Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CbZm-12-2012.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7CbZm/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, v právnej veci žalobcu: ROSKO, s.r.o., IČO: 44 794 754, Piešťany, A. Trajana 4834/27, právne zastúpený: JUDr. Marek Lehuta, advokát, Piešťany, Ulica M. Waltariho 7, proti žalovanej: N. o zaplatenie zmenkovej sumy 500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ponecháva v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/75/2012-3 zo dňa 26.10.2012.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom súdu doručeným dňa 24.10.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú sumu 500,- Eur so 6%-ným úrokom ročne od 30.08.2012 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu a trovy konania z titulu neuhradenej zmenkovej sumy.
Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 7Zm/75/2012-3 zo dňa 26.10.2012 súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala v zákonnej lehote námietky, preto súd nariadil vo veci pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä so žalobou, s vlastnou zmenkou, so zmenkovým platobným rozkazom, s písomnými námietkami podanými žalovanou, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná vystavila dňa 30.06.2012 vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 500,- Eur s dátumom splatnosti 30.08.2012. Na zmenke je vyznačené miesto plnenia - S.. Zmenka mala slúžiť ako prostriedok na úhradu splatných pohľadávok žalobcu voči žalovanej. Z dôvodu, že žalovaná zmenkovú sumu neuhradila, žalobca si uplatnil jej zaplatenie na súde.
V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu doručených súdu dňa 12.11.2012 žalovaná uviedla, že nesúhlasí so zaplatením zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobcu nepozná. V minulosti si brala pôžičku od spoločnosti S. ktorú riadne zaplatila. V januári 2012 si opätovne vzala pôžičku od menovanej spoločnosti vo výške 100,- Eur a o dva týždne mala vrátiť 160,- Eur. Pre peniaze chodila osobne zamestnankyňa spoločnosti p. Z., ktorá jej pri poslednej návšteve predstavila nového pracovníka, ktorý ma chodiť po peniaze. Tento prišiel asi o dva týždne a požadoval zaplatenie pôžičky, na čo mu žalovaná
uviedla, že má zaplatené predĺženie na dva týždne. Pracovník jej dal pod nátlakom podpísať zmenku na sumu 500,- Eur a povedal, že má platiť 150,- Eur mesačne. Po mesiaci jej telefonicky oznámil, že sa chce zastaviť pre splátku, na čo mu oznámila, že uvedené peniaze nemá.
Žalovaná v priebehu konania žiadne dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia nepredložila ani nenavrhla vykonať, svoj dlh doposiaľ neuhradila, na základe čoho súd v súlade s ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov predložených žalobcom, keďže o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať:
- zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
- šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
- odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Zmenka z mysle vyššie citovaného zákona je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
Vydanie zmenky, resp. kvitovanie zmenky je základným právom zmenkového dlžníka, ktoré majiteľ zmenky nesmie odmietnuť. Forma kvitancie nie je predpísaná. Kvitanciu možno uskutočniť jednak priamo vyznačením na zmenke alebo osobitnou listinou, z ktorej je zrejmé, že plnenie zo strany dlžníka predstavuje plnenie na zmenku. Ak zmenečník zaplatil bez toho, aby mu majiteľ vydal kvitovanú zmenku, plnením síce zmenečný záväzok zanikol, ale námietka jeho zániku, ktorú by uplatňoval voči majiteľovi zmenečný dlžník je iba osobného rázu, takže dobromyseľný nadobúdateľ zmenky môže preto žiadať predložiť zmenku na platenie a žiadať plnenie ešte raz.
Podľa názoru súdu, zo strany žalovanej nedošlo k takej námietke, ktorá by preukazovala, že nadobúdateľ zmenky, t.j. žalobca, nebol pri jej nadobudnutí dobromyseľný. Tvrdenie žalovanej, že zmenku podpísala pod nátlakom, nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.
Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Keďže zmenka je listinným cenným papierom, aj v jej prípade platí zásada, že forma, v ktorej je vydaná, zároveň určuje jej obsah. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje práva, obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 Zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku a je preto z formálneho hľadiska platnou zmenkou.
Zmenka je nielen dokonalý, ale aj abstraktný cenný papier, čo znamená, že zmenkové záväzky sú samostatné, sú akcesorické len k samotnej zmenkovej listine a nie sú závislé od príčinného vzťahu,
aj keď bol takýto vzťah zmenkou zabezpečený. Zmenkový zákon pripúšťa, aby sa dlžník za určitých podmienok bránil proti povinnosti zmenku zaplatiť aj tzv. kauzálnymi námietkami.
V súvislosti s dokazovaním súd záverom konštatuje, že žalovaná hoci vo svojich námietkach uviedla, že sumu uvedenú na zmenke nikdy neprevzala, toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom nepreukázala a neuniesla tak dôkazné bremeno. Naopak sama vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedla, že zmenku vlastnoručne podpísala.
Nakoľko mal súd za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 500,- Eur, úrokov a zmenkovej odmeny a tento nárok nebol spochybnený odôvodnenou námietkou zo strany žalovanej, ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/75/2012-3 zo dňa 26.10.2012.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.