Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 4. apríla 2013 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa obžalovaného L.. V. C., nar. 16.4.1966 v D., trvale bytom A., Z. XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodne evidencie podľa , , Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v období mesiaca júl roku 2007 ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva v subjekte L.. V. C. so sídlom na ul. Ď. 6906/28, tohto času Š. XX, A., IČO: XX XXX XXX neviedol riadnym spôsobom účtovníctvo tejto spoločnosti tak, ako mu to ukladá v dôsledku čoho k daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia nebol schopný predložiť žiadne daňové doklady, čím bola zmarená objektívna daňová kontrola za uvedené obdobie a Daňovým úradom A. L.., na základe protokolu č. XXX/ XXX/XXX-XXXXX/2008Tim bola určená daňová povinnosť len na základe pomôcok vo výške 7.912,56 €, na základe čoho bolo trestné stíhanie vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, odboru kriminálnej polície A., uznesením pod ČVS: P.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 31.1.2012, právoplatným 6.2.2012 vo veci zločinu neodvedenia dane a poistného podľa , Tr. zákona zastavené podľa , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Prešove podal dňa 22.10.2012 obžalobu na obv. L.. V. C. pre vyššie uvedený skutok, ktorý kvalifikoval ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa , , s poukazom na znenie .

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L.. V. C., svedkov O.. O. H., W.. L.. V. T., O.. S. M., prečítaním a oboznámením listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný L.. V. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že v roku 2007 začal podnikať v oblasti obchodu s drevom, kde sa mu darilo. Využíval kontakty, ktoré mal z predchádzajúceho pôsobenia v inej firme. Drevo nakupoval a aj predával priamo zo skladu, realizoval aj niečo v zahraničí, ale v mesiaci júl do zahraničia žiadne drevo nepredával. Poprel, že by účtovníctvo neviedol, účtovníctvo sa podľa obžalovaného viedlo. Ohľadne skladových kariet uviedol, že tie podľa zákona viesť nemusí, viedla sa evidencia DPH, ale nie na papieri a v tomto období sa viackrát sťahovala a sa to zapotrošilo. Pokiaľ ide o daňový úrad, tam predložil všetky doklady a neboli predložené práve skladové karty. Účtovníctvo mu viedol Ing. S. M. a to odkedy sa osamostatnil až do roku 2009 a keďže potom už nestíhal, lebo sa zamestnal v nejakej firme, tak účtovníctvo mu viedol W.. T., ktorému odovzdal iba čísla, aby vedel, kde má pokračovať. Všetky doklady mal iba on, p. M.Ý. žiadne doklady nemal a fungovalo to tak, že on doniesol p. M. doklady, on ich zaúčtoval a potom mu ich vrátil. Všetky doklady má, iba jedná faktúra zmizla, on nič nezatajil, doklady predložil daňovému úradu a keď žiadal, aby mu vyhotovil kópiu, pracovníčka daňového úradu uviedla, že v archíve nič nie je.

Obžalovaný ďalej uviedol, že prebehla jedna daňová kontrola, ktorá sa niesla v duchu, že auto nie je jeho a drevo nemohol odviesť. Mal v tom čase problémy v rodine s priateľkou, nepovažoval za potrebné ísť na daňovú kontrolu a taktiež nevedel uviesť, ktoré firmy, ktorým predal drevo, sa kontroly zúčastnili a ktoré nie. Daňový úrad však navštevoval, chodil tam mimo výziev. Pána M.É. po daňovej kontrole nekontaktoval, lebo keď sa stratili podklady, bolo mu na polícii povedané, že má doniesť doklady, ktoré mal doma a daňové priznanie bolo podané, boli priložené doklady a M. nevedel, že sa faktúra stratila.

Čo sa týka platenia DPH, obžalovaný vypovedal, že platcom DPH bol od začiatku, daňové priznania sa podávali mesačne, bolo podané aj za mesiac júl 2007 a vždy po konzultácii s ním, ale už si nepomínal, či odniesol ich on, pán M. alebo boli zaslané poštou. V súčasnosti je registrovaný ako daňový subjekt, ale vykazuje nulovú daňovú povinnosť. Spolupráca s p. T. skončila do roka, lebo následne ako fyzická osoba skrachoval.

Svedok Doc. Ing. V. T. vypovedal, že obžalovaného pozná od roku 2009, kedy do roku 2010 mu viedol jednoduché účtovníctvo a na jar 2010 sa odmlčal a keďže poplatky sa platia na mesačnej báze, on zostal dlžný. Bolo to asi v máji 2010 a potom asi o rok sa ozval, vyrovnal pozdĺžnosti a odišiel. Za rok 2010 mu doklady už nerobil. Za obdobie od roku 2007 sa svedok vyjadriť nevedel. On alebo jeho zamestnanec p. C. mu nosil doklady len za rok 2009, staršie nie a predložil mu účtovnú závierku za rok 2008.

Svedkyňa Mgr. O. H., pracovníčka daňového úradu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vykonávali daňovú kontrolu u obžalovaného s tým, že riadna daňová kontrola bola začatá dňa 29.10.2007 a bola prerokovaná dňa 29.10.2008, kde nebol uznaný nadmerný odpočet. Voči uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, kde rozhodnutie bolo daňovým riaditeľstvom zrušené a bola uskutočnená opakovaná daňová kontrola, ktorá začala dňa 15.05.2009 a nakoľko daňový subjekt nespolupracoval, správca dane prešiel do pomôcok a daňová kontrola bola uzatvorená dňa 03.10.2009 s tým istým výsledkom, kde bolo podané odvolanie, ale bolo zamietnuté. Nakoľko bola určená daň podľa pomôcok, oprávnenosť za použitia tohto postupu preskúmal nadriadený orgán, ktorý rozhodol, že správne postupoval daňový orgán, keď určil daň podľa pomôcok. Ohľadne spolupráce s obžalovaným ako daňovým subjektom svedkyňa uviedla, že pri prvej daňovej kontrole bol vyzývaný na predloženie dokladov, boli problémy, ale nakoniec predložil a pri opakovanej nepredložil žiadne doklady, ktoré žiadali naviac. Vyzývali ho, aby predložil skladovú evidenciu, ktorú pri prvej kontrole nežiadali a to z dôvodu, že nadriadený orgán skonštatoval, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Bolo vykonané aj miestne zisťovanie, a to na Ď. Č.. XX ako aj na Š. Č.. XX, ktorú mal uvedenú ako korešpondenčnú adresu, ale na oboch adresách ho nezastihli. Ani obžalovaný ich nekontaktoval, preto prešli do pomôcok.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že obžalovaný bol mesačným platcom DPH a uplatnil si nadmerný odpočet a nakoľko daňová kontrola začala až po lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, bol mu vrátený v plnej výške. Sporná bola asi faktúra č. 01/07/2007 od dodávateľa O., Z..F..P.. S. Š. a išlo o dubovú guľatinu. Vykonávali miestne zisťovanie, ale v sídle spoločnosti nikoho nenašli a nenašli žiadne kontakty. Takisto pri ústnom zisťovaný daňový subjekt povedal, že tovar bol prepravovaný autom alebo vlakom a takisto bol problém aj s tým, kde bol tento tovar uskladnený. Pochybnosti o opodstatnenosti tejto faktúry boli aj preto, lebo obžalovaný uviedol pri ústnom zisťovaní meno vodiča, ale nevedel uviesť na základe akého vzťahu to vozidlo viedol. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či spoločnosť O. Z..F..P.. podala daňové priznanie a zahrnula predmetnú faktúru do svojho účtovníctva, chceli to preveriť, ale spoločnosť v sídle zapísanom v obchodnom registri nesídlila, skladová evidencia, ktorá je povinná v zmysle zákona o účtovníctve v tom prípade vedená nebola. Svedkyňa sa jednoznačne nevyjadrila, že by sa účtovníctvo neviedlo, iba uviedla, že práve pre vyššie uvedené bola určená daň podľa pomôcok.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Mgr. S. M., ktorý uviedol, že jeho firma na základe zmluvného vzťahu viedla účtovníctvo pre obžalovaného od júna 2007 do decembra 2007, kde následne mu bolo účtovníctvo odovzdané. Účtovníctvo bolo vedené riadne pomocou licencovaného softwéru od firmy O. a viedla sa evidencia DPH. Pokiaľ ide o skladové zásoby,, nešlo o veľkú firmu a tých nebolo veľa. Boli vedené spôsobom B, kde boli vedené na nákladovom účte č. 504. Dodávatelia boli vedení na účte 321 a zostatok bol na konci roka prevedený na účet 132, t.j. tovar na slade. Čo sa týka daňového priznania, vypracovala ho ich spoločnosť, obžalovaný ho podpísal a aj podával, pričom všetky doklady z jeho strany boli predložené riadne. K spoločnosti O. sa vyjadriť nevedel, takisto ani k priebehu daňovej kontroly. Zároveň dodal, že pri spôsobe B vedenia skladovej evidencie, táto sa uzatvára vždy na konci roka a pri daňovej kontrole ešte nebola k dispozícii a pre kontrolu DPH sú podstatné pohyby v skladovej knihe analytickej evidencie a v knihe DPH je zaznamenaný nákup a predaj jednotlivých položiek.

Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil nasledovné :

Bol oboznámený výpis zo živnostenského registra obžalovaného obsahujúci predmety podnikania obžalovaného.

Bol oboznámený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, číslo XXX/XXX/XXX-XXXXX/XXXX/ Tim zo dňa 23.09.2008 so začiatkom vykonávania daňovej kontroly ohľadne s DPH za júl 2007 dňa 29.10.2007 u obžalovaného ako daňového subjektu. Dňa 05.11.2008 bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer obžalovanému ako daňovému subjektu, číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Mok, ktorým mu bol vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 sume 238 374,- Sk. Tento rozdiel danie bol povinný zaplatiť do 15 dní od doručenia. Na základe odvolania obžalovaného ako daňového subjektu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 19.02.2009, značka : L.-XXXXX/XXXX/XXXXXX-F., dodatočný platobný výmer Daňového úradu A. L., číslo : číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Mok, zo 05.11.2008 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2009. Bol oboznámený protokol o určení dane podľa pomôcok, číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Tim zo dňa 20.08.2009 so začiatkom vykonávania opakovanej daňovej kontroly v súvislosti s DPH za júl 2007 dňa 15.05.2009 u obžalovaného ako daňového subjektu.

Dňa 12.10.2009 bol správcom dane vydaný platobný výmer obžalovanému ako daňovému subjektu, číslo XXX/ XXX/XXXXX/XX/Mok, ktorým mu bol vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 sume 7.912,56 EUR. Tento rozdiel dane bol povinný zaplatiť do 15 dní od doručenia. Odvolanie obžalovaného ako daňového subjektu proti platobnému výmeru Daňového úradu A. L., číslo XXX/ XXX/XXXXX/XX/Mok zo dňa 12.10.2009 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 02.02.2010, číslo: L.-F., bolo zamietnuté. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2010.

Z úradného záznamu Daňového úradu A. L.. zo dňa 09.06.2009 vyplýva, že sa vykonalo miestne zisťovanie za účelom získania dokladov k opakovanej daňovej kontrole DPH za mesiac júl 2007 u obžalovaného ako daňového subjektu, ktorého však nezastihli.

Súčasťou spisu je aj Zmluva o poskytovaní účtovníckych a poradenských služieb uzatvorená medzi obžalovaným ako odberateľom a spoločnosťou Ú. V. A. Z..F..P.., Z. Z. U. X, A., zast. Ing. V. T. ako dodávateľom, kde predmetom zmluvy je komplexné vedenie účtovníctva pre odberateľa. Bol oboznámený aj pripojený vyšetrovací spis OR PZ A., ČVS : P.-XXX/OEK-A.-XXXX.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a zo správy o povesti Mesta A. je zrejmé, že podľa evidencie MsP v A. sa nedopustil žiadnych priestupkov na území mesta A..

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru:

Mal preukázané, že obžalovaný L.. V. C. vystupoval ako daňový subjekt fyzická osoba a to ako mesačný platca DPH a kládlo sa mu za vinu, že neviedol riadnym spôsobom účtovníctvo v zmysle zákonov a z toho dôvodu daňovej kontrole nemohol predložiť daňové doklady, čím bola zmarená objektívna daňová kontrola a na základe rozhodnutia daňového úradu A. zo dňa 12.10.2009 bola mu vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 7.912,56 Eur. Skutok v obžalobe Okresného prokuratúra bol kvalifikovaný podľa , , písm. c/ Tr. zákona z dôvodu, že sa ho mal dopustiť z osobitného motívu a to v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný jeho trestný čin.

Uznesením vyšetrovateľa OR PZ A., ČSV: P.-XXX/OEK-A.-XXXX zo dňa 31.1.2012 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu nedovedenia dane a poistného podľa , zastavené podľa . Následne obžalovaný uviedol, že on viedol všetko účtovníctvo v zmysle zákona o účtovníctve riadne a včas a toto účtovníctvo mu vykonával najprv Doc. Ing. V. T. a predtým O.. S. M.. Tento uviedol, že skladová evidencia bola vedená spôsobom B, kde bola vedená na nákladom účte č. 504 a dodávatelia boli vedení na účet 321 a následne zostatok na konci roka bol prevedený na účet 132, t.j. tovar na sklade. Pokiaľ zamestnankyňa daňového úradu uviedla, že nebolo možné skontrolovať zaplatenú daň firme O., nakoľko túto sa nepodarilo nájsť na mieste podnikania uvedenom v obchodnom registri, ako aj v živnostenskom registri, na základe toho nebola uznaná táto daň na vstupe a tak isto boli problémy s použitím auta, ktoré malo prevážať uvedené drevo s ktorým obžalovaný obchodoval.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že on viedol účtovníctvo riadne v zmysle platných predpisov o účtovníctve, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia Mgr. S. M. a Doc. Ing. T., teda nemohol sa dopustiť trestného činu . Zároveň uviedol, že všetky doklady predložil pri prvej daňovej kontrole, čo potvrdila aj pracovníčka daňového úradu Mgr. H. a následne keď bolo daňovým riaditeľstvom zrušené prvé rozhodnutie o vyrubení dani a začala sa nová daňová kontrola, daňový subjekt nepredložil daňové doklady z dôvodu, že tieto medzičasom niekde stratil. Z toho však nemožno usúdiť, že neviedol riadne účtovníctvo, lebo k prvej daňovej kontrole ho komplet predložil.

Skutková podstata zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/ , ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona jednoznačne požaduje úmyselne zavinenie v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona. Taktiež pokiaľ ide o objektívnu stránku nebolo preukázané, že neviedol podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a už vôbec nebola preukázaná skutočnosť, že to robil z osobitného motívu a to zakryť jeho trestnú činnosť. Obžalovanému nemožno klásť za vinu, že riadne vystavenú faktúru od existujúceho subjektu, ktorý podniká na území Slovenskej republiky a tento ukonči svoju činnosť resp. sa nenachádza na mieste svojho podnikania, že túto faktúru nemôže zahrnúť do účtovníctva pokiaľ nebolo preukázané, že táto bola vystavená ako falošná, alebo príslušný orgán uvedenej spoločnosti konštatoval, že táto faktúra nebola vystavená ich spoločnosťou. V prípade obžalovaného išlo iba o jednu spornú faktúru od spoločnosti O. Z..F..P.. S. Š. a z tohto dôvodu aj prvotné trestné stíhanie vo veci zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bolo zastavené podľa § 215 Tr. zákona.

Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa nestal, lebo nebolo preukázané, že by obžalovaný úmyselne neviedol podklady na kontrolu účtovníctva a preto súd v zmysle obžalovaného L.. V. C. spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodil.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.