Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-30-2013.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/30/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: C. Y., r.č.:XXXXXX/XXXX, bytom B. Y., C. XXX/X, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.569,53 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom exekútorského úradu v J., X. XX pod sp. zn. EX 8504/10, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/867/2010-44 zo dňa 30.10.2012 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil opierajúc sa o ustanovenia § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie založil na zákonnej požiadavke písomnej formy rozhodcovskej doložky, ktorá v danom prípade nebola splnená. Vyhlásenie povinného - dlžníka obsiahnuté v zmluve o úvere, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru - obsahujúcimi rozhodcovskú doložku - a zaväzuje sa ich dodržiavať, súd nepovažoval za dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky tak, ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva (doložka) je samostatná zmluva a oprávnený nepreukázal jej obsiahnutie v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, doložka bola len súčasťou Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru.
Z tejto skutočnosti prvostupňový (exekučný) súd vyvodil záver o absencii uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou, je neplatná. V nadväznosti na to argumentoval, že nie je daný ani exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku ako predpoklad na zákonné vedenie exekúcie a preto exekúciu zastavil.
Výrok o trovách exekúcie prvostupňový súd odôvodnil odkazom na § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor na výzvu súdu svoje trovy nevyčíslil, preto ich prvostupňový súd súdnemu exekútorovi nepriznal.
Predmetné uznesenie napadol odvolaním oprávnený a domáhal sa zrušenia prvostupňového súdu, alternatívne prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Vytýkal prvostupňovému súdu konštatovanie, že „rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a že jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi.“
V nadväznosti na vyššie uvedenú výtku v rozsiahlom odvolaní oprávnený vymedzil okruh základných odvolacích dôvodov nasledovne:
1. rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci - podľa odvolateľa všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takého rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Všeobecný súd je limitovaný ustanovením § 40 až 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzuje jeho právomoc. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je priamo v rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality princípov ochrany na legitímne očakávanie a princípov právnej istoty. Oprávnený poukazuje na problém plynutia času a to v tej súvislosti, že ak ustanovenie § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa po uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami rozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených týmto rozsudkom. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Povinnému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom. Exekučný súd musí s rozsudkom rozhodcovského súdu nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
2. chýbajúci návrh na začatie konania - túto vadu odvolateľ vidí v tom, že § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatku v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu.
3. odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce vo výrazne nevýhodnom postavení oprávneného v exekučnom konaní, pričom z okolností daného prípadu nemožno podľa oprávneného vyšpecifikovať skutočnosti, ktoré mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie. Svojim postupom exekučný súd vylúčil oprávneného z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí. Podľa odvolateľa zo zásady rovnosti procesných strán vyplýva aj rovnocenná možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. V tejto súvislosti namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.
4. nedostatočne zistený skutkový stav pre nevykonanie náležitého dokazovania - príkladmo oprávnený uvádza konštatovanie súdu o značnej nevýhodnosti rozhodcovského konania pre spotrebiteľa, ku ktorému záveru exekučný súd nevykonal žiadne dokazovanie.
5. nesprávne právne posúdenie veci - v tejto súvislosti nesúhlasí s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, s hodnotením (ne)primeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a za zasielanie upomienok, (ne)platnosti alternatívnej rozhodcovskej doložky.
V súvislosti so spornou alternatívnou doložkou oprávnený poukazuje na nesprávny jazykový preklad textu smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti „vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou“. Zároveň argumentujúc potrebou odstránenia právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky predložil procesný návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 zmluvy o fungovaní EÚ a to v prvom rade či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolnosti zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, či je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?. Tretiu prejudiciálnu otázku oprávnený navrhol v znení, či je v súlade s č.l. 17 a č.l. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?
Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Primárne je po porovnaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacích dôvodov nevyhnutné zo strany odvolacieho súdu poukázať na zásadu kontradiktórnosti sporového (t.j. aj exekučného) konania a z toho vyplývajúcu zodpovednosť povinného za obsahové vymedzenie svojho odvolania. V tejto súvislosti je zjavné, že (zrejme z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní oprávneného na súdy) odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní oprávneného niet jedinej zmienky (tobôž protiargumentácie) o splnení podmienky písomnej formy rozhodcovskej doložky ako nosnej myšlienky napadnutého uznesenia.
Hoci je nepochybne správna úvaha, že pokiaľ pre nedostatok zákonom požadovanej písomnej formy nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nemohlo preto vzniknúť ani oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi a v nadväznosti na to rozhodnutie vydané takýmto nepríslušným orgánom je nulitným aktom, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naňho ako by neexistoval, uvedené nemohlo byť z dôvodu viazanosti krajského súdu vznesenými odvolacími dôvodmi (§ 212 O.s.p.), ktoré sa ani okrajovo tohto právneho základu napadnutého uznesenia netýkali, predmetom preskúmavania v danom odvolacom konaní. Z rovnakého dôvodu sa odvolací súd nemohol venovať ani správnosti okresným súdom zvoleného zastavovacieho dôvodu (aplikovateľný bol § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Platí totiž súčasne, že uvedená vada nespôsobuje (§ 212 ods. 3 O.s.p.) nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko konečným dôsledkom je vždy zastavenie exekúcie. Zároveň však odvolací súd nemá možnosť zaoberať sa základným odvolacím dôvodom oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu preskúmavať súlad rozhodcovskej zmluvy s dobrými mravmi, pokiaľ táto okolnosť nebola (navyše ani nemohla byť, nakoľko s ohľadom na záver prvostupňového súdu
o neplatnosti samotnej rozhodcovskej doložky a teda nulity exekučného titulu, jeho preskúmavanie z akéhokoľvek hľadiska, vrátane súladu plnenia s dobrými mravmi neprichádzalo do úvahy) exekučným súdom vôbec preskúmavaná a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.
Odhliadnuc od ich obsolentnosti z dôvodu ignorácie záverov aplikačnej praxe na úrovni slovenských ako aj európskych justičných orgánov v oblasti spotrebiteľskej ochrany sú všetky ďalšie odvolacie námietky oprávneného v priamej väzbe na jeho základné tvrdenie o absencii právomoci exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi (odvolateľ pripúšťa len preskúmavanie súladu „plnenia“ priznaného rozhodcovským rozsudkom s dobrými mravmi), preto sú vo vzťahu k právnemu základu napadnutého uznesenia (neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedostatku zákonom požadovanej písomnej formy) bezpredmetné (neprimeranosť úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru, spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prvostupňovým súdom vôbec preskúmavané neboli, resp. ako už súd na inom mieste uviedol, z logických dôvodov ani nemohli byť, bezpredmetná je teda aj námietka nesprávny jazykový preklad textu smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a z obsahu odvolania nebolo možné abstrahovať žiadny konkrétny odvolací dôvod, ktorým by sa s ohľadom na reálny obsah napadnutého rozhodnutia krajský súd mohol zaoberať.
Vzhľadom na prvostupňovým súdom vymedzený právny základ daného exekučného konania (absencia obligatórnej písomnej formy exekučného titulu), je zjavne nesprávna aj procesná iniciatíva oprávneného vo vzťahu k tvrdeným výkladovým problémom úniového práva (prípustnosť alternatívnej doložky), nakoľko úplne absentuje základný predpoklad pre povinnosť súdu predložiť prejudiciálnu otázku a to súvislosť s predmetom rozhodovania.
Vychádzajúc z opísaných skutočností vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie za vecne správne. Rovnaký záver platí ohľadne súvisiaceho výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, povinná si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnila a prakticky jej v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.