Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-14-2013.pdf
PDF · 115 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7P/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, vo veci starostlivosti o mal. deti K.Á.: V., N.. XX.XX.XXXX P. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, detí rodičov D. K., N.. XX.XX.XXXX, A. T., Y. Č.. XX/X P. V. K.T., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Č.. XX, v konaní začatom na návrh matky, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Otca maloletých detí zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí V. K.Á., N.. XX.XX.XXXX sumou 40 Eur mesačne a M. K., N.. XX.XX.XXXX sumou 35 Eur mesačne, t. j. spolu výživným vo výške 75 Eur mesačne vopred k rukám matky maloletých detí, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 25.02.2013.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.02.2013 do 31.03.2013 činí zo strany otca maloletých detí na mal. V. K., N.. XX.XX.XXXX sumu 45,71 Eur a na mal. M. K., N.. XX.XX.XXXX sumu 40 Eur, t. j. spolu 85,71 Eur, ktorý sa otec maloletých detí zaväzuje zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a v prevyšujúcej výške výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí v návrhu zo dňa 25.02.2013 žiadala zveriť maloleté deti K.: V., N.. XX.XX.XXXX a M. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným na každé maloleté dieťa po 50 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila tým, že s V. K. boli manželia, z ich manželstva pochádza len maloletý P. K., nar. XX.XX.XXXX, maloletý V. P. M. sa narodili počas trvania manželstva, avšak zo vzťahu s pánom V.. Manželstvo s V. K. manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/61/2011-59 zo dňa 02.02.2012. Týmto rozsudkom bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti otca a ona zviazaná platením výživného v sume 30 % zo sumy životného minima a maloletí V. P. M. boli na čas po rozvode zverení do jej osobnej starostlivosti. K návrhu pripojila fotokópiu predmetného rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2012 a rodné listy maloletých detí.
Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s týmto návrhom vôbec nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný z dôvodu, že predmetným rozsudkom vyživovacia povinnosť z jeho strany voči maloletému V. P. M. určená nebola. Tamojší súd tak pri svojom rozhodnutí postupoval
aj na základe vyjadrenia matky maloletých detí, ktorá sama opakovane aj pred týmto súdom vyhlásila, že biologickým otcom týchto detí je M. V. a preto voči otcovi maloletých detí uvedenému v ich rodných listoch nežiada pre tieto deti určiť výživné, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Od rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sa pomery ani na strane detí, ani na jeho strane, či strane matky nezmenili a preto jej návrh považuje za čisto nedôvodný. Súd vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie nemá dôvod znovu rozhodovať o tom, komu maloleté deti majú byť zverené, pretože matka žiada opakovane zveriť maloleté deti do jej výchovy a opatery, hoci sa už tak stalo rozsudkom Okresného súdu Zvolen. K časti návrhu, ktorým matka maloletých detí žiada určiť voči nemu pre obe maloleté deti výživné, otec maloletých detí poukázal na skutočnosť, že v novembri roku 2012 bol zo strany opatrovníka maloletých deti Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Revúca podaný návrh o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletým deťom, ktorého podanie iniciovala práve matka maloletých detí a do daného konania podala prostredníctvom mailu svoje vyjadrenie, v ktorom poukázala na to, že už viac krát mala záujem na zapretí otcovstva a stále ho má. Vzhľadom na to žiadal otec maloletých detí v celom rozsahu návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko matka sa dožaduje duplicitného rozhodnutia vo veci, čo sa týka zverenia maloletých detí do jej starostlivosti a čo sa týka výživného, s tým otec maloletých detí rozhodne nesúhlasí, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom k tomu, že nie je biologickým otcom týchto maloletých detí a aj matka detí by mala mať záujem na usporiadaní rodičovských práv a povinností skutočného biologického otca detí k nim. Ďalej uviedol, že on tak isto bude a má záujem riešiť celú situáciu podaním návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva na súd. Do toho času by navrhovateľka, t. j. matka maloletých detí mohla celú situáciu skúsiť riešiť prostredníctvom podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd stanovil vyživovaciu povinnosť skutočného biologického otca detí voči nim.
Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné zo strany otca mal. detí vo vzťahu k mal. V. P. V.. M., nakoľko je ako otec zapísaný v rodných listoch mal. detí, má teda voči nim vyživovaciu povinnosť a výživné zatiaľ určené nebolo. Pokiaľ ide o výšku výživného, stotožňuje sa s návrhom matky.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, a to spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/61/2011, spisom tunajšieho súdu 6P/147/2012, spisom tunajšieho súdu 3P/149/2012, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o prešetrení pomerov v rodine matky maloletých detí zo dňa 27.03.2013, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen o prešetrení pomerov v rodine otca maloletých detí zo dňa 26.03.2013 a správami príslušných štátnych orgánov o prešetrení osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov maloletých detí a maloletých detí a výsluchmi a vyjadreniami matky, otca mal. detí a kolízneho opatrovníka.
Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15/C/61/2011-59 zo dňa 02.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.03.2012. Predmetným rozsudkom bolo manželstvo matky a otca maloletých detí rozvedené. Z manželstva pochádzajú tri mal. deti. Maloletý P. K., N.. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do starostlivosti otca, ktorý ho zastupuje a spravuje jeho majetok. Maloletý V. K., N.. XX.XX.XXXX P. M. K., N.. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich zastupuje a spravuje ich majetok. Zároveň bola matka zaviazaná platiť na výživu maloletého P. K., N.. XX.XX.XXXX mesačné výživné vo výške zodpovedajúcej 30 % zo sumy životného minima vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám odporcu. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým V. K.T. P. M. K. nebola určená, nakoľko matka nežiadala voči otcovi určiť výživné, z dôvodu, že by to bolo podľa jej názoru v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/147/2012 - 17 zo dňa 18.02.2013 bol návrh maloletej M., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca na pripustenie zapretia otcovstva voči matke D. K., N.. XX.XX.XXXX a otcovi V. K., N.. XX.XX.XXXX zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2013. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3P/149/2012 - 37 zo dňa 18.02.2013 bol návrh maloletého V. K., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Revúca na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva taktiež zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2013. Oba návrhy boli zamietnuté z dôvodu, že obom rodičom neuplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine, pretože matke maloletých detí táto lehota síce uplynula, ale otcovi ako manželovi matky maloletých detí táto lehota neuplynula, pretože pôvodné znenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého manžel mohol do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa
zaprieť na súde, že je jeho otcom, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2011 stratilo účinnosť dňom 08.09.2011 a keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto ustanovenie do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, toto ustanovenie stratilo platnosť dňom 09.03.2013 a teda, otec maloletých detí nemá stanovenú lehotu a nie je teda časovo limitovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Otcovi maloletých detí, ktoré sa narodili v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva rozvodom, teda svedčí zákonná domnienka otcovstva ako v tom čase manžela matky a preto bol zapísaný aj do rodných listov maloletých detí. Maloleté deti V. P. M. navštevujú Základnú školu Ivana Branislava Zocha v Revúcej a to maloletý V. 6. ročník a maloletá M. 4. ročník. Výdavky na ich štúdium, oblečenie, stravné činia u maloletého V. cca 180 Eur mesačne a u maloletej M. cca 130 Eur mesačne. Matka maloletých detí nevlastní žiadne nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo, býva s tromi mal. deťmi v podnájme v trojizbovom byte, za ktorý platí sumu 280 Eur mesačne, byt je štandardne zariadený, hygiena je na požadovanej úrovni. Je t. č. nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Zvolen, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 170 Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti, nakoľko v jej starostlivosti a spolu s ňou býva aj maloletý T. V., nar. XX.XX.XXXX. Pred tým pracovala u zamestnávateľa V. Y., S. XXX/X, F., IČO: 40 147 797 ako čašníčka od 01.04.2007 do 25.01.2013. Otec maloletých detí je zamestnaný u zamestnávateľa MTM Zlieváreň, s.r.o. vo Zvolene. V zmysle potvrdenia o pracovnom príjme dosahoval za obdobie marec 2012 až august 2012 priemerný mesačný čistý príjem vo výške 300 Eur, od septembra 2012 je dočasne práceneschopný a je mu vyplácané nemocenské v priemere okolo 230 Eur mesačne. Býva u matky Z. K., ktorá je dôchodkyňa, spolu s jeho bratom Q. K., ktorý má 45 rokov a je zamestnaný. Býva v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho matky a ich dvoch, ako jej synov. Na domácnosť prispieva otec maloletých detí sumou 200 Eur mesačne, jeho výdavky na stravu činia okolo 50 Eur mesačne. Je vlastníkom auta Fiat Bravo, evidované na neho od roku 2009. Okrem uvedeného rodinného domu je vlastníkom viacerých trvalých trávnych porastov, ornej pôdy a lesných pozemkov v katastrálnom území Sielnica v okrese Zvolen, listy vlastníctva č. 380, 825, 1148, 1196, 1200, 944, 1134, 1225, 1271, 1324, 1337, 1364, 1385, 1404, 1438, 1470, 1804, 1246, 1247, 817, 824, 815, 816 a v katastrálnom území Badín, okres Banská Bystrica, listy vlastníctva č. 2574, 2614, 2620.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v platnom znení verejnými listinami sú aj rodný list, sobášny list a úmrtný list (ďalej len "úradný výpis"), potvrdenia vyhotovené o údajoch zapísaných v matrike a doslovné výpisy z matrík.
Podľa § 134 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Podľa § 80 písm. a) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho).
Podľa § 135 ods. 1 O. s. p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 163 ods. 2 O. s. p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. v platnom znení, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k nasledovným právnym záverom:
Pokiaľ ide o vyjadrenie otca mal. detí V. P. M., že nie je ich biologickým otcom a že v blízkej budúcnosti podá návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k mal. deťom V. P. M., k tomu súd uvádza, že nakoľko mu svedčí zákonná domnienka otcovstva ako v čase narodenia detí manžela matky a na základe uvedenej domnienky bol aj zapísaný ako otec do rodných listov mal. detí, súd nemôže v tomto konaní vysloviť ani predpokladať, že nie je otcom mal. detí. Súd vychádzal z rodných listov, ktoré sú verejnými listinami a potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich uvádza, pretože zatiaľ nebol dokázaný opak. V rodných listoch je určené otcovstvo, a keďže určenie otcovstva (rodičovstva) je určením osobného stavu, z tohto súd vychádzal a jen ním viazaný v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. Neprichádzalo teda do úvahy prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá, nakoľko otázka určenia otcovstva je v súčasnosti vyriešená (viď rodné listy mal detí), otcovstvo je teda určené. Prípadný návrh na zapretie otcovstva podaný zo strany zapísaného otca, môže (ale nemusí) tento stav zvrátiť, avšak to je vecou dokazovania v konaní o zapretie otcovstva a nie v tomto konaní. Nakoľko takýto návrh nebol zapísaným otcom v minulosti ani do vyhlásenia tohto rozsudku podaný, čo súd zistil vykonanou lustráciou súdnych konaní, neprichádzalo do úvahy ani prerušenie tohto konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, keďže uvedené konanie neprebieha. Pre rozsudok je totiž v zmysle § 154 ods. 1 O. s .p. rozhodujúci stav (skutkový a právny) v čase jeho vyhlásenia. Nie je teda prekážkou postupu konania vo veci to, že zapísaný otec mieni v budúcnosti podať návrh na zapretie otcovstva. Opačný názor by viedol k tomu, že každý, koho otcovstvo je určené, by pri určovaní výživného mohol tvrdiť, že on nie je biologickým otcom dieťaťa a podá návrh na zapretie otcovstva. To, že s takým tvrdením súhlasí v tomto konaní aj matka mal. detí je z hľadiska práva irelevantné (zákon s takýmto súhlasom v tejto situácii nespája žiadne právne účinky).
Pokiaľ ide o samotné zverenie mal. detí Martina a Vladimíry do osobnej starostlivosti matky, súd návrh matky v tejto časti zamietol, pretože o zverení už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15/C/61/2011-59 zo dňa 02.02.2012, ktorý v zmysle § 159 ods. 3 O. s .p. neumožňuje súdu opätovne v tejto veci zverenia konať (tzv. prekážka rei iudicatae). Iba v prípade, že by došlo k zmene pomerov a mal. deti by medzitým boli zverené do starostlivosti otca, alebo inej osoby, prípadne do inej formy náhradnej starostlivosti, by následne opäť len na základe opätovnej zmeny pomerov mohol súd rozhodovať o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky v zmysle § 163 ods. 2 O.s.p. a § 26 Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o argument otca mal. detí, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15/C/61/2011-59 zo dňa 02.02.2012, ktorým sa neurčilo výživné na mal. deti z dôvodu, že to matka nežiadala, lebo sama v danej veci tvrdila, že on nie je otcom mal. detí, nedošlo k zmene pomerov a preto jej návrh považuje za nedôvodný v celosti, a teda aj pokiaľ ide o určenie výživného, tu súd poukazuje na to, že pri určovaní výživného zmena pomerov je právne irelevantná, tá je zákonným dôvodom v zmysle § 163 ods. 2 O. s. p. a § 78 ods. 1 zákona o rodine len pri zmene (zvýšení alebo znížení) už v minulosti určeného výživného, nie v situácii, keď výživné určené nebolo. Neobstojí ani mylná domnienka matky mal. detí, na základe ktorej nepožadovala výživné od zapísaného otca, lebo podľa nej je biologickým otcom niekto iný, a teda určenie výživného by bolo podľa jej mienky v rozpore s dobrými mravmi, lebo skutočnosť, že matka požaduje výživné od bývalého manžela, ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva a jeho otcovstvo je na základe tejto zákonnej domnienky určené, nemá nič podľa názoru súdu s rozporom s dobrými mravmi, najmä ak sám zapísaný otec v minulosti nejavil snahu uvedený právny stav kedykoľvek vyvrátiť podaním návrhu na zapretie otcovstva a v situácii, keď matka ani mal. deti túto možnosť nemajú (viď právoplatné výroky vyššie uvedených rozsudkov tunajšieho súdu ohľadne zamietnutia návrhov na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva a ich odôvodnenie). Navyše, aj keby bolo priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi, čo nie je tento prípad, táto skutočnosť nebráni určiť výživné pre mal. deti v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rodine v platnom znení. Matke teda možno vytknúť len to, že mala žiadať o určenie výživného v konaní o rozvod manželstva. To, že tak neurobila a Okresný súd Zvolen výživné neurčil však tu nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, lebo je nepochybné, že výživné určené nebolo a teda nič nebránilo tomu, aby bolo určené v budúcnosti bez ohľadu na zmenu pomerov.
Pri samotnom rozhodovaní o určení výživného súd vychádzal z toho, že rodičia mal. detí spolu nežijú, obaja rodičia majú okrem vyživovacej povinnosti k svojim dvom mal. deťom V., aj spoločnú
vyživovaciu povinnosť k mal. P. a matka mal. dieťaťa má navyše vyživovaciu povinnosť aj k mal. T. nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jej mimomanželského vzťahu s T.. Ďalej súd vychádzal z aktuálneho čistého priemerného mesačného príjmu matky (dávka v nezamestnanosti) a z aktuálneho čistého priemerného mesačného príjmu otca, síce zamestnaného, ale od septembra 2012 dočasne pracovne neschopného (nemocenské). Ďalej súd vychádzal z osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov popísaných vyššie, ako bývajú a zabezpečujú základné potreby a starostlivosť o svoje mal. deti, a teda aj hradia výdavky s tým spojené. Zmyslom inštitútu základného výživného je garantovať dieťaťu pravidelný zdroj príjmu nezávislý od vôle, či dobrovoľnosti rodičov, určený na zabezpečovanie základných potrieb mal. dieťaťa, na jeho dôstojnú životnú úroveň a dobrý fyzický a psychický vývoj. Taktiež výživné pre mal. detí má v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov (tým je podľa názoru súdu neprimerane vysoký príspevok otca mal. detí jeho matke na chod domácnosti, najmä vzhľadom na jeho nízky príjem a to, že sa stará o svojho syna mal. P. a býva ešte so svojím bratom, ktorý je zamestnaný). Len základné výživné je právom garantované a v prípade jeho priznania právoplatným súdnym rozhodnutím vymožiteľné štátom.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je namieste určenie výživného na mal. deti V. v sume 40 Eur mesačne a na mal. M. a v sume 35 Eur mesačne. Výšku určeného výživného súd považoval za primeranú potrebám mal. detí vzhľadom na ich vek a odôvodnené potreby, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch ich rodičov. V časti uplatneného výživného prevyšujúceho priznané sumy výživného súd preto návrh matky zamietol.
Nedoplatok otca na výživnom súd určil ako sumu určeného výživného pripadajúceho na obdobie od dôjdenia návrhu súdu, t.j. od začatia súdneho konania (25.02.2013) do konca mesiaca marca 2013 s prihliadnutím na to, že otec mal. detí za uvedené obdobie dobrovoľne na výživné nič nezaplatil. (u mal. Martina od 25.02.2013 do 28.02.2013: 40 Eur / 28 dní x 4 dni = 5,71 Eur + 40 Eur za mesiac marec 2013 = 45,71 Eur; u mal. Vladimíry od 25.02.2013 do 28.02.2013: 35 Eur / 28 dní x 4 dni = 5 Eur + 35 Eur za mesiac marec 2013 = 40 Eur).
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. deťmi, o tej súd nerozhodoval, nakoľko rodičia mal. detí styk nežiadali upraviť.
Podľa § 81 ods. 1 O. s. p. v platnom znení aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie uvedeného ustanovenia tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie starostlivosti o maloletých môže začať súd aj bez návrhu.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa výslovne vzdali práva odvolania, toto právo nemajú.
Ak povinný (otec maloletých detí) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnení (maloleté deti zastúpené zákonným zástupcom) môžu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).