločnosti, ktorá bola na jeho splnenie zaviazaná, ale bol ochotný dlh voči žalobcovi uhradiť.
Žalobca nevedel, že žalovaný mal uzatvorené ďalšie zmluvy o dielo s treťou stranou. Žalobca mal za to, že práce vykonáva pre spoločnosť žalovaného. Sám konateľ žalovaného na pojednávaní potvrdil, že pečiatky na faktúry dával on, avšak pri druhej vystavenej faktúre (4.485,60 eur) došlo z jeho strany k omylu, pretože vyúčtované práce sa nemali týkať spoločnosti O.M.K. - I.N. s.r.o., ale túto faktúru mal podpísať resp. opatriť pečiatkou spoločnosti O.M.K. s.r.o..
Z faktúr doložených žalobcom vyplýva, že obe boli vystavené na spoločnosť žalovaného a riadne podpísané.
Súd mal za preukázané, že dielo bolo riadne vykonané, túto skutočnosť nenamietal ani žalovaný. Žalobca vystavil, za vykonané práce dve faktúry na spoločnosť žalovaného, ktorých existenciu, ako ani vyúčtovanú sumu žalovaný taktiež nenamietol. Dvoma predmetnými faktúrami si žalobca uplatnil od žalovaného sumu 9.473,30 eur. Súd mal nárok žalobcu uplatnený žalobou (v sume 10.000,- eur) za preukázaný len v sume vyplývajúcej z dvoch faktúr vystavených žalovanému, teda v sume 9. 473,30 eur. Preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník konania úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Súd žalobcovi v v súlade s § 142 ods. 3 O. s.p. priznal plnú náhradu trov konania pretože žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti ( 5,26 %).
Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 600,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2.822,71 eur.
Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,4 § 15 ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za osem úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia ( 22.12.2011), podanie na súd- návrh na začatie konania (20.01.2012), vyjadrenie k odporu (25.04.2012), účasť na pojednávaní (11.10.2012), podanie na súd - vyjadrenie k výzve
súdu ( 11.07.2012), podanie na súd- doplnenie listinných dôkazov ( 31.10.2012) účasť na pojednávaní (11.12.2012), účasť na pojednávaní ( 04.04.2013) - tarifa za úkon á 268,74 eur; režijný paušál 1x 7,41 eur, 6 x 7,63 eur a 1x 7,81 eur t. j. všetko spolu s 19 % DPH za úkony vykonané do 31.12.2011 a 20% DPH za úkony od 01.01.2012 spolu v sume 2.638,23 eur.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - pokus o zmier z dôvodu, že túto výzvu nemožno považovať za trovy konania. V súlade s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, patrí náhrada účelne vynaložených trov konania. Občiansky súdny poriadok neukladá žalobcovi povinnosť pokúsiť sa pred podaním návrhu o pokonávku, a podľa § 82 Občianskeho súdneho poriadku konanie začína až dňom, keď návrh na jeho začatie došiel súdu.
Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu za stratu času vo výške 114,39 eur (12,71 eur x 9 polhodín = 114,39 eur - za cestu na tri súdne pojednávania) a náhradu cestovných nákladov právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 70,09 eur za použitie motorového vozidla VOLVO CAR CORP., SWE, na trase Nové mesto nad Váhom - Bratislava a späť; spotreba PHM dňa 11.10.2012 222,89 km x 0,07 l/km x 1,525 €/l = 23,79 eur; PHM dňa 11.12.2012 222,89 x 0.07 l/km x 1,504€/l = 23,46 eur;, 222,89 km x 0,07l/km x 1,464 €/l = 22,87 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.