Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-17P/127/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, J., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - T. zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, advokátka so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 624, matka: J. zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 31 796 737, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zamieta.

II. Súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 12.07.2022 sa matka maloletého domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého z pôvodne určenej sumy 380 eur na sumu 560 eur mesačne. Odôvodňovala to tým, že maloletý od septembra 2022 nastupuje na strednú školu s čím súvisia zvýšené náklady spočívajúce vo vyššej platbe za obedy, potrebou cestovať MHD, je potrebné zabezpečiť synovi ISIC kartu, zabezpečiť učebnice a ostatné pomôcky. Zároveň uvádzala, že syn bude musieť absolvovať ďalšiu (štvrtú) operáciu lakťa, následne absolvovať rehabilitácie, pokračovať v liečbe. Uvádzala, že u syna pretrvávajú problémy so seboreou, čo si vyžaduje zvýšené výdavky na krémy a šampóny. Syn navštevuje posilňovnu, chcel by ju navštevovať častejšie, finančné možnosti mu to ale neumožňujú. Uviedla, že stále má vyživovaciu povinnosť voči dospelému synovi. Poukazovala na neúmerný rozdiel v príjmoch na jej strane a na strane otca, ako aj na skutočnosť že došlo k výraznému zvýšeniu nákladov na potraviny a základné potreby v dôsledku rastu spotrebiteľských cien, pričom sú avizované zvýšenia cien energií. Za výdavky ktoré sa zmenia označila stravné (zo sumy 35 eur na 60 eur), cestovné ( zo sumy 10 eur na sumu 20 eur), záľuby (zo sumy 20 eur na sumu 40 eur) a výdavky na školu (zo sumy 20 eur na sumu 40 eur). Spolu s návrhom predložila tabuľku nákladov na maloletého, podľa ktorej náklady na stravu doma predstavujú sumu 200 eur mesačne, náklady na stravu v škole predstavujú 50-60 eur mesačne, náklady na bývanie predstavujú sumu 161 eur mesačne, náklady na školu predstavujú sumu 40 eur mesačne (ZRPŠ), náklady na oblečenie a obuv predstavujú sumu 40 eur mesačne, náklady na drogériu predstavujú sumu 30-50 eur mesačne, náklady na lieky predstavujú sumu 20-30 eur mesačne, náklady na rehabilitácie predstavujú sumu 100 eur mesačne, náklady na voľnočasové aktivity predstavujú sumu 50 eur mesačne, náklady na vreckové predstavujú sumu 40 eur mesačne, náklady na mobilný telefón (ktorý ale hradí synovi otec) predstavujú sumu 40 eur mesačne, náklady na domácnosť predstavujú 10 eur mesačne, náklady na iné potreby maloletého (hry, knihy, školské potreby, električenku) predstavujú sumu 50 eur mesačne a náklady na mimoriadne výdavky predstavujú sumu 50 eur mesačne. K návrhu

priložila doklady súvisiace s nástupom maloletého na strednú školu, lekárske správy v súvislosti s vyšetreniami maloletého, doklady a nákupné bloky v súvislosti s úhradou potrieb maloletého. Svoje vlastné výdavky vyčíslila matka v sume 1.343,90 eur mesačne.

2. Otec s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pôvodne v konaní navrhoval návrh zamietnuť, eventuálne zohľadniť len skutočný nárast výdavkov, ktorý podľa neho predstavuje sumu okolo 75 eur mesačne, súhlasil s tým, že sa zvýšia náklady na maloletého v súvislosti s nástupom na strednú školu, a to o výdavky na cestovné o 10 eur, o výdavky na stravu škole o 25 eur mesačne, a samotné náklady súvisiace s návštevou školy o 20 eur mesačne. Aj s ohľadom na čas od posledného rozhodnutia súdu do podania návrhu matky však namietal, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu matky, už vôbec nie o sumu 180 eur mesačne. Výdavok na ISIC kartu považoval za jednorazový, uvádzal, že maloletý posilňovňu nenavštevuje, aby sa mohol venovať škole, pokiaľ ide o športové aktivity (napr. box), výdavky s tým spojené pokrýval podľa svojho vyjadrenia otec. Uvádzal, že synovi uhrádza mesačne paušál vo výške 40 eur na mobilný telefón, uhradil mu tábor v roku 2022 v sume 270 eur, poskytol mu v tejto súvislosti vreckové vo výške 60 eur, uhradil náklady na dopravu tam aj späť vo výške 70 eur. Samotné výdavky vyčíslené matkou považoval za nadhodnotené. Uvádzal, že vyživovacia povinnosť matky voči jej plnoletému synovi nemôže byť na jeho ťarchu, okrem toho, plnoletý syn od septembra 2022 žije v prenajatom byte so svojou priateľkou, je zamestnaný a náklady si platí sám. Poukazoval tiež na to, že od posledného rozhodovania súdu sa zmenili pomery matky, tá už nie je nezamestnanou, dosahuje príjem na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve, podľa jeho názoru je v možnostiach matky dosahovať aj vyšší príjem. Mal za to, že matka sa snaží vyživovaciu povinnosť prehodiť na otca, podobne ako v konaní o rozvod spojenom s konaním o úpravu práva a povinností voči maloletému, aj teraz matku podozrieval z nehospodárneho nakladanie s peniazmi (napr. z hrania BINGA). Uvádzal, že jeho posledné výplaty sa pohybujú vo výške 1600 až 1650 eur, čo sa v priemernom prepočte na mesiac odráža v znížení jeho priemerného mesačného príjmu. Navrhoval preto, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 250 eur mesačne.

3. Matka v konaní ďalej poukazovala na zdravotné problémy maloletého (pretrvávajúce problémy s poranením lakťa, pretrvávajúce problémy so seboreou, plánovanú operáciu z hypertrorfiou prsníkov, resp. suspektné kardiologické problémy súvisiace s dedičnosťou ochorenia, ktorým trpí matka). Znovu poukázala na platby súvisiace so zmenou školy (100 eur do školského fondu, 60 eur na obedy, 25 eur na školské potreby, 20 eur na ostatné náklady súvisiace so školou. Poukázala tiež na to, že po rozvode manželstva sa jej zvýšili náklady o úhrady úverových splátok v súvislosti s bývaním v sume 320 eur od 02/2022 o náklady spojené s úhradou nákladov za byt vo výške približne 220 eur mesačne, čo je suma, o ktorú sa znížili náklady otca. Doložila ďalšie doklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, doklady o úhradách pravidelných platieb (elektrina vo výške 60 eur mesačne), platieb spojených s užívaním bytu (200 eur mesačne), doklady o úhrade telekomunikačných služieb (31,20 eur mesačne), doklady o úhrade poistiek za byt a auto (139 eur a 102,72 eur, doklad o úhrade za plyn (30 eur), doklad o úhrade koncesionárskych poplatkov (4,94 eur ), doklad o úhrade telekomunikačných služieb UPC (32,90 eur), doklad o úhrady splátky hypotekárneho úveru (312,49 eur), doklady o príjme zo zamestnania a prehľad pohybov na jej účte. Vo vyčíslení doloženom na pojednávaní 28.06.2023 vyčíslila matka náklady na syna vo výške 867,97 eur (328,97 eur pomerná výška nákladov na bývanie - platby spojené s užívaním bytu a splátka hypotéky, 250 eur na stravu doma, 60 eur na stravu v škole, 25 eur na školské potreby, 10 eur platba do školského fondu, 100 eur náklady na oblečenie a obuv, 50 eur na vreckové a voľnočasové aktivity, 30 eur na lekársku starostlivosť, 15 eur na cestovné).

4. Otec poukazoval na to, že matka býva so synom v 5 izbovom byte, jej návrh na zvýšenie výživného podľa neho smeruje k pokrytiu s tým súvisiacich nadštandardných výdavkov. Náklad 25 eur na školu považoval za prehnaný, namietal tiež navýšenie nákladov na oblečenie a obuv o 50 eur mesačne. Namietal tiež, že matka zahŕňa do nákladov výdavky, ktoré by mali nastať v budúcnosti v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o syna, navyše, podľa otca sa jedná o výdavky hradené zo zdravotného poistenia, popieral tiež, že by mal syn doposiaľ diagnostikované nejaké ochorenie syna. Namietal tiež, že matka si do nákladov započítava náklady opravy po nehode nefunkčného motorového vozidla. Zotrval na tom, že matka sa návrhom snaží dosiahnuť, aby otec alternoval jej vyživovaciu povinnosť. Opakovane tiež poukázal na to, že kým na strane matky došlo k pozitívnej zmene pomerov, matka sa zamestnala, u otca došlo k zmene negatívnej, otec stratil časť príjmu, ktorý závisí od práce vykonávanej nadčas, ktorá mu teraz nie je prideľovaná z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane. Svoje náklady vyčíslil otec vo výške 1.987,35 eur mesačne (146,79 eur platby spojené s užívaním bytu, UPC 14,80 eur, ZSE 55

eur, plyn 25 eur, splátka hypotéky 258,05 eur, splátka spotrebného úveru 255,75 eur, mobilný telefón otca a syna spolu 76 eur, poistné za byt 8,44 eur, PZP 14,24 eur, poistné zodpovednosti v zamestnaní 3,28 eur, výživné na maloletého 380 eur, strava 450 eur, náklady na odevy a hygienu 150 eur, ostatné výdavky 150 eur).

5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

6. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Ustanovenie § 26 zákona o rodine spolu s ustanovením § 78 ods. 1 zákona o rodine umožňujú zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodnutí o výživnom, resp. dohody rodičov o týchto otázkach, pričom podľa § 78 ods. 3 súd pri rozhodovaní o výživnom vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podstatnou otázkou, ktorú súd pri rozhodovaní skúma, je zmena pomerov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa má jednať o zmenu podstatnú, aby bola spôsobilá odôvodniť pôvodné rozhodnutie súdu. Súd naposledy rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom rozsudkom č.k. -398, zo dňa 03.11.2021, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. Náklady na maloletého súd ustálil vo výške okolo 550 eur mesačne, pričom zdôraznil, že výživné určuje na čas do budúcna, po rozvode manželstva, z čoho vyplýva, že pri rozhodovaní bral aj budúci vývoj životných nákladov na maloletého. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z priemerného netto príjmu otca vo výške 2335 eur mesačne, matka v tom čase nepracovala, súd však mal za to, že s ohľadom na pracovné možnosti v mieste bydliska matky (hlavné mesto SR, resp. bratislavský kraj) je v možnostiach matky dosahovať príjem minimálne okolo sumy 1000 - 1050 eur mesačne.

14. Pokiaľ ide o zmenu vo výdavkoch na oprávnené potreby maloletého, súd nespochybňuje, že nástup na strednú školu a vysoký rast spotrebiteľských cien súvisiacich s úhradou základných potrieb majú potenciál založiť podstatnú zmenu pomerov. V posudzovanom prípade však platí, že súd už

pri rozhodovaní v mesiaci november 2021, keď rozhodoval o výške výživného otca v sume 380 eur mesačne, bral do úvahy aj skutočnosť, že maloletý končí základnú školu, bude v blízkom čase nastupovať na strednú školu, resp. že s ohľadom na skutočnosť, že inflácia (hoci aj nie v aktuálnej výške) sa prejaví v budúcnosti na raste nákladov na pokrývanie potrieb maloletého. Návrh matky bol pritom podaný prakticky 8 mesiacov po tomto rozhodnutí súdu. Matka výdavky na maloletého vyčíslila mesačne vo výške 866 eur spolu s návrhom, resp. 867,97 eur na pojednávaní dňa 28.06.2023. Hoci sú tieto sumy takmer totožné, štruktúra jednotlivých výdavkov je výrazne rozdielna. Kým v pôvodnom vyčíslení stravy maloletého doma uviedla sumu 200 eur, v následnom už sumu 250 eur. Náklady na bývanie v pôvodnom vyčíslení uviedla vo výške 160 eur mesačne, v následnom už 328,90 eur, keď do nich započítala aj polovicu splátky za hypotekárny úver. V pôvodnom vyčíslení uvádzala matka náklady na ZRPŠ vo výške 40 eur mesačne, v novom to už boli náklady do triedneho fondu, predstavovali však sumu 10 eur mesačne. Náklady na oblečenie a obuv v pôvodnom vyčíslení uviedla vo výške 40 eur mesačne, v následnom, už aj so započítaním nákladov na hygienu maloletého to už bola suma 100 eur mesačne. V pôvodnom vyčíslení matka uvádzala aj náklady na rehabilitácie maloletého vo výške 100 eur mesačne, pričom treba uviesť, že takého náklady v konaní nepreukázala, v novom vyčíslení už tieto náklady neuvádzala. V pôvodnom vyčíslení uvádzala náklady na voľnočasové aktivity vo výške 50 eur mesačne, okrem toho na vreckové 40 eur mesačne, ďalších 50 eur na hry, knihy, školské potreby, električenku vo výške 50 eur mesačne a ďalších 50 eur na mimoriadne výdavky, v novom vyčíslení to už bola osobitne suma 50 eur na vreckové a voľnočasové aktivity. Tento prístup k vyčísľovaniu výdavkov na maloletého súd vyhodnotil ako nekonzistentný a nepreukazný vo vzťahu k oprávneným potrebám maloletého. Súd vyhodnotil výdavky na oprávnené potreby na maloletého v sume okolo 670 eur mesačne, keď za oprávnené výdavky spojené s bývaním považoval sumu 160 eur mesačne (zahŕňa pomernú časť platieb spojených s užívaním bytu, platieb za plyn a elektrinu, platieb za internet a televíziu), sumu 300 eur mesačne na stravu (už ale aj so započítaním stravy v škole a so zohľadnením nárastu spotrebiteľských cien), sumu 30 eur na výdavky spojené so školou (predstavuje náklady na školský fond, prípadne učebnice a potreby do školy), sumu 80 eur na oblečenie a hygienu maloletého (a to aj so zohľadnením problémov maloletého so seboreou), 30 eur na lekársku starostlivosť (súd zobral do úvahy, že časté návštevy lekára v súvislosti so zdravotnými problémami maloletého si vyžadujú zvýšené výdavky na strane matky, samotná lekárska starostlivosť je však hradená zo zdravotného poistenia a osobitné výdavky matka v tejto súvislosti nepreukázala), 50 eur mesačne na voľnočasové aktivity a vreckové (vo veku maloletého je možné predpokladať, že si voľnočasové aktivity pokrýva z vreckového, navyše v konaní nebola preukázaná voľnočasová činnosť spojená s pravidelnou úhradou), MHD električenka v sume 18 eur (tu ale je potrebné uviesť, že tento náklad je možné znížiť o polovicu kúpou ročného lístka). Argumentáciu matky, že do nákladov na maloletého by mala byť započítaná aj splátka hypotekárneho úveru, si súd neosvojil, a to ani pri prihliadnutí, že v prípade, že by matka nesplácala hypotekárny úver, alternatívou by bol nájom bytu. Rozdiel je práve v tom, že hypotekárnym úverom matka spláca vlastný majetok (prípadne podiel na vlastnom majetku po vyporiadaní BSM, resp. podielového spoluvlastníctva, nie majetok maloletého), kým pri nájme je to čistý náklad na bývanie, z ktorého nájomcovi po spotrebovaní bývania nič majetkové neostane.

15. Na strane matky sa od posledného rozhodovania zmenili pomery v tom, že sa po rozvode zamestnala, najprv na Y. (za mesiac február 2022 príjem 564,17 eur, za mesiac marec 2022 príjem 706,10 eur, za mesiac apríl 2022 príjem 857,81 eur, za mesiac máj 2022 príjem 858,65 eur, za mesiac jún 2022 príjem 805,21 eur, za mesiac júl 2022 príjem 905,17 eur, za mesiac august 2022 príjem 1.149,40 eur) a následne v spoločnosti IQ. organizačná zložka (za mesiac september 2022 príjem 1.100,44 eur, za mesiac október 2022 príjem 1.359,37 eur, za mesiac november 2022 príjem 1.151,05 eur, za mesiac december 2022 príjem 1.153,17 eur, za mesiac január 2023 príjem 1.444,54 eur, za mesiac február príjem 1248,87 eur, za mesiac marec 2023 príjem 1.898,20 eur, za mesiac apríl 2023 príjem 1.363,42 eur, za mesiac máj 2023 príjem 1.354,17 eur, za mesiac jún 2023 príjem 1.326,29 eur). Matka poberá prídavky na dieťa, uplatňuje si aj daňový bonus. Obe plnia sú priamo spojené so starostlivosťou o dieťa, oprávnenému rodičovi tak umožňujú zvýšiť si príjem. V čase posledného rozhodovania matka poberala len prídavky na maloletého vo výške okolo 25 eur mesačne, od júla 2022 sa tieto zvýšili na sumu 30 eur mesačne, následne od januára 2023 na sumu 60 eur mesačne. Daňový bonus si matka v čase posledného rozhodovania neuplatňovala (nepracovala), ten bol ale najprv v júli 2022 zvýšený na sumu 70 eur mesačne, následne v januári 2023 na sumu 140 eur mesačne. Zvýšením týchto plnení štát priamo reagoval aj na zvyšujúce sa výdavky súvisiace s prudkým nárastom inflácie, u matky to v konečnom dôsledku predstavovalo možnosť daňového zvýhodnenia vo výške 140 eur a zvýšenie príjmu spočívajúceho v prídavku na dieťa na súčasnú sumu 60 eur mesačne.

16. Otec maloletého pracuje na tej istej pozícii, na ktorej pracoval aj v čase posledného rozhodovania (vodič, zamestnanec J.). Za mesiac januárň 2022 mal príjem 2.246,37 eur, za mesiac február 2022 mal príjem 2.174,35 eur, za mesiac marec 2022 mal príjem 2433,19 eur, za mesiac apríl 2022 mal príjem 2.444,52 eur, za mesiac máj 2022 mal príjem 2.340,35 eur, v mesiaci jún 2022 mal príjem 2.354 eur, v mesiaci júl 2022 mal príjem 2468,70 eur, v mesiaci augustu 20222 mal príjem 2.887,74 eur, v mesiaci september 2022 mal príjem 2.362,08 eur, v mesiaci október 2022 mal príjem 2.379,47 eur, v mesiaci november 2022 mal príjem 2.912,85 eur, v mesiaci december 2022 mal príjem 2.988,65 eur, v mesiaci január 2023 mal príjem 1.558,64 eur, v mesiaci február 2023 mal príjem 1.791,12 eur, v mesiaci marec 2023 mal príjem 1650,29 eur, v mesiaci apríl 2023 mal príjem 1670,90 eur, v mesiaci máj 2023 mal príjem1.662,35 eur, v mesiaci jún 2023 mal príjem 200,31 eur a v mesiaci júl 2023 mal príjem 1796,19 eur. Podľa vyjadrenia otcovho zamestnávateľa zníženie príjmu otca v mesiacoch január a až máj 2023 súviselo s tým, že v týchto mesiacoch nevykonával štátnu službu nad základný čas.

17. Súd v konaní vyhodnotil, že napriek tomu, že na strane oprávnených výdavkov na pokrytie potrieb maloletého, táto zmena, ani pri posúdení zmeny na strane rodičov maloletého nepredstavuje dôvod, ktorý by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého. Ak aj súd vyhodnotil oprávnené výdavky na krytie potrieb maloletého ako vyššie oproti stavu pri poslednom rozhodovaní (670 eur oproti 550 eur), tieto sú kompenzované opatreniami štátu umožňujúcimi zvýšenie príjmu rodiča starajúceho sa o dieťa (zvýšenie prídavkov na dieťa zo sumy 25,50 najprv na sumu 30 eur mesačne a napokon na sumu 60 eur mesačne, zvýšenie disponibilného príjmu formou uplatnenia daňového bonusu, najprv zo sumy 43,60 eur na sumu 70 eur mesačne a napokon na sumu 140 eur mesačne). Matka tak má v súvislosti so starostlivosťou o maloletého k dispozícii mesačne sumu 200 eur prostredníctvom opatrení štátu, zároveň sumu 380 eur mesačne formou výživného od otca maloletého. Aj pri prihliadnutí na skutočnosť, že o maloletého sa stará výlučne matka, je dôvodné, aby sa na zvyšnej časti výdavkov na oprávnené náklady maloletého podieľala matka. Ak matka argumentovala, že po rozvode začala ona splácať tak hypotekárny úver za byt, v ktorom s maloletým býva, resp. uhrádzať aj platby spojené s užívaním bytu (ktoré dovtedy uhrádzal otec maloletého), súd túto skutočnosť nepovažoval za zmenu pomerov, naopak, bola to jedna zo skutočností, z ktorých pri určovaní výživného na čas po rozvode súd vychádzal už pri ostatnom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca. Súd tak návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol.

18. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, tento súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodný. Je síce pravdou, že príjem otca sa od januára roku 2023 znížil, táto skutočnosť však nič nemení na závere, že aj po tomto znížení dosahuje príjem okolo 1.650 eur (v niektorých mesiacoch aj vyšší, hoci nie taký vysoký, ako dosahoval v predchádzajúcom roku). Súd na jednej strane nemal v konaní preukázané tvrdenie matky, že toto zníženie je dôsledkom účelového postupu otca v snahe znížiť si príjem, podľa vyjadrenia zamestnávateľa to súvisí so skutočnosťou, že nevykonáva prácu nad základný čas. Aj otcom aktuálne dosahovaná mzda znamená, že určené výživné predstavuje približne 23 % jeho príjmu, predstavuje tak výživné primerané aj z pohľadu možností otca, nielen z pohľadu oprávnených potrieb maloletého pri prihliadnutí na skutočnosť, že o maloletého sa stará výlučne matka. Za týchto okolností by vyhovenie návrhu otca bolo v rozpore so záujmom maloletého, bez toho, aby to pomery otca odôvodňovali, preto súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava II, písomne v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.