Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-10-2013.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q.Á. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, zastúpeného súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Č., za účasti rodičov maloletého dieťaťa: otca a súčasne navrhovateľa M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, Česká republika, štátneho príslušníka Českej republiky a matky E. P., rod. P., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom (i ako adresa na doručovanie) XXX XX P. F. P. XXXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 21.01.2013 otec maloletého dieťaťa ako navrhovateľ požiadal súd s účinnosťou od 01.02.2013 o zníženie výživného, ktoré je povinný platiť na maloletého syna Q. P., nar. XX.X.XXXX, určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Č. č.k. XP/XXX/XXXX-XX, zo sumy 1.500,- Kč mesačne na sumu 800,- Kč mesačne. V odôvodnení svojho návrhu otec uviedol, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom súd vychádzal predovšetkým z jeho príjmu, ktorý v tom čase dosahoval okolo 15.000,- Kč mesačne. Ku dňu 31.12.2012 však uplynutím dohodnutej doby trvania skončil jeho pracovný pomer u zamestnávateľa F. P., I..J.. a od 02.01.2013 je evidovaný príslušným úradom ako uchádzač o zamestnanie s tým, že jeho jediným príjmom bude podpora v nezamestnanosti počas plynutia podpornej doby, po uplynutí ktorej bude bez príjmu a ten bude zrejme zabezpečený len prostredníctvom sociálnych dávok. I keď rozoslal viacero žiadostí, vhodné zamestnanie sa mu nepodarilo zabezpečiť. Okrem toho otcovi maloletého v medziobdobí od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pribudla ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť k dcére Ž., nar. XX.XX.XXXX, ktorá býva v spoločnej domácnosti spolu s ním, svojou matkou E. U. a sestrou E. U.. Nakoniec vyslovil predpoklad, že vzhľadom na uplynutie niekoľkých rokov od poslednej úpravy výživného a zvyšujúce sa nároky s pribúdajúcim vekom bude žiadať o zvýšenie i jeho maloletá dcéra P. U., nar. XX.XX.XXXX. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému synovi, napriek tomu má za to, že jeho pomery sa zmenili natoľko, že je potrebné výživné maloletého znovu upraviť navrhovaným súdnym rozhodnutím.
Okresný súd Čadca, skúmajúc zo svojej úradnej povinnosti v zmysle § 103 a súvisiacich ust. §§ 7 a nasl. a §§ 84 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), konštatuje svoju právomoc a vecnú a miestnu príslušnosť na prejednanie veci s tzv. cudzím prvkom, daným odlišnou štátnou príslušnosťou a miestom bydliska účastníkov konania, vychádzajúc pritom v konaní o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi ako z rozhodného
hraničného ukazovateľa z miesta bydliska maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky, v súlade s dvojstrannou medzinárodnou úpravou v Zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z.z.), konkrétne v ust. čl. I Záverečného protokolu v prílohe cit. medzinárodnej zmluvy, obdobne tiež v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), upravujúcim v danom prípade zhodne s citovanou dvojstrannou zmluvou všeobecnú právomoc slovenského súdu v tejto veci, určenú na základe zisteného miesta obvyklého pobytu oprávneného maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky (kapitola II, oddiel II, článok 8 Nariadenia) a keďže ide o výživné, ďalej podľa ust. článku 5 ods.2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Slovenský vecne a miestne príslušný konajúci súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, postupujúci podľa slovenských procesných predpisov (OSP), ako rozhodné hmotné právo, podľa toho istého rozhodujúceho hraničného ukazovateľa miesta obvyklého pobytu na výživné oprávneného dieťaťa, v zmysle ust. § 24, § 24a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - „ZMPS“) aplikoval nižšie citovanú slovenskú všeobecne záväznú právnu úpravu.
Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci (vrátane ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní, ktorého požiadal o prešetrenie súčasných pomerov maloletého), na výsledky dokazovania vykonaného na pojednávaní vo veci samej dňa 04.4.2013, uskutočneného v neprítomnosti otca maloletého a zástupcu kolízneho opatrovníka, za podmienok ust. § 101 ods.1,2 OSP, súd v konaní o návrhu otca maloletého aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl. Zákona o rodine a ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP) a zisťujúc ich porovnaním s pomermi v čase posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu o výživnom i s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu (§ 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 OSP), posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka vyjadrenia oboch rodičov o ich pomeroch a pomeroch ich dieťaťa v prospech a so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika, uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a ust. §§ 28 a nasl., §§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
Otec maloletého bol naposledy zamestnaný u zamestnávateľa F. P. I..J.., so sídlom U., IČ: XXXXXXXX, na dobu určitú od 26.5.2011 do 31.12.2012, ktorým dňom jeho pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby jeho trvania. Zamestnávateľ otca maloletého F. P. I..J.. súdu potvrdila, že pracovný pomer otca maloletého bol ukončený 31.12.2012 z dôvodu uplynutia doby určitej. Podľa cit. správy otec maloletého mal v r. 2012 priemerný čistý zárobok vo výške 15.805,75 Kč mesačne, z ktorého mu počnúc mesiacom júlom 2012 boli z titulu uznesenia Okresného súdu W. č.j. XE XXX/XXXX-X vykonávané zrážky spolu vo výške 3.100,- Kč mesačne, na úhradu bežného výživného a tiež dlžného výživného na maloletého syna Q. P.. Podľa súdu predloženého rozhodnutia Úradu práce Českej republiky - krajskej pobočky v T. zo dňa 09.01.2013 bola otcovi maloletého od 01.01.2013 priznaná po podpornú dobu v trvaní 5 mesiacov podpora v nezamestnanosti vo výške 9.620,- Kč mesačne počas prvých dvoch mesiacov, 7.400,- Kč mesačne počas nasledujúcich dvoch mesiacov a 6.660,- Kč mesačne počas zostávajúcej podpornej doby. Úrad i na dopyt súdu vo svojej správe zo dňa 11.3.2013 potvrdil, že
otec maloletého je naďalej v jeho evidencii uchádzačov o zamestnanie, plní si z toho vyplývajúce povinnosti a úrad podľa ponuky voľných miest nemá vhodné zamestnanie. Predložením rodného listu tiež preukázal, že v čase od posledného rozhodnutia o výživnom na maloletého mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére Ž. U., nar. XX.XX.XXXX. Obecný úrad U. na dopyt súdu vo svojej správe zo dňa 12.3.2013 oznámil, že otec maloletého žije spolu so svojou družkou a ich dvomi spoločnými maloletými deťmi na adrese označenej v záhlaví tohto rozsudku a pracuje vo firme „P. F.“. Potvrdil tiež, že otec maloletého je otcom celkom štyroch detí z troch vzťahov. Predložený sobášny list potvrdzuje, že otec maloletého uzavrel dňa 17.5.2008 manželstvo s E. U., rod. R., s ktorou majú okrem dcéry Ž., nar. XX.XX.XXXX tiež dcéru E., nar. XX.X.XXXX.
Matka maloletého do zápisnice z pojednávania súdu vyhlásila, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Podľa zistenia súdu matka maloletého poberá od roku 2012 a takisto v roku 2013 dávky v hmotnej núdzi, v r. 2013 vo výške 95,82 eur a okrem toho má v rovnakom období príjem vo forme peňažného príspevku na opatrovanie, v r. 2013 vo výške 116,87 eur mesačne, iný vlastný príjem nemá. Pretože zabezpečuje opatrovanie svojej starej matky, za čo poberá opatrovateľský príspevok, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Podľa matkou na pojednávaní súdu predloženého potvrdenia Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, poskytujúcej jej pomoc pri vymáhaní výživného na maloletého syna z cudziny, k 28.02.2013 predstavoval dlh otca maloletého na zameškanom výživnom 14.400,- Kč. Titulom darovacej zmluvy, na základe ktorej bol vklad jej vlastníctva do katastra nehnuteľností povolený pod č. R. XXXX/XX zo dňa 29.6.2011, je vlastníčkou rodinného domu č. súp. XXX na pozemku C-KN parcela č. XXXX/X v katastrálnom území W. F. T., spolu s týmto pozemkom (podľa zápisu na LV č. XXXX). Matka maloletého v súčasnosti býva v tomto rodinnom dome, ktorý jej darovala stará matka za to, že jej poskytuje opateru. Býva spoločne so starou matkou, maloletým synom Q. a so svojim slobodným priateľom Ľ.Š. A., zamestnaným od 02.4.2013 v spoločnosti P. E. J., J..S..Z.., predtým pracujúcim ako vodič kamiónovej dopravy. Ako svoje podstatné pravidelné výdavky deklarovala náklady na elektrinu 120,- eur mesačne, na pevné palivo (drevo a uhlie) spolu 370,- eur na vykurovaciu sezónu. Maloletému synovi platí úrazové poistenie so sporením, vo výške 16,- eur mesačne. Spolu s priateľom splácajú kúpu vecí do domácnosti - televízor 18,- eur mesačne, sporák 31,- eur mesačne a motorovú pílu 18,- eur mesačne. Na úhrade týchto nákladov sa podieľajú podľa svojich možností spoločne s priateľom a čiastočne prispieva i stará matka zo svojho dôchodku. V materskej škôlke v W. F. T. vzhľadom na nízky príjem matky bola maloletému priznaná dotácia na stravu, matka dopláca na obedy 4,- až 5,- eur mesačne, okrem toho 2,- eur mesačne na hračky. Matka maloletého je slobodná, okrem syna Q. nemá žiadnu ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že otec o maloletého od jeho narodenia neprejavil nikdy žiadny záujem, neplnil si riadne ani svoju vyživovaciu povinnosť.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojej písomnej správe o výsledkoch šetrenia pomerov maloletého zo dňa 13.3.2013 (s ktorej obsahom korešponduje i správa o pomeroch matky maloletého podanej súdu E. P. F. P.) potvrdil pomery matky a maloletého tak, ako matka uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní. Maloletý navštevuje na štyri hodiny materskú škôlku v W. F. T.. Pretože rodina je sociálne odkázaná, maloletému je poskytovaná dotácia na stravu. Zdravotný stav matky i dieťaťa je dobrý a z tohto titulu matka nemá zvýšené výdavky. Kolízny opatrovník nezistil zanedbávanie starostlivosti matkou o dieťa. Otec dieťa nenavštevuje, nejaví oň žiadny záujem ani pri príležitosti sviatkov. Svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil pravidelne, preto matka maloletého prostredníctvom Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave požiadala o exekučné vymáhanie výživného, formou zrážok zo mzdy. Kolízny opatrovník označil za nezodpovedné a účelové konanie otca maloletého, ktorý nesúhlasil s výškou výživného na dieťa ani v predchádzajúcom konaní a potom si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi dobrovoľne riadne neplnil, hoci bol zamestnaný a nemal toľko vyživovacích povinností. Je na ňom, aby sa snažil zabezpečiť si potrebný príjem na vyživenie štyroch maloletých detí, pritom vo svojom návrhu neprodukuje žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali zníženiu jeho pracovnej schopnosti. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Ako súd zistil z pripojeného spisu tunajšieho súdu, Okresný súd Čadca upravil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dosiaľ rozsudkom č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2008, ktorým súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 1.500,- Kč mesačne, počnúc dňom 02.9.2008. Súdom v tomto konaní zistený priemerný zárobok otca maloletého u zamestnávateľa F. P. I..J.. za obdobie 09/2007 - 02/2008 bol 12.104,- Kč mesačne. Jediný príjem matky maloletého predstavoval rodičovský príspevok 4.560,- Sk (151,36 eur). Súd vzal pri svojom rozhodovaní zreteľ i na existenciu ďalších zákonných vyživovacích povinností otca - k maloletým deťom P. U. a E. U. a manželke E. U.. V pripojenom spise sa nachádza i rozsudok Okresného súdu W. č.j. Nc XXX/XXXX- XX zo dňa 30.6.2004, ktorým súd rozhodol vo veci úpravy pomerov maloletej P. U., nar. 09.12.1996, jej zverením do výchovy matke E. U. a otca M. U. zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu naposledy s účinnosťou od 01.5.2004 sumou 1.000,- Kč mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa spomína i ďalšia vyživovacia povinnosť otca k dcére Š. U. (ktorá mala byť bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím stanovená na sumu 600,- Kč mesačne), okrem iného tiež priebeh zamestnania otca u zamestnávateľa F. P. I..J.. v období od 24.6.2002 do 30.01.2004 a potom opäť od 26.4.2004.
Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa (určením jeho výšky ako minimálneho rozsahu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča) je v zmysle ust. § 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 OSP preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje - v konaní o výživnom na maloleté deti vždy pritom prihliadajúc na medzinárodnými dohovormi, Ústavou Slovenskej republiky a Zákonom o rodine chránený a preferovaný najlepší záujem oprávneného maloletého dieťaťa. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, v zmysle ust. § 154 ods.1 OSP a takisto vzájomným porovnaním pomerov medzi účastníkmi), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn. tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov. I keď Zákon o rodine takto výslovne v ust. § 78 ods.1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu (k tomu napr. rozhodnutie publikované vo vtedajšej Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 2/1974) nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno preto podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov (tak, ako to možno vyvodiť i z ust. § 163 ods.1 OSP).
Zmieneným (komplexným) posúdením pomerov všetkých účastníkov v rámci hodnotenia dôkazov procesným postupom podľa ust. § 132 OSP - vyššie podrobne opísaných v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku - súd konštatuje, že za obdobie 4,5 roka od posledného predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa došlo k zmene pomerov na strane všetkých zainteresovaných účastníkov:
Otec maloletého dieťaťa ako povinný, o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti ktorého ide, má v porovnaní s predchádzajúcim stavom o jednu zákonnú vyživovaciu povinnosť viac - k maloletej dcére Ž. U., nar. XX.XX.XXXX a v dôsledku jeho súčasnej nezamestnanosti je jeho príjem, vo forme podpory v nezamestnanosti od 01.01.2013 preukázane nižší oproti príjmu, ktorý mal počas trvania zamestnania do 31.12.2012 a ktorý mal z pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa i v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Možno tiež súhlasiť, že rozdiel medzi reálnou výškou porovnávaných príjmov je ďalej zvýraznený všeobecným (nepriaznivým) vývojom životných nákladov v sledovanom období nielen v Slovenskej republike, ale i v Českej republike.
Na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá je tak ako i otec povinnou z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti podľa §§ 62 ods.1 a nasl. Zákona o rodine, možno zmenu pomerov na strane príjmov (v čase posledného rozhodovania o výživnom išlo o rodičovský príspevok, v súčasnosti o príspevok za opatrovanie spolu s dávkou v hmotnej núdzi) konštatovať čiastočne, pričom pomerne nepatrne vyšší súčasný príjem je opäť relativizovaný a konzumovaný zmieneným všeobecným rastom životných
nákladov v sledovanom období. Okrem do jej majetkovej sféry pribudla darovaná nehnuteľnosť od starej matky, ktorej poskytuje opateru a v ktorej spolu s ňou býva (na bývanie v nej je odkázaná) a spoločne s ňou a tiež s prispením svojho priateľa uhrádza náklady spoločnej domácnosti.
Matka maloletého však najmä po celý čas od narodenia maloletého syna výlučne sama zabezpečuje nielen osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a domácnosť, v ktorej dieťa žije (ktorá starostlivosť v tomto veku dieťaťa v podstatnej miere má nahradzovať plnenie výživného vo finančnej forme, o to viac v tomto smere kladúc nároky na druhého rodiča, ktorý osobnú starostlivosť dieťaťu neposkytuje, ako to predpokladá ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine) ale takmer výlučne i zabezpečenie jeho nevyhnutnej výživy (s výnimkou za celé toto obdobie z hľadiska opodstatnených potrieb oprávneného maloletého dieťaťa len nepatrného prispenia otca maloletého - vo výške určenej súdom a až v poslednom období čiastočne nútene vymoženého) a to za stavu nielen zmieneného všeobecného rastu životných nákladov, zaťažujúceho matku detí tak ako i otca, ale i objektívneho zvyšovania výdavkov na výživu maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, telesným a duševným vývojom a rastom, tomu úmerným zvyšovaním jeho biologických i spoločenských, kultúrnych a vzdelávacích potrieb. Súd nevyhnutne berie na zreteľ, že maloletý syn účastníkov bol v čase predchádzajúceho posledného rozhodnutia súdu o výživnom dieťa v dojčenskom veku, v domácej opatere svojej matky počas rodičovskej dovolenky, dnes absolvuje predškolskú prípravu v materskej škole. Ide o jeden z medzníkov, ktoré súdy všeobecne vo svojej rozhodovacej činnosti o výživnom na deti uznávajú ako odôvodňujúci zvýšenie nárokov na výživu dieťaťa.
Vychádzajúc zo zverejneného kurzu medzi CZK a EUR ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku (25,817 : 1) v súčasnosti určené výživné, ktoré je povinný platiť otec maloletého, zodpovedá sume 58,10 eur a suma výživného, na ktorú ho otec maloletého navrhuje znížiť, zodpovedá sume 30,98 eur, len o málo vyššej od sumy minimálneho výživného, stanoveného v ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine (v čase vyhlásenia tohto rozsudku 26,65 eur), ktorou zákon zaväzuje prispievať na výživu dieťaťa každého povinného rodiča, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Výška výživného na maloletého, určeného predchádzajúcim cit. rozhodnutím súdu, bola stanovená právoplatným rozhodnutím súdu ako zodpovedajúca súdom zisteným schopnostiam a možnostiam otca ako povinného a opodstatneným potrebám dieťaťa ako oprávneného, ktorému zákon výslovne (v ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine) priznáva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výživnému zas prednosť pred inými výdavkami povinných rodičov (§ 62 ods.5 Zákona o rodine).
Ak na jednej strane povinnému otcovi maloletého preukázane pribudla od posledného rozhodnutia súdu o výživnom ďalšia vyživovacia povinnosť a ak preukázane od 01.01.2013 je nezamestnaný (v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku nie však bez príjmu), na strane druhej súd konštatuje, že pri podstatne nezmenenom príjme matky a jeho štruktúre, zabezpečujúcej naviac osobnú starostlivosť o dieťa a o domácnosť, v ktorej dieťa žije, ako aj výživu dieťaťa, je tu predovšetkým objektívne preukázaná zmena pomerov na strane oprávneného maloletého dieťaťa, vo forme podstatne vyšších nárokov na výživu maloletého dieťaťa vo veku päť rokov v porovnaní s dieťaťom polročným. Smerom k otcovi potom súd zaujíma stanovisko, že v súlade s cit. ustanoveniami Zákona o rodine sa od neho i za tejto situácie a o to viac očakáva zvýšené úsilie a ak je to potrebné, vrátane uskromnenia vlastných potrieb a výdavkov, s cieľom zabezpečenia dostatku finančných prostriedkov, nevyhnutných na poskytnutie výživy nielen svojim dvom maloletým deťom, s ktorými žije v domácnosti so svojou manželkou, ale i maloletému synovi Q., ktorému zákon priznáva také isté práva vo vzťahu k otcovi, ako všetkým ostatným deťom toho istého otca (čo sa prirodzene vzťahuje i na najstaršiu dcéru P.). Maloletý Q. však od svojho narodenia musí spolu so svojou matkou čeliť úplnému a z hľadiska morálky i základných východísk právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi odsúdeniahodnému nezáujmu zo strany svojho otca. Doterajšie zistenia súdu v predchádzajúcom i tomto konaní okrem toho nenaznačujú akékoľvek obmedzenie schopností a možností otca maloletého získať takýto, na plnenie všetkých jeho zákonných vyživovacích povinností potrebný, príjem - a súd na základe týchto zistení očakáva, že to bude s vysokou pravdepodobnosťou opäť u nezmeneného miestneho zamestnávateľa, ktorý periodicky opakovane na rôzne obdobia poskytuje otcovi maloletého zamestnanie a možnosť pravidelného príjmu najmenej v období viac ako desiatich posledných rokov.
Takto zistené pomery na strane rodičov ako povinných, bez ohľadu na uvedené zmeny, v konfrontácii so zmenou pomerov na strane oprávneného maloletého dieťaťa a z hľadiska súdom preferovaného záujmu maloletého dieťaťa, v tomto veku so svojou výživou plne odkázaného na svojich rodičov, vylučujú pri ich komplexnom posúdení v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci uznať ich ako odôvodňujúce zmenu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom - otcom navrhovaným podstatným, alebo akýmkoľvek iným znížením výživného na dieťa. Vzhľadom na nedostatok zákonných podmienok pre otcom maloletého navrhované rozhodnutie podľa ust. § 78 ods.1, ods.3 v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 OSP preto súd jeho návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol. Napriek tomu súd a to i takýmto zamietavým rozhodnutím čiastočne reflektoval na konštatované zistenia o pomeroch otca, dôvodiaceho, že je nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súčasné určené výživné na maloletého syna a to ponechaním nezmeneného, dosiaľ určeného rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, napriek objektívne zistenej podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného maloletého dieťaťa a zvýšenie nárokov na jeho výživu (keďže súd v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých nie je návrhmi účastníkov viazaný).
Súd s poukazom na tú istú právnu úpravu dodáva, že ani toto rozhodnutie, pokiaľ nadobudne právoplatnosť, nie je prekážkou pre opätovnú zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému a to i bez návrhu - v prípade preukázania budúcej kvalifikovanej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.
O trovách konania, vzniknutých účastníkom v konaní začatom na návrh otca maloletého dieťaťa, súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v spojení s ust. § 151 ods.1 a § 81 ods.1 OSP, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré možno začať i bez návrhu a v ktorom zákon účastníkom právo na náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.
V prípade podania odvolania odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods.3 O.s.p. a proti akému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.