Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-65-2023.pdf
PDF · 109.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/65/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2023 prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., D., štátny príslušník Tureckej republiky, trvale bytom E., B. XX, XXXX F. G., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/23/2023 zo dňa 26.5.2023 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/23/2023 zo dňa 26.5.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože
dňa 30.09.2022 v presne nezistenom čase ako vodič nákladného motorového vozidla zn. FORD TRANSIT, EČV:H., imatrikulované v Maďarsku, bielej farby, VIN: I., umožnil 27 osobám s prísľubom celkovej finančnej odmeny vo výške 1000 eur, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky Rajka - Čunovo, a to tým spôsobom, že po tom, čo dňa 29.09.2022 v Maďarsku v meste Budapešť na doposiaľ bližšie neurčenom mieste a nezistenom čase v poobedňajších hodinách po predchádzajúcej dohode prevzal so zámerom prepravy osôb motorové vozidlo zn. FORD TRANSIT, EČV:H., imatrikulované v Maďarsku, bielej farby, VIN: I., s ktorým sa následne presunul v čase okolo 20:30 hod. na miesto v blízkosti srbsko - maďarskej hranice, kde dňa 30.09.2022 v čase okolo 03:00 hod. umožnil týmto osobám nastúpiť do uvedeného vozidla a následne ich previezol cez územie Maďarska, ďalej cez hraničný priechod Maďarska a Slovenskej republiky Rajka - Čunovo a následne s týmito pokračoval cez územie Slovenskej republiky, pričom sa pokúsil prejsť cez hraničný prechod za obcou Nová Bošáca do Českej republiky, kde sa otočil a zišiel až do obce Zemianske Podhradie, kde bol následne na základe vydanej generálnej výzvy v čase o 10:55 hod. zastavený pred budovou kultúrneho domu hliadkou, ktorá počas kontroly zistila, že vo vozidle sa okrem vodiča nachádza ešte ďalších 27 osôb pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky: D. A. nar. XX.XX.XXXX, E. A. nar. XX.XX.XXXX, E. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, J. A. nar. XX.XX.XXXX, Aws WAJIN nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, K. I. nar. XX.XX.XXXX, E. A. nar. XX.XX.XXXX, AIAD AL-SHEKH nar. XX.XX.XXXX, L. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, A. M. nar. XX.XX.XXXX, K. A. nar. XX.XX.XXXX, J. A. nar. XX.XX.XXXX, A. N. nar. XX.XX.XXXX, A. N. nar. XX.XX.XXXX, O. A. nar. XX.XX.XXXX, M. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, K. A. nar. XX.XX.XXXX, O. E. nar. XX.XX.XXXX, P. A. nar. XX.XX.XXXX, B. A. nar. XX.XX.XXXX, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky.
Bol za to odsúdený podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci - mobilného telefónu Samsung Galaxy S22 ULTRA sivo zelenej farby a podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 4 roky.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol odvolaním čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania, ako aj opätovných písomných doplneniach odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., pričom zdôraznil zásadu personality trestu, v zmysle ktorej trest má postihovať výlučne páchateľa, a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Preukázal, že jeho manželka podstúpila dňa 23.5.2023 embryotransfér v súvislosti s umelým oplodnením, nakoľko sa snažia založiť si rodinu. Zákroky a vyšetrenia sú pre ňu fyzicky a emočne veľmi náročné a skutočnosť, že nemôže byť pri nej, pôsobí negatívne na jej zdravotný stav, tiež po pôrode sa bude musieť starať o dieťa sama. Poukázal ďalej na mieru akou prispel k spáchaniu trestného činu, kedy so spisového materiálu je nesporné, že nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie organizovali iné osoby, ktoré z tejto trestnej činnosti aj požívali finančné alebo iné výhody. Jeho osoba bola na hierarchicky najnižšej úrovni. Túto mieru súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec nezohľadnil. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa mu mal priznať až 4 poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a), f), l) a n) Tr. zák. Trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom citovom rozrušení, pretože ho iné osoby využili a donútili spáchať predmetný skutok. Zastrašovali ho, pričom mal taký strach, že situáciu ani poriadne nevnímal a celý čas bol na neho vyvíjaný nátlak. Muži sa mu vyhrážali a uviedli, že vedia, kde v Holandsku býva. Skutok spáchal pod nátlakom a v strachu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie svojej manželky. Trestnú činnosť tak spáchal výlučne z dôvodu, že bol na neho vyvíjaný nátlak a pod vplyvom hrozieb. Od začiatku konania opisoval skutok tak, ako ho sám vnímal, nikdy spáchanie skutku nepopieral, namietal len právnu kvalifikáciu, z ktorého dôvodu mu mal súd prvého stupňa priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pričom dodal, že priznanie sa k spáchaniu skutku mohol urobiť v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, nie je nutné, aby sa priznal pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k jeho osobe. Napokon mu mal súd prvého stupňa priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., nakoľko nielen urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ale aj spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, k čomu predložil dôkazy – listy adresované holandským a maďarským justičným orgánom a odpovede na tieto listy. Listy boli síce posielané jeho obhajcom, ale v jeho mene a na neho pokyn. Spolupráca s týmito orgánmi je na začiatku a neskôr poskytne ešte ďalšie relevantné dôkazy, ktoré napomôžu pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti organizovaného charakteru. Ďalej poukázal na funkcie trestu, pričom uviedol, že ochranná funkcia trestu je dostatočne zabezpečená uložením trestu vyhostenia, pretože nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. V prípade trestnej činnosti sa nejednalo o násilnú trestnú činnosť, ani majetkovú, len o delikt proti poriadku vo verejných veciach. Individuálna represia vzhľadom na okolnosti spáchania skutku by bola naplnená aj pri nižšej výmere trestu (2 roky) s jeho podmienečným odkladom v spojení s trestom vyhostenia a takýto trest by bol aj v súlade s individuálnou, ako aj generálnou prevenciou. Obžalovaný v rámci odvolacích námietok poukázal aj na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa trestného činu prevádzačstva, za ktoré súdy ukladali tak podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 2 až 3 roky, pričom poukázal aj na ústavnú zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, kedy by konajúce súdy mali v obdobných veciach rozhodovať rovnako. Vzhľadom k tomu, že tak súd prvého stupňa neučinil, napadnutý rozsudok považuje aj za diskriminačný. Tiež poukázal na svoj zdravotný stav s tým, že trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, pričom sa jedná o závažnú, nevyliečiteľnú postupujúcu progresívnu chorobu, ktorá ovplyvňuje dýchanie, znižuje kvalitu života, ale môže byť príčinou aj predčasného úmrtia. V priebehu tohto ochorenia sa môžu vyskytnúť aj náhle vážne zhoršenia zdravotného stavu, ktoré vyžadujú prijatie do nemocnice a ohrozujú život pacienta. Takéto akútne stavy možno prirovnať k mozgovej porážke či k infarktu myokardu. Okrem farmaceutickej liečby tohto ochorenia je nutné podstupovať aj nefarmaceutickú liečbu spočívajúcu v aktívnom živote, dychovej gymnastike, oxygenoterapii. Je tiež potrebné, aby bol v odvetranom, čistom a neprašnom prostredí, nakoľko prostredie nespĺňajúce nadštandardné hygienické požiadavky môže výrazne zhoršiť stav jeho ochorenia. Neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, že jeho ochorenie nekomplikuje doterajší výkon väzby, nakoľko pri tomto ochorení je potrebná predovšetkým prevencia. Akékoľvek komplikácie by mohli
mať fatálne následky. Má za to, že priestory ústavu na výkon trestu nespĺňajú také podmienky, ktoré by dokázali zabezpečiť takú životosprávu, ktorá by mala mať priaznivý vplyv na vývoj jeho ochorenia. Charakter a závažnosť jeho ochorenia predstavujú mimoriadne pomery týkajúce sa jeho osoby, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Právna úprava druhov trestov, podmienok ich ukladania, ako aj podmienok ich výkonu by mala plne rešpektovať základné ľudské právo nebyť mučený ani podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako i právo, aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je tento trest ukladaný. Výkon trestu odňatia slobody predstavuje pre jeho osobu vzhľadom na jeho zdravotný stav neľudské zaobchádzanie. Poukázal aj na potrebu vykonania testu proporcionality a na to, že pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu sa uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest odňatia slobody predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý „sľubuje možnosť“ jeho nápravy. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Ak bude trest prísnejší ako spôsobené bezprávie, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.
Prokurátorka vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a dostatočne odôvodnený. Stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že len nepodmienečný trest odňatia slobody je potrebný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného predovšetkým s prihliadnutím na generálnu prevenciu. Stíhaný skutok je závažným trestným činom, jedná sa o zločin, pričom je potrebné zohľadniť aj veľký počet prevážaných nelegálnych migrantov. Zdravotný stav obžalovaného nie je prekážkou výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako to vyplýva z komunikácie ÚVTOS a ÚVV Ilava a súdu prvého stupňa. Stotožnila sa aj s názorom súdu prvého stupňa o nepriznaní obžalovanému ani jednej poľahčujúcej okolnosti. Na druhej strane poukázala na osobu obžalovaného, ktorý bol podľa informačného systému registra trestov (ECRIS) v Holandsku 23-krát súdne trestaný, z čoho možno vo všeobecnosti konštatovať, že obžalovaný má sklony k páchaniu protiprávnej činnosti – nerešpektovaniu právneho poriadku štátu, v ktorom pred svojim zadržaním dlhodobo žil. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní: · Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu pridržiaval konečného návrhu podriadeného prokurátora v písomnom vyjadrení k odvolaniu. · Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodov odvolania. · Obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca. Dodal, že trestnú činnosť ľutuje a dúfa, že sa mu to v budúcnosti už nestane. Uložený trest považoval za vysoký oproti iným obdobným prípadom. Poukázal na svoj veľmi zlý zdravotný stav, ako aj na stav jeho manželky. Duševne sa cíti zle, ako keby bol mučený.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podstatou odvolania obžalovaného bola jednak nesprávnosť uloženého trestu spočívajúca v nesprávne určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody ako trestu primárneho.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť zohľadniac pritom, že vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. bolo dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák, pretože trest odňatia slobody aj na dolnej hranici trestnej sadzby pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 7 rokov považoval za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v Holandsku 23-krát súdne trestaný, ktorú skutočnosť však nezohľadňoval ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
Odvolací súd úvodom uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o nevyhnutnú potrebu výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Nestotožnil sa však s výmerou uloženého trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., na použitie ktorého podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky.
Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v trestnej veci obžalovaného pri ukladaní trestu odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného pri urobení jeho vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní boli splnené maximálne podmienky na mimoriadne zníženie trestu za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, teda možnosť zníženia trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, ale nie na mimoriadne zníženie trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa však odvolací súd nemohol napraviť vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.
Odvolací súd ďalej uvádza, že sa čiastočne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie poľahčujúcich okolností a plne stotožnil v názore súdu prvého stupňa o neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr. zák., že obžalovaný spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení a podľa § 36 písm. f) Tr. zák., že trestný čin spáchal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, ktorých priznanie obžalovaný nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní odôvodňoval v podstate totožnými okolnosťami. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli vykonané a ani navrhované žiadne také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by obžalovaný spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení alebo že by konal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku. Iba samotné tvrdenie obžalovaného, naviac v rovine „abstraktnej,“ bez uvedenia konkrétnych osôb, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dostačujúce na priznanie týchto poľahčujúcich okolností. Odvolací súd ďalej uvádza, že silné citové rozrušenie je stav, v ktorom je rozumová a vôľová zložka konania páchateľa oslabená v dôsledku prežívaniu intenzívnej emócie vzniknutej z dôvodov náhlej zmeny okolností, pričom môže ísť o výsledok pozitívnej alebo negatívnej emócie. Za ospravedlniteľné silné citové rozrušenie preto nemožno považovať stav, ktorý pretrvával dlhšiu dobu, ako je tomu v posudzovanom prípade, keď stíhaná trestná činnosť je páchaná organizovaným spôsobom pri zapojení viacerých osôb vyžadujúc si dlhšiu dobu plánovania. U obžalovaného sa tak nemohlo jednať o okamžité bezprostredné konanie v reakcii na konkrétnu
neočakávanú situáciu, keďže obžalovaný musel mať dopredu vedomosť o plánovanej organizovanej trestnej činnosti, pre spáchanie ktorej sa sám rozhodol, pričom konal v priamom úmysle.
Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa o nepriznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., nakoľko táto bola už zohľadnená pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom aj odvolací súd zastáva názor, že predložená komunikáciu zasielaná obhajcom obžalovaného neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by napĺňali podmienky pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti a z obsahu predloženého spisového materiálu ani dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by spolupráca obžalovaného pri odhaľovaní trestnej činnosti nejakým ďalším spôsobom pokračovala. V konečnom dôsledku túto skutočnosť netvrdil ani obžalovaný v dôvodoch odvolania, pričom iba jeho tvrdenie, že by v budúcnosti chcel uviesť aj ďalšie konkrétne skutočnosti pri odhaľovaní trestnej činnosti, nie je relevantné pre rozhodovanie o treste súdom prvého stupňa, resp. v odvolacom konaní odvolacím súdom o odvolaní obžalovaného.
V časti určenia poľahčujúcich okolností sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného iba čo do nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že názor súdu prvého stupňa o možnosti priznania tejto poľahčujúcej okolnosti iba v prípade, ak sa obžalovaný priznáva k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu od začiatku trestného konania nepovažuje za správny. Takáto argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. ani v inom ustanovení Trestného zákona. Podľa § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že by priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bolo viazané iba na určité štádium trestného konania. Obžalovaný sa pritom priznal k spáchaniu trestného činu na začiatku hlavného pojednávania, kedy urobil aj vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pričom spáchanie trestného činu aj úprimne oľutoval.
Napriek tomu, že odvolací súd považoval v tejto časti výroku o treste napadnutý rozsudok za nesprávny, nepovažoval za potrebné ho v tejto časti zmeniť, a to vzhľadom na názor odvolacieho súdu o už tak neprimerane miernom treste odňatia slobody uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom. Ani do úvahy prichádzajúca zmena pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospech obžalovaného (1:0), by odvolací súd neviedla k uloženiu miernejšieho trestu obžalovanému, pričom uvedená zmena sa dotýka „iba“ úpravy hornej hranice trestnej sadzby jej znížením o jednu tretinu, pričom súd prvého stupňa trest znižoval výrazne pod dolnú hranicu trestnej sadzby (zo 7 na 3 roky).
Odvolací súd preto nepovažoval na potrebné zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste z dôvodu jeho nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).
Napokon odvolací súd nezistil ani žiadny dôvod neprimeranej prísnosti uloženého trestu (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.), nakoľko uložený trest odňatia slobody obžalovanému naopak považoval za neprimerane mierny.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom obžalovaného prezentovaným v dôvodoch odvolania o akomsi „zľahčovaní“ ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú obžalovaný označuje iba za delikt proti poriadku vo verejných veciach. Obžalovaný sa dopustil závažnejšieho trestného činu, a to zločinu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák. Závažnosť jeho konania je zákonodarcom určená aj v relatívne určitej trestnej sadzbe vo výmere od 7 do 10 rokov odňatia slobody (§ 355 ods. 3 Tr. zák). Objektom tohto trestného činu je záujem štátu, aby sa štátne hranice prekračovali iba v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi. Tento záujem je daný potrebou regulovať prisťahovalectvo a tiež bojovať proti medzinárodnému zločinu. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle, s prísľubom konkrétnej finančnej odmeny, pričom za významný možno v tejto súvislosti považovať aj počet osôb, ktorým obžalovaný umožnil nedovolene prekročiť hranicu (27 osôb), pričom pre naplnenie všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. (závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách) postačuje už počet osôb 3. Obžalovaný tak celkom výrazne prekročil danú hranicu počtu osôb, čo zvýrazňuje a zároveň zvyšuje závažnosť jeho konania.
Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvého stupňa poukazuje na to, že predchádzajúci život obžalovaného, ktorý bol 23-krát odsúdený za spáchanie trestného činu v Holandsku, teda v krajine, v ktorej dlhodobo žije, svedčí o jeho sklonoch k hrubému nerešpektovaniu právnych noriem, ktorá skutočnosť neumožňuje prijať záver, že by z hľadiska individuálnej prevencie mohol ešte miernejší trest viesť k jeho dostatočnej náprave a že by splnil účel trestu sledovaný v § 34 Tr. zák.
Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, a to poukazovanie na jeho zdravotný stav, ale aj rodinnú situáciu, kedy jeho manželka mala podstúpiť embryotransfer odvolávajúc sa pritom aj na zásadu personality trestu uvedenú v § 34 ods. 3 Tr. zák., odvolací súd v zásade spoločne uvádza, že uvedené skutočnosti boli už súdom prvého stupňa nielen dostatočne, ale podľa názoru odvolacieho súdu aj nadštandardne v prospech obžalovaného zohľadnené pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 roky.
Naviac k zdravotného stavu obžalovaného je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že choroba obžalovaného je liečiteľná aj v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, resp. že táto chronická obštrukčná choroba pľúc nie je dôvodom, pre ktorý by nemohol vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody z dôvodu ohrozenia svojho života alebo zdravia.
Naviac odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s výkladom obžalovaného, že nepodmienečný trest odňatia slobody mu nemôže byť uložený, nakoľko jeho choroba v sebe nesie aj riziko náhleho zhoršenia zdravotného stavu prirovnávajúc toto zhoršenie k mozgovej porážke či infarktu myokardu, nakoľko takýmto výkladom by nebolo možné nepodmienečný trest odňatia slobody uložiť žiadnemu páchateľovi trpiacemu kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú spojené s vyššie uvedenými rizikami.
Okrem toho je potrebné dodať, že obžalovanému bola táto choroba diagnostikovaná už v roku 2019 a napriek tomu, vedomý si tejto choroby, sa dopustil závažnej úmyselnej trestnej činnosti, pričom si mohol byť vedomý, že jeho konanie môže „byť odmenené“ nielen finančnou odmenou, ktorá bola jeho pohnútkou k spáchaniu tejto trestnej činnosti, ale aj uložením trestnej sankcie v podobe odňatia osobnej slobody. Uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o manželku obžalovaného, ktorá 8 mesiacov po jeho vzatí do väzby podstúpila embryotransfer, majúc pritom vedomosť, že obžalovanému hrozí vysoký trest.
Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku obžalovaného o tom, že súdom prvého stupňa uložený trest je diskriminačný s poukazom na iné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odvolací súd najmä uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, avšak sa javí ako potrebné dodať, že ukladanie trestu musí byť vždy individuálne, pričom sa vychádza zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák. zohľadňujúc pritom spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z odvolacích námietok obžalovaného naviac ani nevyplýva, že by poukazoval na také rozhodnutie iného súdu, v ktorom by bol trest ukladaný inému páchateľovi, ktorý by mal také hrubé sklony k nerešpektovaniu právnych noriem, ako je tomu u obžalovaného.
Trest uložený obžalovanému za spáchaný zločin mimoriadne znížený až na tri roky potom nemožno v žiadnom prípade označiť ani za mučivý, neľudský alebo ponižujúci, ale naopak, neprimerane mierny. Nemožno ho tiež vôbec považovať za neprimerane prísny a uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Z hľadiska vyššie uvedených skutočností preto i odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie miernejšieho podmienečného trestu odňatia slobody, pretože len nepodmienečný trest odňatia slobody môže splniť svoj účel sledovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák.
Uložený nepodmienečný trest (i keď neprimerane mierny) zohľadňuje aj priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie, ako aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní a zároveň nie je v rozpore s podmienkami individuálnej a generálnej prevencie.
Správne bolo napokon aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol v Slovenskej republike vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
V súlade s ustanoveniami § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 65 ods. 1, 4 Tr. zák. boli obžalovanému súdom prvého stupňa uložené aj trest prepadnutia veci – mobilného telefónu a trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v dolnej polovici trestnej sadzby. Odvolací súd nezistil v prípade týchto uložených trestov žiadnu nesprávnosť, resp. neprimeranosť.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.