Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-409-2012.pdf
PDF · 103.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/409/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. - B., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
- Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave , deti rodičov - matky: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, J., zastúpenej advokátkou C.. K. E., so sídlom T. XX, J., a otca: C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. XX/A, J., o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému B. V., nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 140,- eur na sumu 160,- eur mesačne a voči maloletému I. V., nar. XX.XX.XXXX od 01.09.2012 z doterajšej sumy 80,- eur na sumu 110,- eur mesačne s tým, že výživné je zročné vždy vopred do 15.dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2012 do 31.03.2013 voči maloletému B. vo výške 140,- eur a voči maloletému I. vo výške 210,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletých do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 17P 90/2010-71 zo dňa 22.09.2010 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2012 sa matka maloletých detí B. a I. V. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca od 01.09.2012 voči maloletému B. zo sumy 140 eur na sumu 210 eur mesačne a voči mal. I. zo sumy 80 eur na sumu 160 eur mesačne a to od 01.09.2012, čo odôvodňovala tým, že od poslednej úpravy v r. 2010 narástli výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletých vzhľadom na výraznú zmenu pomerov a nárast cien základných druhov tovarov a služieb. Maloletý B. začal 01.09.2012 navštevovať strednú školu v inej časti mesta, s čím sú okrem výdavkov na školské potreby a pomôcky a stravovanie spojené aj zvýšené cestovné náklady, keďže navštevuje školu v inej časti mesta než je jeho trvalé bydlisko. Mal. I. začal navštevovať základnú školu, čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Ide o významnú zmenu, pričom prostriedky na zabezpečenie výbavy prváka okrem školských pomôcok aj nábytkom do detskej izby, začala matka vynakladať už od školských prázdnin. Celkové náklady na výživu mal. B. matka vyčíslila na sumu cca 300 eur a na výživu mal. I. na cca 250 eur. Otec sporadicky navštevuje iba B., o I. sa nezaujíma. Momentálne stavia rodinný dom, čo si nepochybne vyžaduje výdavky.
Otec s návrhom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k nemu uviedol, že sa sám pokúšal po dohode so súčasnou manželkou prispievať na výživu detí sumou o 30 eur vyššou, keď jeden mesiac v roku 2012 zaplatil na výživu detí 250 eur, čo mu však na ďalší mesiac chýbalo. Ďalej uviedol, že jeho manželka je dlhodobo práceneschopná a to od februára 2013 zatiaľ sú jej vyplácané nemocenské dávky, pričom jej lekárka avizovala, že za optimálnej prognózy sa do práce nebude môcť vrátiť skôr než o rok. Momentálne teda nemá ani na to, aby uhrádzal výživné v doterajšej výške 220 eur. Počas PN manželky chcel naopak znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým, pričom perspektívne by po zlepšení svojej situácie nevylučoval opätovné zvýšenie výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, manželky otca a maloletých detí, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17P 90/10, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Manželstvo rodičov maloletých detí V. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C 189/06 zo dňa 27.02.2008, v ktorom rozhodnutí bola aj súčasne prvý krát rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností a obe deti boli zverené do výchovy a opatery matky. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P 90/10 - 71 zo dňa 22.09.2010 bola zvýšená vyživovacia otca voči mal. B. z dovtedajšej sumy 1.800 Sk na sumu 140 eur mesačne a voči mal. I. zo sumy 1.200 Sk mesačne na 80 eur mesačne. Matka bola v tom čase zamestnankyňou D. pošty, a.s. s priemerným netto príjmom v r. 2009 vo výške 509,39 eur mesačne vrátane daňového bonusu a dávok PN a 589,97 eur za prvých osem mesiacov r. 2010. Od mája 2009 do apríla 2010 mala Sociálnou poisťovňou vyplatené ošetrovné v celkovej sume 625,50 eur. Spolu s deťmi a svojim otcom dôchodcom bývala v 4-izbovom byte v jej vlastníctve. Nebola znova vydatá a zdravotný stav mala dobrý. Otec maloletých bol rozvedený, bez iných vyživovacích povinností. Od 25.07.2005 podnikal ako fyzická osoba podnikateľ na živnosť v predmete podnikania vnútroštátna taxislužba. Daňové priznanie za r. 2009 nepodal. Okrem toho bol zamestnaný v K. podniku J., a.s., kde v r. 2009 zarobil mesačne cca 1.090,99 eur a od januára do júla 2010 cca 1.095,72 eur netto mesačne. Nevlastnil žiadne nehnuteľnosti a býval v podnájme. Maloletý B. vo veku 14 rokov navštevoval 8. ročník základnej školy. I. bol štyri a pol ročný škôlkar. Zdravotný stav detí bol dobrý.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči mal. deťom došlo k istej zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (viac ako 2,5 roka), počas ktorého prirodzene vzrástli životné náklady ako aj potreby maloletých detí v súvislosti s pribúdajúcim vekom. Individuálne došlo k podstatnej zmene pomerov u mal. B. v súvislosti s nástupom na strednú školu - Strednú odbornú školu obchodu a služieb D. I. na D. X v J. v II. bratislavskom obvode a u mal. I. v súvislosti so začatím povinnej školskej dochádzky na Základnej škole na G. ulici v J., s čím matke vznikli jednak jednorazové náklady súvisiace so zabezpečením základných školských pomôcok.
Matka je naďalej rozvedená a bydlisko s deťmi nezmenila. Nové manželstvo neuzavrela. Naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý je v polovičnej invalidite a poberá dôchodok vo výške 462 eur. Pracovať už nemôže, keďže po troch mozgových príhodách mu lekárka zakázala smeny, na ktoré v D. celý život pracoval. O plnú invaliditu môže požiadať až o dva roky. Na bývanie matke jej otec mesačne prispieva sumou 100 eur a okrem toho príležitosti urobí aj drobné nákupy potravín. Zamestnávateľa matka nezmenila. Od septembra do decembra 2011 dosahovala priemerný netto príjem 659,98 eur mesačne a za r. 2012 vo výške 663,09 eur mesačne.
Za bývanie matka vynaloží 273 eur na zálohy spojené s užívaním bytu, 35,90 na UPC, 4,64 eur na RTVS a 25 eur za plyn za tri mesiace. B. má vlastný telefón, za ktorý mesačne vydám 15 eur.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca. Naďalej pracuje v DPB, a.s., kde od septembra 2011 do januára 2013 dosahoval priemerný mesačný netto príjem 708,76 eur.
Zníženie príjmu oproti predchádzajúcej úprave odôvodnil tým, že predtým pre zamestnávateľa na základe zmlúv o krátkodobej pracovnej činnosti v r. 2009-2010 vykonával nadčasy, ktoré obmedzil najskôr v súvislosti s výstavbou rodinného domu, v ktorom býva a neskôr mu táto možnosť zo strany zamestnávateľa bola zrušená.
V októbri 2010 uzavrel manželstvo so X. V., ktorá pracuje u totožného zamestnávateľa ako on ako vodička električky a od septembra 2011 do januára 2013 dosahovala priemerný mesačný príjem 837,38 eur. Od 01.02.2013 je však dlhodobo práceneschopná s onkologickou diagnózou. Od februára 2013 sú jej vyplácané iba nemocenské dávky, pričom zo Sociálnej poisťovne jej bolo vyplatených 330 eur okrem 156 eur, ktoré dostala od zamestnávateľa. V spoločnej domácnosti žijú s manželkiným synom O. I., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorého jeho otec prispieva sumou 49,79 eur mesačne. Manželkin syn trávi každý víkend od piatku o svojho otca. Navštevuje 4. ročník SOŠ elektrotechnickej, kde tento školský rok maturuje. Bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi otca v ich rodinnom dome, za ktorý platia elektriku 150 eur mesačne. Ostatné náklady - domovú daň a daň z pozemku uhrádzajú v plnom rozsahu jeho rodičia. V dome nie je plyn a majú vlastnú studňu. Doteraz nie je úplne dokončený. Ide o dostavbu k rodičovskému domu jeho rodičov, ktorá začala z ich iniciatívy a teda je aj celý dom stále vo vlastníctve jeho rodičov, rovnako ako 4-izbový byt v Bratislave, ktorý užíva jeho sestra s rodinou. Pri zobytnení priestorov na vlastné bývanie však s manželkou do domu investovali, za ktorým účelom si brali s manželkou pôžičku vo výške 10.600 eur, ktorý spláca v pravidelných splátkach po 184 eur mesačne. Spolu s manželkou a jej synom užívajú jednu izbu v dome o výmere cca 31 m2, ktorá sa rozprestiera na poschodí. Celkovo ide o 3-izbový dom, pričom obývaciu izbu užívajú spoločne s mojimi rodičmi. Takúto formu bývania a finančného spolupodieľania im navrhli jeho rodičia, keď sa sami chceli presťahovať z bytu v Petržalke. Obaja rodičia otca sú už na starobnom dôchodku a ich spoločný príjem je do 600 eur. S manželkou obaja hľadali iné, lepšie platené zamestnanie. Hoci aj mal možnosť zmeniť zamestnanie s ponúkaným platom 850-900 eur netto mesačne, toto nevyužil kvôli zachovaniu výhod zo strany súčasného zamestnávateľa, kvôli ktorým reálne finančné prilepšenie považoval za sporné. Otec má totiž nárok na zľavnenú električenku a to za 5 eur na osobu a rok na každého člena rodiny. Tento nárok majú aj B. a od tohto roku aj I.. Cenu električenky mu zamestnávateľ strhá z platu, pričom na I. prvýkrát vyplácal v hotovosti plus 10 eur za vytvorenie karty. S manželku splácajú pôžičky, ktoré brali na úhrady ich dlhov ešte z pred manželstva. V mesiacoch marec - máj 2012 si obnovil živnosť ako taxikár, čím si chcel zvýšiť príjem. Celkovo však za tri mesiace zarobil 120 eur, čo nepovažoval za úmerné vynaloženej námahe, keďže túto činnosť som vykonával popri riadnom zamestnaní. Od 01.12.2012 po predchádzajúcich zdravotných problémoch pracuje ako šofér s pracovnou dobou 4 dni ráno, dva dni voľna a 4 dni poobede. Manželka pracovala kvôli synovi výlučne ráno. Otec nemá spojené zvýšené výdavky so zhoršeným zdravotným stavom. Majetok vyššej hodnoty nenadobudol. Manželka vlastní osobné motorové vozidlo zakúpené na úver cez Home credit, za ktoré mesačne spláca 185 eur. Ďalej sa tiež otec odvolával na splátku úveru vo výške 249 eur mesačne, ktorý využili na bežnú réžiu, keď im chýbali peniaze. Po obmedzení fajčenia otec priemerne fajčím 2 kartóny cigariet mesačne, pričom za jeden kartón vynaloží 27 eur.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka považovala návrh vzhľadom na zmenu pomerov na strane oboch maloletých detí na dôvodný a s poukazom na potreby detí a možnosti a schopností otca odporučila ako primerané výživné 180 eur na maloletého B. a 120 eur na maloletého I..
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči obom maloletým deťom je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj zvýšené potrieb maloletých, ktoré medzičasom vzrástli v prípade B. nástupom na strednú školu a v prípade I. nástupom na základnú školu. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, keď matke sa oproti predchádzajúcej úprave mierne zvýšil príjem a otcovi sa znížil cca o 300 eur. Navyše otec uzavrel manželstvo a od počiatku práceneschopnosti jeho manželky, t.j. od februára 2013, ho voči nej čiastočne zaťažuje vyživovacia povinnosť vzhľadom na jej objektívne obmedzené pracovné možnosti v dôsledku vážne zhoršeného stavu. Hoci vykazované príjmy zo živnosti otcovi oproti predchádzajúcej úprave poklesli, súd túto skutočnosť nemohol zohľadniť vzhľadom k tomu, že otec priznal vzdanie sa výhodnejšej pracovnej príležitosti. Navyše napriek prezentovanému napätému rodinnému rozpočtu otec priznal, že v rámci svojej závislosti na fajčení mesačne minie minimálne 54 eur za týmto účelom, čo je výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež vzhľadom na vek súd predovšetkým u mal. I. musel prihliadať aj na kompenzáciu časti vyživovacej povinnosti matky jej osobnou starostlivosťou o deti. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré súd považoval za primerané ich veku, bez finančne náročnejších záujmových aktivít, či zvýšených výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov, súd dospel k záveru, že primerané zvýšenie výživného zo strany otca je od mesiaca v ktorom bol podaný návrh v prípade mal. B. je zo sumy 140 eur na sumu 160 eur a v prípade mal. I. zo sumy 80 eur na sumu 110 eur. Súd v tejto súvislosti zohľadňoval predovšetkým odôvodnené potreby maloletých, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia ich veku a potrieb. Vychádzal z bežných výdavkov na bývanie, resp. alikvotnej čiastky pripadajúcej na maloletých ako členov 4-člennej domácnosti, ďalej z bežných nákladov na ich stravu v škole aj v domácom prostredí, hygienu a oblečenie. Súd zohľadňoval aj skutočnosť, že časť nákladov maloletých je hradená rodinnými prídavkami, pričom náklady na cestovanie hradí otec. Čo sa týka schopností a možností otca, súd s poukazom na ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, nemohol prihliadať na jeho výdavky spojené so splácaním pôžičiek, okrem pôžičky spojenej so zabezpečením bývania. S poukazom na uvedené teda vzhľadom na zmenu pomerov účastníkov súd považoval vyššie uvedené zvýšenie výživného za primerané tak schopnostiam a terajším možnostiam oboch rodičov, ako i odôvodneným potrebám maloletých a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozsah vyživovacej povinnosti otca voči mal. B. tak súd zvýšil o 20 eur mesačne a voči mal. I., u ktorého došlo podľa názoru súdu k výraznejšej zmene pomerov a to aj v súvislosti s potrebou vyšších jednorazových nákladov pri začatí plnenia povinnej školskej dochádzky o 30 eur mesačne. K plateniu zvýšeného výživného súd otca zaviazal v súlade s návrhom počnúc zmenou pomerov na strane maloletých, t.j. od 01.09.2012.
Keďže zo strany otca neboli zistené žiadne objektívne dôvody na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým, súd jeho návrh v tomto smere prednesený iba do zápisnice na pojednávaní vo veci nepovažoval za dôvodný a vzhľadom na vyhovenie návrhu matky na zvýšenie výživného o ňom vzhľadom na charakter tohto konania ani nerozhodoval.
Otcovi za obdobie od 01.09.2012 do 03.04.2013 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca marec r. 2013) vznikol na výživnom voči mal. B. zročný dlh vo výške 140 eur a voči mal. I. vo výške 210 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z riadneho uhrádzania výživného v súdom stanovenej výške 140 eur na mal. B. a 80 eur na mal. I. (160 - 140 = 20 x 7 = 140; 110 - 80 = 30 x 7 = 210). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otca zaviazal uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keď vzhľadom na celkovú výšku dlhu na zročnom výživnom nebolo v danom prípade dôvodné uvažovať o eventuálnom povolení splátok.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.