Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-243-2005.pdf
PDF · 113.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/243/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 313 25 416, zastúpený advokátom JUDr. Richard Hulín, advokát, AK Geško & Hulín v.o.s., Velehradská 33, Bratislava, proti odporcovi: MATEP spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribylinská 2, ICO: 17 055 369, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JANČO, MULARČÍK A PARTNERI s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štúrova 13, IČO: 36 367 524, za účasti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, o náhradu škody vo výške 2.766,28 Eur / 83.337,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 766,28 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 21.08.2003 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku vo výške 138,25 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia advokáta JUDr. Jozefa Grmana vo výške 411,92 eur na účet advokáta vedený v J. I., W..S.. I., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia advokáta JUDr. Richarda Hulína, advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., 1 367,75 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 18.07.2005 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 2 766,28 Eur (83 337,- Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa C. a.s. so spoločnosťou ACSS spol. s.r.o., Cukrová 14, Bratislava uzatvoril dňa 16.09.2002 poistnú zmluvu, ktorá okrem iného upravovala živelné poistenie vlastnej budovy na Cukrovej 14, Bratislava. Dňa 16. mája 2003 došlo pri montáži lešenia na budove poistenej spoločnosti k jeho pádu. V dôsledku pádu lešenia vznikla na objekte poistenej spoločnosti škoda, a to rozbité okná, poškodené klimatizačné jednotky a svetlolamy. Opravu objektu spoločnosti ACSS spol. s.r.o. vykonával odporca na základe uzatvorenej zmluvy o dielo číslo: 1101-ACSS/2002 uzatvorenej dňa 18.07.2002 medzi spoločnosťou ACSS spol. s.r.o. a odporcom.
Navrhovateľ na základe hlásenia poistnej udalosti a následného šetrenia, pristúpil k poistnému plneniu poškodenému a následne od odporcu požadoval na základe zodpovednosti za škodu poistné plnenie. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil prvotne tým, že odporca je za škodu zodpovedný v zmysle ustanovenia
§ 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, podľa jeho názoru zápis o škode zo dňa 19.mája 2003, ktorý bol s odporcom spísaný, možno považovať za uznanie záväzku odporcu zo zodpovednosti za škodu, v zmysle § 323 Obchodného zákonníka.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2006 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ v podanom návrhu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a ani neoznačil z čoho možno usudzovať, akým konkrétnym spôsobom odporca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ neoznačil a nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti na strane odporcu v súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka. Odporca ďalej namietal, že z jeho strany pri vyhotovovaní zápisu o škode zo dňa 19. mája 2003 za žiadnych okolností nedošlo k uznaniu záväzku v súlade s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka, nakoľko v čase podpisu zápisu o škode nevyplýval žiadny záväzok odporcu voči navrhovateľovi, tak ako to ukladá zákon.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2007 s návrhom nesúhlasil, pretože tento považoval za predčasný, keďže poistná udalosť, z ktorej navrhovateľ odvodzuje náhradu škody, je šetrená orgánmi činnými v trestnom konaní a doposiaľ toto konanie nebolo skončené a tým nebolo preukázané zavinenie odporcu.
Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinnými dôkazmi a prednesmi zástupcov účastníkov konania mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril so spoločnosťou ACSS spol. s.r.o. , Cukrová 14, dňa 16.09.2002 Poistnú zmluvu číslo: 8000772428 (v ďalšom texte Poistná zmluva), ktorá v článku II, bod 1, písm. h/ živelné poistenie vlastnej budovy na adrese Cukrová 14, Bratislava upravovala aj poistenie vlastnej budovy a doplnkové poistenie pre riziko víchrice, krupobitie, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád stromov, stožiarov a iných predmetov, ak nie sú súčasťou poškodenej poistnej veci, snehu a námrazy. Poistná zmluva na strane 5 teda uvádza, že poistenie sa dojednáva na prvé riziko pri dojednaní odpočítacej spoluúčasti vo výške 5 000,- Sk na poistnú sumu 18 361,20 Sk.
Z predloženej Zmluvy o dielo (č. 1. 202, v ďalšom texte len Zmluva o dielo) číslo: 1101-ACSS/2002 uzatvorenej dňa 18.07.2002 súd zistil že odporca ako zhotoviteľ pre spoločnosť ACSS spol. s.r.o. ako objednávateľa vykonával stavebné a rekonštrukčné práce na objekte objednávateľa Cukrová 14, Bratislava.
Zo zápisu o škode zo dňa 16. mája 2003 a následne z Hlásenia škody na veciach hnuteľných a nehnuteľných súd zistil, že dňa 16. mája 2003 došlo pri montáži lešenia v súvislosti s opravou fasády a vstupnej haly a rekonštrukcie vstupu do objektu poistníka spoločnosti ACSS spol. s.r.o., na Cukrovej 14 v Bratislave k pádu lešenia, v dôsledku čoho došlo ku vzniku škody, ktorá je predmetom tohto sporu.
Navrhovateľ ako poistiteľ túto škodu poistenej spoločnosti ACSS nahradil a od odporcu sa návrhom domáhal náhrady škody, právo na vymáhanie ktorej na neho prešlo podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Obč. zák.
V priebehu konania súd prvého stupňa uznesením z 03.03.2011 č.k. 19C 243/2005-221 podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žalobného návrhu vychádzajúc z toho, že navrhovateľ na pojednávaní 18.01.2011 navrhol zmenu návrhu tak, že uplatnený nárok kvalifikoval ako objektívnu zodpovednosť podľa § 373 Obch. zák., keďže medzi spoločnosťou ACSS a odporcom došlo 18.07.2002 k uzavretiu zmluvy o dielo podľa ustanovenia § 536 Obch. zák. a tým, že navrhovateľ v priebehu konania predniesol úplne iné okolnosti, z ktorých odvodzoval uplatnený nárok na náhradu škody. Tento prednes navrhovateľa posúdil podľa § 41 ods. 2 O.s.p. ako návrh na zmenu návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ zmenil skutkové odôvodnenie návrhu z 18.07.2005, čím došlo aj k zmene právneho dôvodu a vyhovel mu, nakoľko boli splnené všetky podmienky na zmenu návrhu na začatie konania.
Na námietku premlčania, vznesenú odporcom i vedľajším účastníkom konania, potom návrh rozsudkom 19C 243/2005-254 zo dňa 07.07.2011 zamietol pre premlčanie. Vychádzal pritom z ustanovení § 387 ods. 1 a ods. 2, § 388 ods. 1, § 397 a § 398 Obch. zák. upravujúcich premlčanie práva na náhradu škody, vzniknutej zo záväzkových vzťahov, podľa ktorých právo na náhradu škody vzniká porušením právnej povinnosti (§ 373 Obch. zák.) a lehota na jeho uplatnenie začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o jej vzniku a o tom, kto je povinný na jej náhradu (§ 397 Obch. zák.) a skončí
sa za štyri roky (§ 397 Obch. zák.). Na základe vykonaného dokazovania, zo zápisu o škode, ktorý bol doručený právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosťou ACSS dňa 16.05.2003 a z hlásenia škody doručenom právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosťou ACSS dňa 11.06.2003 zistil, že dňa 16.05.2003 o 11,15 hod. došlo na ul. 29. augusta (Cukrovej ul.č. 14) v Bratislave k pádu lešenia pri jeho montáži, v dôsledku čoho vznikla na objekte klienta navrhovateľa škoda - boli rozbité okná a poškodená klimatizácia a svetlolamy, a to, že poškodený v zápisoch uviedol, že škoda bola spôsobená živelnou pohromou. Z týchto listín a z výpočtového listu a likvidačného protokolu navrhovateľa č. 901 03 00879 zo dňa 16.07.2003, v ktorom bola škoda vypočítaná na 88.339,90 Sk (2.766,28 eur), zo zápisu o škode spísanom dňa 19.05.2003 právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, v ktorom bolo konštatované, že za škodu zodpovedá odporca, resp. jeho subdodávateľ a z výzvy právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie regresného nároku zo dňa 02.08.2003, mal za preukázané, že navrhovateľ najneskôr v dobe zasielania výzvy na zaplatenie regresného nároku odporcovi, t.j. dňa 02.08.200,3, preukázateľne poznal výšku škody a vedel aj to, kto za škodu zodpovedá a v návrhu podanom na súd dňa 18.07.2005 nárok aj právne odôvodnil. Náhradu škody považoval za splatnú preukázateľne najneskôr dňa 17.07.2003. V čase vzniku škody, dňa 16.05.2003, bol navrhovateľovi známy subjekt, ktorý za škodu zodpovedá, keďže zmluva o dielo bolo uzatvorená 23.10.2002. Tým boli splnené obidva predpoklady stanovené pre vznik práva na náhradu škody a navrhovateľ si mohol toto uplatniť najneskôr dňa 17.07.2007. Štvorročná premlčacia doba uplynula najneskôr 17.07.2007, k zmene návrhu zo strany navrhovateľa došlo pred súdom dňa 18.01.2011, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby, v dôsledku čoho bolo možné vymoženie náhrady škody odvrátiť námietkou premlčania.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, príp. zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania. Nezákonným postupom súdu prvého stupňa došlo k takej vade konania, ktorá mala v konečnom dôsledku za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa doplnenie návrhu o nové dôkazy vyhodnotil ako dôkazy, ktoré menia skutkový stav a jeho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nerešpektovania konštantnej judikatúry a právnej doktríny, a nesprávneho výkladu O.s.p., najmä jeho ustanovení § 41 ods. 2 a § 95 ods. 1.
Odvolací súd uznesením 4Co 436/2011-318 zo dňa 28.03.2012 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí sa odvolací súd priklonil k námietkam navrhovateľa, že súd prvého stupňa parafrázoval jeho vyjadrenie, ktoré nemožno považovať za zmenu návrhu a že súd prvého nerešpektoval, že zmena návrhu je v jeho dispozícii a že nemení, resp. nemienil nikdy meniť pôvodný návrh.
Prednesmi urobenými v priebehu konania, predložením listín, na ktoré v ňom poukazoval, iba dopĺňal skutkový stav a zmenil právnu kvalifikáciu nároku. Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým pripustil zmenu návrhu a ani jeho odôvodnenie, na ktorom založil rozhodnutie zamietnutí žaloby, nedávajú odpoveď na otázku, ktorú časť pôvodného návrhu na začatie konania zo dňa 18.07.2005 navrhovateľ navrhol zmeniť, ktorým konkrétnym vyjadrením a o akom návrhu súd rozhodoval, resp. ktorá časť návrhu a ako bola zmenená. Jeho záver, že nárok na súde bol uplatnený až 18.01.2011, po uplynutí premlčacej doby tak nie je správny.
Prvostupňový súd sa dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a po doplnení dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako zhotoviteľ pre spoločnosť ACSS spol. s.r.o. ako objednávateľa na základe Zmluvy o dielo vykonával stavebné a rekonštrukčné práce na objekte objednávateľa Cukrová 14, Bratislava.
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril so spoločnosťou ACSS spol. s.r.o. , Cukrová 14, dňa 16.09.2002 Poistnú zmluvu číslo: 8000772428 (v ďalšom texte Poistná zmluva), ktorá v článku II, bod 1, písm. h/ živelné poistenie vlastnej budovy na adrese Cukrová 14, Bratislava upravovala aj poistenie vlastnej budovy a doplnkové poistenie pre riziko víchrice, krupobitie, zosúvanie alebo zrútenie lavín, pád stromov, stožiarov a iných predmetov, ak nie sú súčasťou poškodenej poistnej veci, snehu a námrazy. Poistná zmluva na strane 5 uvádza, že poistenie sa dojednáva na prvé riziko.
Dňa 16. mája 2003 došlo pri montáži lešenia na budove poistenej spoločnosti k jeho pádu. V dôsledku pádu lešenia vznikla na objekte poistenej spoločnosti škoda, a to rozbití okná, poškodené klimatizačné jednotky a svetlolamy. Montáž lešenia realizovala fy. HACO ako subdodávateľ.
Zo spisu tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5T/89/04 súd zistil, že pri výstavbe lešenia došlo k viacnásobnému porušeniu zákonných povinností zo strany odporcu a subdodávateľa, čo spôsobilo jeho pád a následnú škodu.
Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.01.2013 doplneným prednesom na pojednávaní dňa 31.01.2013 svoj nárok odôvodnil tým, že poistné plnenie bolo poskytnuté plne v súlade s uzatvorenou Poistnou zmluvou ( poistenie na ďalšie riziká špecifikované v čl. II. bod 1 písm. h./) použitý termín „Poistenie sa dojednáva na prvé riziko" znamená, že poistenie sa týka na všetkých päť vymenovaných rizík v zmysle osobitnej časti Všeobecných poistných podmienok, t.j. že spomínaná veta sa vykladá tak, je bežnou praxou a bežným spôsobom že je takýto text v poistnej zmluve znamená, že poistenie pre riziká, ktoré sú v poistnej zmluve vymenované, sa týkajú len prvej poistnej udalosti.
Výšku škody preukázal predložením faktúr č. 36/2003, č.2003/1018, č.2003/000409, ktorých predmetom bolo dodanie tovaru a poskytnutých služieb súvisiacich s odstránením škody po odpočítaní spoluúčasti.
Zodpovednosť odporcu ako zhotoviteľa diela odôvodnil v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo v ktorej sa tento zaviazal dielo zhotoviť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, znášať nebezpečie všetkých škôd na veciach objednávateľa pri realizácii diela, zodpovedať za vykonanie prác na diele pri rešpektovaní technickej špecifikácie a právnych predpisov, (čl. Ill. bod 3.2, čl. VIII. bod 8.3,4,čl. IX. Bod 9.2) Odporca podľa zmluvy zodpovedal aj za dodržiavanie zásad BZOP, PO a prevádzkového poriadku nielen svojimi zamestnancami ale aj pracovníkmi subdodávateľov ( čl. IX. bod 9.14).
Odporca ako zhotoviteľ diela mohol poveriť prácami aj tretie osoby avšak nesie zodpovednosť za riadne vykonanie diela akoby dielo vykonával sám, a to aj v prípade ak pri realizácii diela prípravné práce boli realizované subdodávateľský. Odporca tak objektívne za škodu zodpovedá, z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy pričom v dôsledku svojho pochybenia za škodu zodpovedá. Škoda bola riadne zdokladovaná.
Na pojednávaní dňa 31.01.2013 odporca a zástupca vedľajšieho účastníka popri odporcovi pred súdom vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. marca 2012, ako aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 23.01.2013 (č.l. 343) uznali návrh čo do základu tento nespochybnili. Súčasne návrh uznali čiastočne aj čo do jeho
výšky. Sporná zostala výška škody v časti vyčíslenia škody na dvoch klimatizačných jednotkách. Vedľajší účastník popri odporcovi poškodenie klimatizačných jednotiek nesporoval, sporoval len vyčíslenú výšku škody, t.j. rozsah a spôsob výšky škody týchto klimatizačných jednotiek, z pohľadu ich amortizácie pričom uviedol, že po preverení tejto výšky zamestnancami vedľajšieho účastníka pripúšťa uznanie nároku aj v tejto časti. Vedľajší účastník na strane odporcu potom namietal už iba výšku a splatnosť úrokov.
Podľa § 153 a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 153 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v odôvodnení rozsudku podľa § 153a ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Z ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p., vyplýva, že žalovaný kedykoľvek počas súdneho konania môže uznať nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, čo v praxi znamená, že uznanie nároku je účinné, iba v prípade, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania účastníkov, t.j. aj ústne do zápisnice.
Uznanie nárokuje procesným úkonom, ktorý má procesné dôsledky. Spočívajú v tom že taký prejav povinného, ktorý sa vzťahuje na uplatnený nárok a spĺňa podmienky uznania, vyvolá povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom podľa tohto uznania. Súd je povinný rozhodnúť podľa uznania nároku, nemôže návrh zamietnuť napríklad preto, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.
Odôvodnenie rozsudku pre uznanie sa opiera o procesný úkon odporcu, a nie o zistený skutkový stav.
Ak účastník počas súdneho konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa § 153a ods. 1 OSP, nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať, (č. R 10/2000)
K tvrdeniu vedľajšieho účastníka konania o tom, že z jeho strany pred súdom na pojednávaní 31.01.2013 nedošlo k uznaniu právneho základu sporu súd uvádza, že takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže pred súdom výslovne priamo do zápisnice spolu s právnym zástupcom odporcu uznal nárok čo do základu, čo je zachytené priamo v Zápisnici z pojednávania zo dna 31.01.2013. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 31.01.2013 protokoláciu do zápisnice z pojednávania zo strany súdu v časti uznania čo do základu a čiastočne výšky nenamietal a teda je zrejmé, že si bol vedomý obsahu svojho prejavu a tento urobil slobodne, vážne a zrozumiteľne. Tvrdenie o tom, že neuskutočnil žiadny právny úkon, ktorým by jednoznačne prehlásil, že uznáva nárok čo do základu a čiastočne výšky je treba považovať za špekulatívne.
Vzhľadom na uznanie návrhom uplatneného nároku zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu vo vyššie uvedenom rozsahu postupoval súd podľa citovaného ustanovenia O. s. p. a rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania nároku čo do základu a čiastočne výšky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle ust. § 373 a nasl., § 537 ods.l a § 538 Obch. Zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil len na uvedenie predmetu konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol /§ 157 ods. 4 O.s.p./.
Predmetom dokazovania tak zostala už iba výška škody vyčíslená na dvoch klimatizačných jednotkách, ktorú výšku navrhovateľ nesporne preukázal Dodacím listom vystaveným 12.06.2003 č. 20031018 vystavenú dodávateľom Ing. E. D., E.-D., M.. Overená 07.07.2003. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu tento dôkaz nesporovali, dôkaz opaku nepredniesli, vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že z dôvodu hospodárnosti by ďalšie dokazovanie na zistenie amortizácie klimatizačných jednotiek nebolo vhodné.
Podľa konštantnej judikatúry cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena, ktoré spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh konkrétnych skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať. Z toho potom aj vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
Súd aj v tejto časti návrhu navrhovateľa na náhradu škody ako dôvodnému vyhovel, keď navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a výšku škody preukázal Dodacím listom č. 20031018 vystaveným dňa 12.06.2003.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca dňa 05.08.2003 prevzal Výzvu na zaplatenie regresného nároku s povinnosťou jeho úhrady do 15 dní tj. do 20.08.2003 a teda 21.08.2003 bol prvým dňom omeškania .
Nezaplatením náhrady škody riadne a včas sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a preto od prvého dňa omeškania až do zaplatenia je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania v uplatnenej výške 13 % ročne, ktorá výška je v súlade s § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od prvého dňa omeškania. Nemožno prihliadnuť na námietku vedľajšieho účastníka na strane odporcu a zohľadniť skutočnosť, že prekážkou plnenia bola dĺžka trestného konania a že zodpovednosť odporcu závisela od jeho výsledkov. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, kde konštatoval, že odporca ako zhotoviteľ diela mohol poveriť prácami aj tretie osoby avšak niesol zodpovednosť za riadne vykonanie diela akoby dielo vykonával sám, a to aj v prípade ak pri realizácii diela prípravné práce boli realizované subdodávateľský, disponoval dostatočným množstvom informácií a listinných podkladov k posúdeniu zodpovedností svojho poisteného - odporcu a v prípade, ak by sa dotknutá poistná zmluva skutočne nevzťahovala na vzniknutú škodu mal možnosť oznámiť odporcovi, že vzniknutú škodu nemôže refundovať poškodenému z dôvodu, že táto nie je krytá poistnou zmluvou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní a priznal ich navrhovateľovi, ktorý v konaní mal plný úspech.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 138,25 Eur (pôvodne 4.165,- Sk).
Trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby JUDr. Jozefa Grmana (príprava a prevzatie vecí, porada s klientom a návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.07.2005) t.j.(3x 111,20 Eur) + 19 % DPH = 396,98+(3x4,98Eur) spolu: 411,92 Eur
Trovy právneho zastúpenia JUDr. Richard Hulín, advokát, AK Geško & Hulín v.o.s :
- účasť na pojednávaní dňa 26.10.2010 (odročené bez prejednania veci samej), t.j. jeden
úkon právnej služby á 111,21 Eur 1/4 + paušálna náhrada 7,21 Eur + 20 % DPH, t.j. suma
42,01 Eur,
- písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 09.12.2010, t.j. jeden úkon právnej služby á
111,21 Eur + paušálna náhrada 7,21 Eur + 20% DPH, t.j. suma 142,10€
účasť na pojednávaní dňa 18.01.2011, t.j. jeden úkon právnej služby á 111,21 Eur + paušálna náhrada 7,41 Eur + 20 % DPH, t.j. suma 142,34 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 03.03.2011, t.j. jeden úkon právnej služby á 111,21 Eur +
paušálna náhrada 7,41 Eur + 20 % DPH. t.j. suma 142,34 Eur,
- písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie 20 dňa 15.08.2011, t.j. jeden úkon
právnej služby á 111,21 Eur + paušálna náhrada 7,41 Eur + 20% DPH, t.j. suma 142,34 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 (odročené bez prejednania veci samej), t.j. jeden úkol právnej služby á 111,21 Eur 1/4 + paušálna náhrada 7,63 Eur + 20 % DPH, t.j. suma 42,52 Eur,
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 23.01.2013, t.j. jeden úkon právnej služby á 111 ,21 Eur + paušálna náhrada 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. suma 142.82 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 31.03.2013 t.j. jeden úkon právnej služby á 111,21 Eur + paušálna náhrada 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. suma 142,82 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 28.02.2013 t.j. jeden úkon právnej služby á 111,21 Eur + paušálna náhrada 7,81Eur + 20 % DPH. t.j. suma 142,82 Eur,
písomné podanie zo dňa 02.04.2013, t.j. jeden úkon právnej služby á 11 l,21Eur + paušálna náhrada 7,81 Eur + 20% DPH, t.j. suma 142,82 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 04.04.2013 t.j. jeden úkon právnej služby á 111,21 Eur + paušálna náhrada 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. suma 142,82 Eur
Spolu: 1 367, 75 Eur
Celková výška trov konania predstavuje sumu 1.917,92 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na tunajšom súde, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žev konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. exekučný poriadok (§ 251
ods. 1 O.s.p.)