Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-85-2012.pdf
PDF · 99.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/85/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: C. L., B..K.., so sídlom: H. K. XX, C. C., zastúpený A.. Z. N., B., so sídlom: H. XX, N.Ý. E., proti odporcovi: Q. E., bytom: U. XX, Č., zastúpený opatrovníčkou C.. P. Q., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 1.032,46 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.032,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 1.032,46 EUR od 21.02.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 66,- EUR, a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 164,69 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa A.. Z. N., B., a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 04.08.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi pôvodne zaplatenia sumy 1.108,94 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa č. 5312028873 zo dňa 12.01.2004.
Navrhovateľ branci návrhu na začatie konania uviedol, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa so spoločnosťou D. L. K., B..K.. úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX dňa 12.01.2004.
Touto zmluvou sa odporca ako dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver, pričom splácanie úveru bolo dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach a za splnenia ostatných zmluvných podmienok.
Pohľadávka z úverovej zmluvy bola následne zmluvne postúpená z pôvodného veriteľa D. L. K., a.s. dňa 27.11.2006 na spoločnosť B. S. K. K., B..K.., a ďalej zo spoločnosti B. S. K. K., B..K.. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 na spoločnosť M. F. a napokon zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.04.2008 na navrhovateľa.
Navrhovateľ v rámci návrhu uviedol, že odporca v súlade s úverovou zmluvou a so splátkovým kalendárom uhradil iba jednu splátku vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 EUR z pôvodných 25 splátok na splatenie poskytnutého úverového rámca vo výške 30.000,- Sk t.j. 995,82 EUR, pričom odporca sa dostal do omeškania a to dňa 21.02.2006, kedy sa celá dlžná suma v súlade s úverovými podmienkami zmluvy a so splátkovým kalendárom stala splatnou.
V súlade s úverovými zmluvnými podmienkami bolo ďalej dohodnuté, že v prípade oneskorenia s úhradou splátky, alebo jej časti dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky , z ktorej úhradou je v oneskorení.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 04.04.2013 zobral svoj návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 76,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 76,48 eura od 21.02.2006 až do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, bez uvedenia dôvodu.
Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 04.04.2013 konanie v časti o zaplatenie 76,48 eura s príslušenstvom zastavil.
Navrhovateľ poukázal na to, že predmetný dlh predstavuje nesplatenú časť úveru vo výške 955,98 eura a 8 % zmluvnej pokuty t. j. sumu vo výške 76,48 eura. Na základe uvedeného má zato, že jeho návrh na začatie konanie dôvodný.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to listinnými dôkazmi a to konkrétne zmluvou o úvere č. 5312028873 zo dňa 12.01.2004, všeobecnými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, platobnou históriou odporcu, ako aj ďalšími listinnými dokladmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.01.2004 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá úverová karta, ktorá umožnila odporcovi čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 30.000,- Sk t.j. 995,82 EUR. Podľa zmluvy bol odporca povinný peňažné prostriedky zaplatiť navrhovateľovi v celej výške a to v splátkach uvedených v zmluve vo výške 1200 SK mesačne.
Odporca uhradil navrhovateľovi jednu splátku vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 EUR. Zvyšok dlžnej sumy odporca navrhovateľovi neuhradil. Odporca teda neuhrádzal jednotlivé splátky tak, ako to mali účastníci dohodnuté v zmluve o revolvingovom úvere, respektíve uvedené skutočnosti v konaní pred súdom nepreukázal, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Ku dňu 21.02.2006 celkový dlh odporcu predstavoval sumu vo výške 28.800,- Sk ( 30.000,- Sk - 1.200,- Sk) t.j. 955,98 EUR, ktorý pozostával z neuhradenej istiny.
Navrhovateľ v rámci návrhu na začatie konania taktiež požaduje od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 76,48 EUR (8% zo sumy 955,98 EUR).
Na základe uvedeného navrhovateľ v rámci návrhu na začatie konania požaduje od odporcu zaplatenie sumy vo výške 1.032,46 EUR (955,98 EUR + 76,48 EUR).
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 12.01.2004 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 5312028873, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá úverová karta, ktorá umožnila odporcovi čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 30.000,- Sk t.j. 995,82 EUR. Podľa zmluvy bol odporca povinný peňažné prostriedky zaplatiť navrhovateľovi v celej výške a to v splátkach uvedených v zmluve vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 EUR mesačne.
Odporca uhradil navrhovateľovi iba jednu splátku vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 EUR. Zvyšok dlžnej sumy odporca navrhovateľovi neuhradil, a teda odporca si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach, z poskytnutého úveru neuhradil všetky splátky, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dostal sa do omeškania.
Súd vyhodnotil zmluvu o úvere vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď navrhovateľ ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (odporca) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2005 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.
Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú ) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 01.04.2004 . Taktiež vzhľadom k tomu, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk t.j. 995,82 EUR, vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Pokiaľ navrhovateľ vzhľadom na predložené všeobecné podmienky a ich odkaz na Obchodný zákonník považoval za dohodu o tom, že vzťahy neupravené všeobecnými podmienkami a zmluvou sa majú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (čo jednostranne určil navrhovateľ vo svojich všeobecných podmienkach, preto je tu pochybnosť o uzavretí dohody o voľbe práva aj z dôvodu, že vlastne takúto výslovnú dohodu o voľbe Obchodného zákonníka všeobecné podmienky ani neobsahujú), potom takáto dohoda, ak by sa mala považovať za vylúčenie aplikácie ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, by bola neplatná, nakoľko by sa dostala do nevýhodnejšieho postavenia spotrebiteľa ako mu zákon priznáva, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (t.j. od Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu , že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 01.04.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.032,46 EUR (955,98 EUR + 76,48 EUR), ktorá pozostáva z istiny vo výške 955,98 EUR ( t.j. súčet všetkých nákupov tovaru a výberov hotovosti z bankomatu mínus súčet všetkých platieb započítaných na istinu), a z dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 8% z dlžnej sumy t.j.8% zo sumy 955,98 EUR = 76,48 EUR. Súd skúmal predmetnú zmluvnú pokutu aj s ohľadom na povinnosť, ktorú zabezpečuje, pričom súd nezistil neprimeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty.
Z uvedených dôvodov súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel.
Navrhovateľ v rámci svojho návrhu na začatie konania požadoval od odporcu aj úrok z omeškania a to vo výške 6 % ročne zo sumy 1.032,46 EUR od 21.02.2006 do zaplatenia.
Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania; veriteľovi priamo zo zákona vzniká nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom, a to bez ohľadu na to, či omeškanie spôsobuje súčasne vznik ďalších finančných povinností dlžníka voči veriteľovi. Výšku príslušného úroku z omeškania posúdil súd podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania bola v danom čase určená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a ktorá bola ku dňu 21.02.2006 ( deň nasledujúci po dni splatnosti) vo výške 3 % stanovená ako limitná úroková sadzba pre 2 týždňové REPO tendre. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd úrok vo výške 6% (dvojnásobok) ročne považoval za primeraný, a preto priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.032,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.032,46 EUR od 21.02.2006 do zaplatenia .
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania nasledovne:
Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,- EUR, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby), 2 x 61,41 EUR = 122,82 EUR, a 2x režijný paušál á 7,21 EUR t.j. 14,42 EUR t.j. spolu vo výške 122,82 EUR + 14,42 EUR = 137,24 EUR + 20% DPH t.j. 27,45 EUR = 164,69 EUR zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), suma je prepočítaná v zmysle zákona č. 659/2007 Z.z. Napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa si vypočítal v rámci odmeny 19% DPH súd mu priznal 20% DPH, nakoľko uvedený nárok na náhradu trov konania vznikol až za účinnosti 20% DPH bez ohľadu na to, kedy bol úkon právnej pomoci vykonaný.
Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.