Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_8C-281-1996.pdf
PDF · 152.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/281/1996
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu X.. C. C., D. D., C. B. Č..XX/XXXX, Česká republika, proti žalovanému W.. T. S. P.., D. N., S. X/XX, právne zastúpenému JUDr. Janou Bezákovou advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4 v konaní o zaplatenie 22.024,17 eur titulom nákladov na obstaranie veci a 25.658,90 eur titulom náhrady škody, takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania v sume 4.613,74 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Jany Bezákovej, vedený v T. D. a.s. pobočka Prievidza, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX
odôvodnenie:
Podaním, došlým na Okresný súd v Prievidzi dňa 1.12.1995 a na Okresný súd Martin postúpeným dňa 8.10.1996 sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 773.000,-Sk, teda celkovo 25.658,90 eur. V podaní sa žalobca označil ako konateľ firmy F.-V. N. S. N. X, B. O. W. XX. Žalovaného žaloval ako člena akciovej rady a.s. B. , S. K. Č..X, N..
Ďalším podaním, na Okresný súd v Prievidzi došlým 1.12.1995 a na Okresný súd Martin postúpeným dňa 8.10.1996. sa žalobca označený ako konateľ firmy F.-V. I. I. C. N., O..W. XX/X, proti žalovanému ako riaditeľovi s.r.o. B. N., K. X, D. S. W. XX/XX, domáhal zaplatenia sumy 633.500,-Sk, teda 22.024,17 eur titulom úhrady nákladov, spojených s obstaraním veci. Tieto finančné sumy žiadal žalobca uhradiť priamo jemu, ako fyzickej osobe. Oba podania boli pripojené do spisu Okresného súdu Prievidza pôvodnej spisovej značky 15C 143/1995, ktorý bol Okresnému súdu Martin postúpený na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Nc 508/1996 zo dňa 2.7.1996, ktorým bola vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Martin. Na Okresný súd Martin spis bol postúpený 8.10.1996.
Podanie, ktorým žalobca žiadal proti žalovanému zaplatenie sumy 773.000,-Sk žalobca odôvodnil tým, že tohto peňažného nároku sa domáha podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Uviedol v ňom, že 2.11.1993 bola medzi firmou B. I..W..V.. so sídlom v J., ktorú zastupoval žalovaný a firmou F.-V. I..W..V.. I. I. C. N., za ktorú konal žalobca, uzavretá zmluva o odkúpení záväzkov, ktoré mala s.r.o. B. v a.s. Q. N. za dodávky liekov. Podľa tejto zmluvy pohľadávky po odkúpení firmou F.-V. I..W..V.. N. a ich postupnom uhradení, mala s.r.o. B. preplatiť. Účelom tejto dohody bolo pomôcť firme B. preklenúť obdobie platobnej neschopnosti, ktorú jej spôsobili oneskorené platby za dodávané lieky lekárňami, pričom dodávateľom - podľa tejto dohody dňa 3.3.1994 došlo k úhrade prvej časti pohľadávok a.s. Q. N. z účtu, ktorým disponoval žalobca v ČSOB Bratislava. Z tohto účtu v žalobe uvedeného, bolo na účet v ČSOB Praha v žalobe uvedených, v prospech firmy V..D..H. O..I.. so sídlom O. XX, N. X, ktorá zabezpečovala pohľadávky a.s. spoločnosti Q. N. C. I. W. prevedené celkovo 3.289.853,-Sk, čo podľa denného kurzu predstavovalo sumu 2.827.867,-Kč. Firma B. z tejto sumy uhradila firme F.-V. I..W..V..
N. sumu 2.927.000,-Sk. Do dnešného dňa, teda ku dňu spísania žaloby však B. neuhradila zostatok pohľadávky vo výške 362.853,-Sk a neurobila tak napriek rôznym urgenciám zo strany žalobcu. Preto bol žalobca nútený ako fyzická osoba zo svojich peňažných prostriedkov túto sumu zložiť do pokladne F.-V. vo forme pôžičky. Žalobcovi vznikla ako fyzickej osobe škoda, ktorú žiadal nahradiť podľa § 442 Občianskeho zákonníka vrátane ušlého zisku vo výške 100.000,-Sk. Nakoľko tým, že dotoval pokladňu firmy F.-V. I..W..V.., v ktorej bol konateľom, bol konaním žalovaného T. S. poškodený on ako občan. Ušlý zisk žalobca vyvodzoval z úrokovej miery 20% zo sumy 362.853,-Sk za obdobie od 1.4.1994 do 1.12.1995. Napriek takémuto správaniu žalovaného, keď firma F.-V. odstúpila od odkúpenia ďalších záväzkov B. 11.4.1994 žalobca ponúkol žalovanému bankovú garanciu na vyrovnanie pohľadávok a.s. Q. voči B. a finančné krytie na ďalšie dodávky. Podmienkou bolo uhradiť spomínanú sumu 362.853,- Sk. Žalovaný však na akékoľvek upomienky žalobcu nereagoval. Žalobca v žalobe spomenul, že firma B. I..W..V.. väčšinu liekov dovážala z Českej republiky. Žalovaný ako reprezentant tejto firmy nemal v Českej republike žiadne konexie a preto žalobcu požiadal o zabezpečenie dodávok liekov z Českej republiky, najmä z a.s. Q. N., v súvislosti s čím potom žalobca kontaktoval svojich známych v Prahe a dňa 11.10.1993 bolo uskutočnené jednanie s generálnym riaditeľom a.s. Q. N. X.. S. K.. Na toto stretnutie bol prizvaný aj žalovaný, a po tomto jednaní začali dodávky liekov do B.. Hoci S. K. si nenárokoval za mimoplánované dodávky liekov do B.G. žiadnu províziu, ktorá bola v tej dobe už obvyklá, mal ale požiadavku, aby sa určitá provízia zákonným spôsobom vyplatila jeho priateľovi C. D. z firmy X. N.. So súhlasom T. S. žalobca potom zo svojich osobných peňazí vyplatil dňa 22.2.1994 províziu vo výške 200.000,-Kč, teda 230.000,-Sk F. X. a žalovaný mu ani tieto peniaze napriek dohode nevrátil. Vzhľadom na nepreplatenie tejto provízie žalobcovi, boli dodávky liekov B. I..W..V.. zastavené a dnes ich B. dováža komplikovaným spôsobom. Na jar 1994 začal žalobca zriaďovať lekáreň a žalovaný sa podieľal na dodávkach liekov do lekárne. Strata zo zisku 200.000 Kč, teda 230.000,-Sk dosiahla za obdobie od ich použitia do 1.12.1995 61.147,-Sk, čo predstavuje 18% ročnú úrokovú mieru. Takto žalobcovi konaním žalovaného vznikla priama škoda 592.853,-Sk a následná škoda vo forme straty zo zisku 180.147,- Sk, čo spolu predstavuje 773.000,-Sk. Túto sumu žiadal žalobca proti žalovanému zaplatiť v zmysle ustanovení § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.
V podaní zo dňa 1.12.1995, ktorým žalobca žiadal proti žalovanému priznať zaplatenie sumy 633.500,- Sk , t.j. 22.024,17 euro, žalobca uviedol, že túto sumu žiada titulom úhrady nákladov, spojených s obstaraním veci. V tomto podaní žalobca uviedol, že v roku 1993 v mesiaci október uzavrel so žalovaným ako objednávateľom on ako fyzická osoba zmluvu o obstaraní veci (dodávok liekov), pričom podľa tejto dohody podľa § 733 Občianskeho zákonníka žalovaný žiadal obstaranie dodávok liekov pre svoju distribučnú firmu v a.s. Q. N. v Českej republike. Firma B. I..W..V.. v tom období nedostávala lieky priamo, pretože bola začínajúcou firmou, pričom jej najväčšími dodávateľmi boli Q. N. a Z. V.. B. chcela získať ako distribučná firma prioritnejšie postavenie, a preto požiadal žalovaný žalobcu o obstaranie dodávok týchto liekov. Na základe osobných kontaktov žalobcu v N., žalobca začal konať a požiadal bývalého riaditeľa N. C. N. X C. D., ktorý bol osobným priateľom generálneho riaditeľa a.s. Q. N. S. K. o osobné stretnutie, ktorého sa zúčastnil žalovaný. Toto stretnutie sa uskutočnilo 11.10.1993 v Prahe o 19,00 hod. Generálny riaditeľ S. K. osobne súhlasil s dodávkami liekov do B. požadoval však od žalobcu finančnú garanciu, ktorú žalobca poskytol z ČSOB Praha. Náklady žalobcu na pracovnú cestu dosiahli aj s ubytovaním a cestovnými výlohami výšku 8000,-Sk. Na základe tohto jednania žalovaný potom priamo cez žalobcu zaslal objednávky liekov, ktoré potom (lieky) začali do B. I..W..V.. prichádzať. Kvôli ďalším dodávkam liekov boli vykonané pracovné cesty v celkovom počte tri v mesiaci október a november 1993, pričom náklady žalobcu na tieto cesty bez akejkoľvek odmeny pre žalobcu dosahovali 25000,- Sk. Obstaranie finančnej garancie prostredníctvom X.. K. J. P.. stálo žalobcu 150.000,-Sk. Tieto peniaze ale neskôr prepadli, pretože B. za lieky nezaplatila. Podľa dohody medzi žalobcom a žalovaným mu mal žalovaný tieto náklady preplatiť, to však ku dňu podania žaloby neurobil. Celkové náklady žalobcu potom predstavovali súčet týchto súm, teda 182.000,-Sk. Približne v tom istom čase teda v októbri až decembri 1993 sa žalobca dohodol podľa § 733 Občianskeho zákonníka pre B. dodávky liekov zo štátneho podniku Z. V.. V rámci zabezpečenia dodávky týchto liekov žalobca vykonal štyri služobné cesty priamo do Z. V. s nákladom 25000,-Sk. V dvoch prípadoch doviezol lieky bez úhrady dopravných nákladov na svojej Avii 31F prostredníctvom svojho zamestnanca, pričom dopravné náklady mu vznikli vo výške 8000,-Sk titulom dopravného (1000 km á 8,-Sk) a vo výške 2000,-Sk kam patrili špedičné náklady, a mzda vodiča. Jedenkrát lieky doviezol 31.12.1993 vodič súkromnej firmy z N., a pretože žalobca bol pri dovoze týchto liekov prítomný, zaplatil za dopravu 8000,-Sk zo svojich peňazí. Náklady na žalobcu spojené s obstaraním liekov z firmy Z. V., ktoré mu žalovaný neuhradil napriek dohode,
takto predstavovali sumu 43.000,-Sk. Za sprostredkovanie nákupu liekov z Z. V. žalobca so súhlasom žalovaného zaplatil X.. S. Q., ktorý kontakt na obchodného riaditeľa Z. obstaral sumu 150.000,-Kč. Táto provízia v porovnaní so ziskom bola pomerne veľká. Celkové obstarávacie náklady, ktoré žalobcovi vznikli a boli spojené so splnením dohody podľa § 733 Občianskeho zákonníka pre objednávateľa boli k 1.1.1994 potom v súvislosti s obstaraním liekov z Q. N. 182.000,-Sk. V súvislosti s obstaraním liekov z Z. N. 172.500,-Sk plus 43.000,-Sk. V januári 1994 žalovaný požiadal žalobcu o kontakt na niektorú nemeckú firmu, vyrábajúcu účinné látky do liekov. Žalobca vtedy požiadal svojho známeho, vedúceho exportného oddelenia U. D. S. C., bytom v D., aby zabezpečil takéto jednanie priamo v Berlíne. Na náklady žalobcu sa potom uskutočnili dve pracovné cesty do Berlína a to 16.1.1994 a 3.2.1994, ktorých sa zúčastnil žalobca, žalovaný, S. C.Á. a vodič. Celkové náklady týchto pracovných ciest žalobca prakticky hradil , za ubytovanie v hoteli Fórum Berlín, dopravu jeho autom, stravovanie, odmenu za sprostredkovanie S. C. mu vznikli náklady vo výške 55.000,-Sk. Keďže však prerušil kontakty so žalovaným, nedozvedel sa, či tieto pracovné cesty priniesli výsledky. Celkové finančné výdavky žalobcu na splnenie dohody podľa § 733 Občianskeho zákonníka bez akejkoľvek odmeny pre žalobcu do 5.2.1994 predstavovali v súvislosti s obstarávaním liekov od Q. N. sumu 182.000,-Sk, v súvislosti s obstaraním liekov od Z. V. 215.500,-Sk a v súvislosti s pracovnými cestami do Berlína 55.000,-Sk, teda spolu 452.500,-Sk. K tomu žalobca žiadal uhradiť 20% úrok za dva roky, čo podľa jeho vyčíslenia predstavuje sumu 181.000,-Sk, teda celkovo proti žalovanému uplatňoval sumu 633.500,-Sk.
Od podania žaloby súd dlhšie obdobie vo veci nekonal a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa nezdržiaval na území SR a nebol s ním možný kontakt, konanie bolo prerušené a súd pokračoval v konaní až na základe uznesenia zo dňa 1.12.2008 po tom, čo žalobca bol vydaný orgánmi Českej republiky na trestné stíhanie na územie Slovenskej republiky (proti žalobcovi bol vydaný Medzinárodný zatykač vzhľadom na trestné stíhanie, ktoré sa proti žalobcovi viedlo na území SR).
Žalobca v priebehu ďalšieho konania na žalobe trval. Poukázal však ešte na svoje predchádzajúce podanie zo dňa 2.4.1997, ktoré bolo súdu doručené 4.4.1997, ktorým navrhol zámenu v osobách účastníkov na strane žalovaného, kde žiadal, aby žalovaný W.. T. S. P.. z konania vystúpil a na jeho miesto aby vstúpila obchodná spoločnosť B. N. O..I.. so sídlom v Prievidzi, vystupujúca už pod novým obchodným menom B. N. N. I. Q. O..I.. I. I. D..
Žalovaný však uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na pripustenie zámeny v osobách účastníkov a preto súd uznesením zo dňa 4.2.2010 (čl.191-192) nepripustil, aby namiesto žalovaného vstúpila do konania ako žalovaný vyššie spomínaná obchodná spoločnosť.
Z dôvodov hospodárnosti konania súd nepripustil uznesením zo dňa 14.7.2011 ani ďalší návrh žalobcu, ktorý žalobca urobil na pojednávaní dňa 19.1.2011 a to, aby do konania pristúpila ako žalovaný v rade 2/ obchodná spoločnosť B. - N. I. Q. O..I.. I. I. C. D. (čl.364-365) a nepripustil následne ani vstup ďalších účastníkov do konania (čl.446-447 - uznesenie OS Martin sp.zn. 8C/281/1996 zo dňa 16.2.2012, ktorým súd nepripustil pristúpenie Slovenskej republiky - zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a Okresného súdu Martin do konania).
Na pojednávaní dňa 18.11.2010 žalobca predložil aj podanie, ktoré bolo označené ako upresnenie žalobného nároku, ktorým rozšíril nárok na náhradu škody, pôvodne uplatnený v sume 773.000,-Sk o príslušenstvo - úroky z omeškania, ktoré vyčíslil na výšku 71.911,-eur. Celkovo žiadal priznať sumu 92.120,-eur. Súd takú zmenu žaloby nepripustil uznesením zo dňa 28.11.2012, ktoré bolo žalobcovi doručené 6.12.2012 (čl.490-491).
Súd takto v konaní pokračoval len o pôvodných podaniach žalobcu, ktoré žalobca podal na Okresný súd v Prievidzi a ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 773.000,-Sk a sumy 663.500,-Sk.
Meritórne pojednávanie súd konečne vykonal až 3.4.2013 v prítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v súvislosti s cestou do zahraničia. Nepriložil
k tomu však žiadny dôkaz napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie dostal s dostatočným predstihom 11.3.2013. Ospravedlnenie súdu zaslal až tesne pred vykonaním pojednávania 2.4.2013. Súd ospravedlnenie žalobcu neuznal a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti, pričom v zmysle ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p. prihliadal na obsah spisu.
Na pojednávaní dňa 3.4.2013, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu súd napriek tej skutočnosti, že podania žalobcu, ktorým uplatňoval oba nároky na zaplatenie sumy 773.000,-Sk a 663.500,-Sk boli pripojené do jedného súdneho spisu, ktorý bol o nich vytvorený a teda fakticky sa o nich viedlo spoločné konanie už na pôvodnom Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 15C 143/1995 a neskôr na Okresnom súde Martin sp.zn. 8C 281/1996 vzhľadom na námietku žalovaného, že konania o týchto nárokoch neboli oficiálne spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie, súd uznesením spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 25.1.2010 (čl.186), ktorým sa vyjadroval aj k návrhu žalobcu na zámenu v osobách žalovaných .
K obom podaniam žalobcu žalovaný uviedol, že z oboch doručených návrhov, kde je označený ako zodpovedný alebo objednávateľ je zrejmé, že žalobcom formulované nároky sú formulované ako nároky voči obchodnej spoločnosti B. I..W..V.., za ktorú bol oprávnený konať ako konateľ a štatutárny zástupca spoločnosti. Preto z jeho pohľadu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva voči jeho osobe ako občanovi, nakoľko v oboch prípadoch nie je pasívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu nároky uplatnené v žalobe v celom rozsahu žalovaný neuznával. Poukázal súčasne na nezrozumiteľnosť oboch návrhov a aj skutočnosť, že pre odstup času sa už na priebeh skutku a udalostí nepamätá.
Na podobnej argumentácií a obrane voči žalobnému návrhu žalobcu zotrval žalovaný aj v priebehu konania, najmä na pojednávaní dňa 3.4.2013, kde bol žalovaný aj vypočutý a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že ani jeden z účastníkov podľa názoru žalovanej strany nie je v spore vecne legitimovaný. Mimo tej skutočnosti, že žalobcove podania sú nejasné a nezrozumiteľné a nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia a čoho sa vlastne voči žalovanému domáha, žalobca nepreukázal existenciu žiadneho záväzkovo právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, z ktorého by nároky vyplývali. Žalobca v čase podania žaloby nebol vecne legitimovaný na uplatnenie týchto nárokov voči žalovanému a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v danom období bol činný ako konateľ firmy F.-V. I..W..V.. a prípadné nároky mohli vznikať firme F.-V. s.r.o. nie priamo žalobcovi avšak nie voči žalovanému ale voči spoločnosti, ktorú žalovaný v danom čase reprezentoval, teda voči obchodnej spoločnosti B. I..W..V.., ktorej bol štatutárnym zástupcom. Aj keď žalobca predložil listiny, ktoré svedčia o postúpení pohľadávky firmou F.-V. I..W..V.. na žalobcu, nič to nemení na skutočnosti, že v čase podania žaloby žalobca nedisponoval takým nárokom, a teda nebol nositeľom práva, ktoré voči žalovanému uplatňuje.
Žalovaný vo svojej výpovedi potom uviedol, že je predsedom predstavenstva a.s. a súčasne generálnym riaditeľom a.s. B. N.- N.Á. Q. I. I. I. C. D.. V decembri 1992 žalovaný založil obchodnú spoločnosť B. I..W..V.., ktorá bola v roku 1995 zrušená a jej práva a povinnosti prevzala B. O..I.., dnes vystupujúca pod aktuálnym obchodným menom B. N. - N. Q. I. O..I.., ktorá je vlastne právnym nástupcom B. I..W..V... Žalovaný ako osoba sa so žalobcom prvýkrát zoznámil v roku 1993, pretože vtedajšia priateľka žalobcu bola zamestnankyňou firmy B. I..W..V.. a žalobca ju z času na čas chodil do firmy navštevovať. Medzi žalobcom a žalovaným odznelo niekoľko rozhovorov, v ktorých sa bavili o tom, čím sa B. zaoberá a čím by žalobca mohol B. prípadne pomôcť. Žalovaný spomenul prípad, keď na základe požiadavky žalobcu boli B. I..W..V.. zaslané dve zásielky liekov pre lekáreň v Prešove, ktoré ale zostali nezaplatené a z ktorých platby za lieky si mal pre svoju potrebu ponechať žalobca. Žalovaný si nespomínal na obchodný prípad, keď firma F.-V. I..W..V.. U. B. I..W..V.. uhrádzať nejaké dlhy voči O..I.. Q. N..
K zmluve o odkupe záväzkov nedatovanej, žalobcom pripojenej na čl. 8-10 súdneho spisu, ktorú uzavrela firma F.-V. I..W..V.. I. I. C. N., zastúpená konateľom - žalobcom a B. I..W..V.. I. I. C. N., zastúpená žalovaným a na ktorej sa nachádzajú rukou písané poznámky X.. T. K., riaditeľa firmy V..D.. H. O..I.. so sídlom v N., uviedol, že ide zrejme o autentickú zmluvu, pretože si na ňu matne spomína. Žalovaný
sa nevedel vyjadriť ani k listu žalobcu z čl. 11 zo dňa 10.4.1994, ktorým žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 362.853,-Sk. Žalovaný uviedol, že si nie je vedomý tej skutočnosti, že firma B. I..W..V.. mala nejaké neuhradené záväzky voči a.s. Q. N.. Žalobca stále chodil do tejto firmy, stále niečo ponúkal, špekuloval, navrhoval riešenia, avšak na podrobnosti prípadu si už žalovaný nespomínal. Žalovaný kategoricky poprel, že by sa so žalobcom dohodol na zaplatení provízie vo výške 200.000,-Kč C. D. z firmy X. N. a to na základe požiadavky p.S. K. U. Q. za sprostredkovanie kontaktu medzi Q. O..I.. N.. Žalovaný k tomu uviedol, že pred obdobím ako založil firmu B. I..W..V.. pracoval v zdravotníctve 14.rokov mal dobré kontakty aj s vrcholovými predstaviteľmi a.s. Q. N.. X.. S.Í. K. bol generálnym riaditeľom nielen a.s. Q.Á. N. ale aj O..I.. U.. Preto žalovaný nepotreboval ako reprezentant firmy B. I..W..V.., aby mu žalobca sprostredkoval kontakt na tieto osoby. Pokiaľ B. I..W..V.. objednávala lieky z Q. O..I.., väčšinou žalovaný jednal s X.. I., ktorý mal na starosti predaj, pretože p.X.. S. K. ako generálny riaditeľ bol na dosť vysokej pozícií na to, aby jednal s každým zákazníkom. Vyslovil pochybnosti, že Jiří Michal ako generálny riaditeľ a.s. Q. N. žiadal províziu za to, že Q. O..I.. predá lieky B. I..W..V... Oni potrebovali totiž predávať a B. I..W..V.. potrebovala kupovať. Preto žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca za neho vyplácal nejakú províziu v súvislosti s obchodmi, ktoré robila B. I..W..V... V priebehu svojich vyjadrení k listinám, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu žalovaný uviedol, že si spomenul, že v súvislosti s obchodmi medzi B. I..W..V.. O. Q. O..I.. N. sa firma F.-V. zamontovala do tohto právneho vzťahu spomínanou zmluvou o odkupe záväzkov z toho dôvodu, že žalobca nejakým spôsobom chcel zarobiť na zmene peňazí, nakoľko to bolo práve v období, keď došlo k rozdeleniu Československej republiky a k zmene meny.
Žalovaný vo svojej výpovedi spochybnil aj tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že by B. v súvislosti s obchodmi, ktoré robila mala zisk takmer 20% z obchodu, pretože obchodná marža na lieky k 1.4.1994 bola maximálne 13%. B. I..W..V.. musela navyše znižovať ceny, aby získala odberateľov. Spochybnil tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že neuhradením finančných záväzkov žalobcovi ušiel zisk v celkovej výške 180.147,-Sk, čo poškodilo úmysly žalobcu založiť lekáreň, pretože do roku 2006 - do reforiem ministra U. lekáreň na území Slovenskej republiky mohol zriaďovať a prevádzkovať iba lekárnik a žalobca k niečomu takému nemal potrebné vzdelanie. Viac k nárokom na zaplatenie náhrady škody vo výške 773.000,-Sk žalovaný uviesť vo svojej výpovedi nevedel.
Pokiaľ žalobca uplatňoval nároky na úhradu nákladov, spojených s obstaraním veci v celkovej výške 663.500,-Sk, žalovaný uviedol, že vylučuje akúkoľvek služobnú cestu 11.10.1993 v Prahe v prítomnosti žalobcu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca do firmy B. I..W..V.. chodil častejšie, pretože navštevoval svoju priateľku, tam pracujúcu, a za žalovaným prichádzal stále s nejakými návrhmi. Žalovaný však mal svoje kontakty a nepotreboval k tomu sprostredkovanie žalobcu. Žalovaný sa poznal s predstaviteľmi Českých farmaceutických firiem alebo distribučných firiem a nikdy neuskutočňoval stretnutie s ich vrcholovými predstaviteľmi v prítomnosti žalobcu. Stretnutie 11.10.1993, aké žalobca vo svojej žalobe popísal sa v prítomnosti žalovaného neuskutočnilo. Žalovaný síce jednal aj s p.S. K., ktorý reprezentoval a.s. Q. N., ale nikdy nie v tej zostave, ako žalobca popisuje a v prítomnosti žalobcu. V rokoch, ktoré žalobca popisuje vo svojich podaniach, však žalovaný jednal skôr s pracovníkom Q. O..I.. N..I., ktorý mal na starosti obchod. Samotný žalovaný navštívil Prahu v danom období mnohokrát, avšak nikdy mu stretnutie nesprostredkoval žalobca a nemal ani vedomosť o tom, že by žalobca hradil náklady nejakého takéhoto stretnutia. Žalovaný si spomenul, že v rokoch 1993 až 1994 žalobcovi podpísal, čo ale žalobcovi podpísal, to povedať nevedel, pretože žalobca stále ponúkal, že pre B. I..W..V.. niečo lepšie vybaví, pričom žalovanému sa matne zdalo, že listina, ktorú žalobcovi podpísal, mala slúžiť na to, aby sa preukazoval, že nejakým spôsobom reprezentuje alebo zastupuje firmu B. I..W..V.., s ktorou nebol ale v žiadnom pracovnom ani obchodnom vzťahu. Žalovaný uviedol, že nevie nič o tom, že by žalobca bol vykonal ďalšie tri pracovné cesty do Prahy, pri ktorých mu mali vzniknúť náklady 25000,-Sk. K tvrdeniam žalobcu, ohľadne obstarania finančnej garancie prostredníctvom Ing. K. J. vo výške 150000,-Sk sa žalovaný vyjadriť nevedel, pretože toto meno mu nič nehovorilo a na žiadny takýto prípad si nespomínal. K akýmkoľvek tvrdeniam žalobcu ohľadne toho, že na požiadavku žalovaného alebo z jeho príkazu uskutočňoval pracovné cesty, dokonca aj spomínané štyri pracovné cesty do Z. V., v súvislosti s ktorými mu mal vzniknúť náklad 25.000,-Sk žalovaný uviedol, že so žalobcom nikdy neuzavrel ani ústnu ani písomnú zmluvu, na základe ktorej by tak mal žalobca konať. Žalobca nebol ani jeho zamestnancom. Žalobca pri osobných kontaktoch so žalovaným vždy len sám ponúkal a jeho ponuky, návrhy zostávali v spoločenskej rovine. A preto žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že by na základe požiadavky žalovaného alebo z jeho príkazu žalobca uskutočňoval pracovné cesty do Z. V.,
pri ktorej mu mali vzniknúť náklady. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pre firmu B. I..W..V.. z Z. V. doviezol lieky, pričom mu mali vzniknúť náklady v celkovej výške 10.000,-Sk, na také niečo si žalovaný nespomínal, vedel však, že žalobca a jeho firma vlastnú dopravu nemala. Žalovaný však vedel, že syn žalobcu vlastnil nejakú dopravnú firmu, pričom žalovaný si spomínal len jeden prípad, keď žalobca pre B. I..W..V.. sprostredkovával dopravu cez firmu syna žalobcu a šlo práve o spomínaný dovoz liekov do prešovskej lekárne v súvislosti s neúspešným obchodom, ktorý žalovaný spomínal na začiatku svojej výpovede. Žalovaný uviedol, že firma syna žalobcu zrejme túto dopravu B. I..W..V.. riadne vyfakturovala a B. I..W..V.. ju zaplatila. Žalovaný poprel, že by žalobca s jeho súhlasom zaplatil X.. S. Q. províziu vo výške 150.000,- Kč, a uviedol, že v tom období bol hlad po liekoch a medzi distribučnými firmami a výrobcami liekov existovali normálne dodávateľsko - odberateľské vzťahy. B. s.r.o. žiadne provízie nevyplácala. Navyše žalovaný by ani nemohol vo firme zaúčtovať vyplatenú províziu zaplatenú v hotovosti tak, ako uvádza žalobca. Pokiaľ žalobca spomínal dve pracovné cesty do Berlína v januári a februári 1994, pri ktorých mu mali vzniknúť náklady vo výške 55.000,-Sk, žalovaný uviedol, že s určitosťou si spomína len na jednu pracovnú cestu, pretože sa uskutočnila v jeho prítomnosti len jedna, nevedel však, v ktorom termíne sa uskutočnila. K tejto pracovnej ceste došlo z podnetu žalobcu asi v tom smere, že navrhol žalovanému, že má kontakty v Nemecku, keďže cestuje po celej Európe a môže žalovaného predstaviť, resp. môže žalovanému sprostredkovať stretnutia s predstaviteľmi nemeckých farmaceutických firiem. Žalovaný vtedy na ponuku žalobcu reagoval tým, že skutočne spolu so žalobcom uskutočnil jednu pracovnú cestu, auto šoférovala iná osoba, pretože žalobca nemal vodičský preukaz a auto sa v Brne zastavilo zrejme pre spomínaného pána C., ktorý mal tlmočiť. Spoločnosť potom pokračovala v ceste do Berlína. Celé stretnutie skončilo fiaskom, pretože účastníci cesty nenavštívili farmaceutické firmy ale nejaké firmy chemického priemyslu, ktoré nemali nič spoločné s dodávkou pre farmaceutický priemysel. Žalovaný si už nespomínal, kto platil hotel, potvrdil však, že spoločnosť bývala v nejakom hoteli, ale predpokladal, že hotel zaplatil on, pretože nemá vo zvyku zostávať niekomu niečo dlžný, čo by mohol zistiť nahliadnutím do účtovníctva firmy. Samozrejme túto cestu nevykonal ako súkromná osoba, a teda zo súkromných dôvodov, ale pre prípad, že by tie rokovania mal viesť s predstaviteľmi nemeckých farmaceutických firiem, viedol by ich ako reprezentant B. I..W..V... Teda, pokiaľ by sa mali počas tejto cestu uzatvárať nejaké obchody, tak by sa riešili pre B. I..W..V... Žalovaný rovnako poprel vykonanie pracovnej cesty v Dortmunde, o ktorej sa zmienil žalobca v danom podaní a uviedol, pána Vlasáka, ktorý s ním mal údajne podľa tvrdenia žalobcu vykonať cestu do Dormundu videl len raz pri spomínanej cesto do Berlína a naposledy v Brne, keď ho po pracovnej ceste vysadili. So žalobcom sa nikdy ani len ústne nedohodol, že bude sprostredkovávať pre firmu B. niečo. Žalobca bol podľa jeho slov doslova vlezlý, stále sa ponúkal, natískal, volal žalovaného do celej Európy. Žalovaný s ním absolvoval len spomínanú cestu do Berlína, na ktorú sa nechal nalákať. Uviedol, že všetky tvrdenia žalobcu vo vzťahu k žalovanému sú nepravdivé a vykonštruované.
Z výpisom z obchodného registra, ktoré mal súd pripojené v súdnom spise súd zistil tieto skutočnosti:
B. I. I. W. V. I. I. C. N. S.. K. Č..XX, X.: XX XXX XXX vznikla zápisom z obchodného registra dňa 7.12.1992. Jej spoločníkmi boli W.. S. N. a W.. T. S. - teda žalovaný. Spoločníci boli súčasne konateľmi tejto obchodnej spoločnosti s tým, že podľa zápisu v obchodnom registri v roku 1997 spoločnosť zastupovali a podpisovali sa za ňu konatelia každý samostatne.
Uznesením Valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 28.7.1995 bolo rozhodnuté o zrušení tejto spoločnosti bez likvidácie zlúčením s akciovou spoločnosťou B. N. podľa § 68 ods.3 písm.c/ a § 69 Obchodného zákonníka (zák.č.513/1911 Zb.).
B. N. O..I.. I. I. C. N. S.. K. X, X.: XX XXX XXX vznikla 13.3.1995 ako akciová spoločnosť, pričom predsedom predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti bol žalovaný, podpredsedom W.. S. N.. Za spoločnosť konali a v mene spoločnosti sa mali podpisovať vždy spoločne minimálne dvaja členovia predstavenstva.
Tak B. N. O..I.. ako aj B. I.. I. W..V.. mali v predmete činnosti veľkoobchod s farmaceutickými výrobkami, veľkoobchod s liečebnou kozmetikou a drogistickým tovarom, veľkoobchod so zdravotníckym materiálom a zdravotníckou technikou a maloobchod v oblasti vymedzenia veľkoobchodnej činnosti.
B. N. O..I.. neskôr zmenila sídlo a obchodné meno na konci konania podľa výpisu z obchodného registra vystupovala pod obchodným menom B. N. - N. I. Q. O. I. I. I. D., V. P. X, X.: XX XXX XXX a podľa výpisu z obchodného registra žalovaný bol predsedom predstavenstva tejto a.s. , pričom predstavenstvo malo ďalších troch členov. Za spoločnosť konajú a v mene spoločnosti sa podpisujú vždy spoločne minimálne dvaja členovia predstavenstva.
Podľa výpisu z obchodného registra F.-V. I..W..V.. I. I. C. N., S.. N. X, X.: XX XXX XXX vznikla zápisom do obchodného registra 3.2.1993 ako spoločnosť s ručením obmedzením. Jej spoločníkom bol X.. F. H., D. N. X, štatutárnym orgánom - konateľom žalobca. Táto obchodná spoločnosť podľa výpis z obchodného registra bola zrušená 25.2.2009 a z obchodného registra vymazaná ex offo 19.3.2009.
Z týchto skutočností je zrejmé, že žalovaný v období, ktoré sa viaže ku skutočnostiam, žalobcom opísaným v žalobe bol konateľom obchodnej spoločnosti B. I..W..V.., ktorá sa zlúčila s a.s. B. N. O..I.. v roku 1995.
Žalobca na dôkaz svojich tvrdení pripojil do spisu aj listinné dôkazy, ktoré ich mali preukazovať. Predovšetkým pripojil zmluvu o odkupe záväzkov, ktorá nie je datovaná (čl.8-10) a ktorú podpísal žalovaný za B. I..W..V.. I. I. C. N. a žalobca za obchodnú spoločnosť F.-V. a ktorej zmluvnými stranami boli F.-V. I..W..V.. so sídlom v N. O. B. I..W..V.. I. I. C. N.. Touto zmluvou sa zmluvné strany dohodli podľa § 652 Obchodného zákonníka, že firma F.-V. .I..W..V.. odkúpi záväzky B. I..W..V.. I. I. C. N., ktoré má B. I..W..V.. voči firme Q. O..I.. N. v celkovej výške 253.542,25 XCU. Firma F.-V. I..W..V.. N. prevzala tieto záväzky na svoju ťarchu a zaviazala sa uhradiť do konca roku 1993 a firma B. I..W..V.. N. sa zaviazala uhradiť firme F.-V. I..W..V.. Prievidza hodnotu odkúpených záväzkov do konca roku 1993 spôsobom, ktorý popisoval článok 5.zmluvy a to v sume 2.000.000,-Sk, 1.500.000,-Sk v hotovosti a v sume 500.000,- Sk bankovým prevodom, zvyšok záväzku sa zaviazala zaplatiť do konca januára 1994 na základ faktúr firmy F.-V. I..W..V.. N..
Na poslednej strane zmluva obsahuje rukou písaný dodatok, urobený X.. T. K., W. V..D..H. O..I.. I. I. C. N., z ktorého vyplýva, že V..D..H. a.s. vzala na vedomie, že pohľadávky firmy Unipharma Prievidza budú uhradené firmou F.-V. do konca roku 1993. Táto zmluva neobsahuje prejav vôle veriteľa B. I..W..V.., Q. O..I.. N..
Na čl. 259 pripojil aj dodatok č.2 k tejto zmluve, podpísaný 16.3.1994 zrejme žalobcom a konateľom B. I..W..V.. žalovaným, z ktorého vyplynulo, že firma F.-V. I..W..V.. N. sa zaväzuje zostatok odkúpených záväzkov firmy B. I..W..V.. voči Q. O..I.. N. uhradiť ku dňu 11.3.1994 na základe zoznamu v pôvodnej zmluve o odkúpe záväzkov v CZK a firma B. I..W..V.. Prievidza sa zaväzuje firme F.-V. s.r.o. Prievidza uhradiť rovnakú výšku zostatku záväzku v SKK podľa prepočtu 1 CZK = 1 SKK. K tejto zmluve sa viaže aj výzva žalobcu z 10.4.1994, adresovaná žalovanému ako riaditeľovi firmy B. N. (čl.11), ktorou žalobca žiadal žalovaného o vyjadrenie do 10,00 hod. 11.4.1994 s navrhovaným riešením ohľadne bankovej garancie, pričom podmienkou žalobcu je vyplatenie zostávajúcej sumy 362.853,-Sk dňa 11.4.1994 do 10,00 hod..
Z tejto korešpondencie je zrejmé, že žalobca ako konateľ firmy F.-V. I..W..V.. komunikoval so žalovaným ako konateľom a reprezentantom firmy B. I..W..V.. so sídlom v Prievidzi.
V súvislosti s tvrdením, že B. I..W..V.. žalobcovi neuhradila sumu 362.853,-Sk, resp. neuhradila ich firme F.-V. I..W..V.. a v tejto súvislosti žalobca musel s touto sumou firmu F.-V. dotovať z osobných prostriedkov ako fyzická osoba, žalobca nepredložil žiadny dôkaz.
Na dôkaz skutočnosti o tom, že žalobca vyplatil províziu 200.000,-CZK na základe požiadavky S. K., predstaviteľa a.s. Q. N. za sprostredkovanie obchodou s B. I..W..V.. priateľovi S. K. - C. D. z firmy X. N., žalobca pripojil do spisu len príjmový pokladničný doklad č.5, vystavený 22.2.1994 spoločnosťou X. I..W..V.. I. I. C. N. X, R. P. X, z ktorého vyplýva, že od p.C. C. bolo prijatých 200.000,-Sk titulom zmluvy
č.0401/94. Iný dôkaz, preukazujúci tieto tvrdenia žalobca súdu nepredložil. Navyše tento príjmový pokladničný doklad tvrdenia žalobcu o provízií poskytnutej, na základe tých skutočností, ktoré žalobca uviedol, nepreukazuje.
Žalobca do spisu pripojil aj objednávku, vystavenú B. I..W..V.. so sídlom v Prievidzi zo dňa 8.11.1993, z ktorej vyplynulo, že táto obchodná spoločnosť v a.s. Q. N. objednáva tam uvedené lieky v tam uvedených množstvách. Nebolo zrejmé, ako sa žalobca k tejto objednávke dostal.
Podobne žalobca pripojil aj ďalšie objednávky B. I..W..V.. I. I. C. N., adresované Q. O..I.. I. I. C. N., z ktorých jedna s nečitateľným dátumom a podpisom sa nachádza na čl. 24 a druhá z 27.10.1993 na čl. 25-26 a tiež na čl. 27, 28 sa nachádza ďalšia objednávka vystavená B. I..W..V.. N. Q. O..I.. N. a na čl. 29 sa nachádza objednávka, vystavená B. I..W..V.. pre Z. V. z 15.11.1993. K tejto objednávke žalovaný uviedol, že podpis na pečiatke patrí jemu, rukou písaný dodatok pod pečiatkou nevie kto napísal a komu patrí podpis na nej. Tieto objednávky zrejme žalobca pripája do súdneho spisu už v súvislosti s preukázaním svojho nároku na zaplatenie sumy 663.500,-Sk. Z objednávok je však zrejmé, že boli vystavované obchodnou spoločnosťou, ktorej v tom období bol konateľom.
Žalobca do spisu na čl. 30-41 pripojil časť kúpnej zmluvy , uzavretej medzi štátnym podnikom Z. V., X.: XXX-XXX O. B. I. I. C. N., pričom nie je zrejmé, ako sa k časti tejto zmluvy žalobca dostal a nie je zrejmý ani obsah tejto zmluvy.
V súvislosti so svojimi tvrdeniami ohľadne nároku na zaplatenie sumy 663.500,-Sk, na ktorú mal žalobcovi vzniknúť nárok v súvislosti s dohodou o obstaraní veci, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca pripojil do spisu na čl. 251 odpoveď a.s. Q. N. na žiadosť žalobcu z 8.7.1996, z ktorej vyplýva, že žalobca uskutočnil návštevy v podniku a.s. Q. N., v dňoch 12.10.1993, 2.11.1993, 16.12.1993, 12.1.1994, 18.1.1994, 11.2.1994 a 13.4.1994. Ďalej mu kompetentná pracovníčka a.s. Q. N. S. S., vedúca oddelenia ostrahy potvrdila skutočnosť, že v nasledujúci deň po návštevách žalobcu bol vždy vypravený kamión s liekmi pre firmu B. W. - J. N..
Na čl. 253 žalobca pripojil potvrdenie Hotela F. N., adresované S.. N. V., D. T. XXX, I., z ktorého vyplýva, že C. C. bol ubytovaný v H. F. v dňoch 11.10.1993 až 12.10.1993, 6.4.1994 až 7.4.1994, 9.5.1994 až 10.5.1994, 22.11.1994 až 23.11.1994 a 13.3.1995 až 14.3.1995.
Na čl. 254 až 255 žalobca predložil výdavkové pokladničné doklady, vystavené firmou F.-V. I..W..V.. so sídlom v N. a to výdavkový pokladničný doklad č.29 z 23.10.1993, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. vyplatila C. C.Á., konateľovi 10.000,-Sk v súvislosti so služobnou cestou Q. N.. Ďalej výdavkový doklad č.36 zo dňa 10.11.1993, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. I..W..V.. vyplatila C. C., konateľovi 5000,-Sk titulom služobnej cesty do Q. N.. Ďalej výdavkový doklad č.24 zo dňa 20.2.1994, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. vyplatila C. C. 230.000,-Sk titulom platby X. N. a výdavkový doklad č.12 zo 14.1.1994, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. I..W..V.. vyplatila C. C., konateľovi 25000,-Sk titulom služobnej cesty do Berlína.
Žalobca do spisu pripojil aj zmluvu o sprostredkovaní platieb na úhradu faktúr za dodané lieky z Q. N. O. Z. V. U. Č. W. z 1.3.1994, ktorú uzavrela spoločnosť s ručením obmedzením H. I. I. C. D., K. R. Č..X a C. C. ako aj dohodu medzi firmou B. I..W..V.. I. I. C. N. a podnikom zahraničného obchodu W. so sídlom v Moskve. Súvis týchto dohôd s tvrdeniami žalobcu však preukázaný nebol. K týmto dohodám žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu nie je zrejmé, čo ňou chcel žalobca preukázať a zrejme sa k týmto zmluvám dostal cez svoju priateľku, ktorá pracovala na sekretariáte firmy B. I..W..V...
Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a to ani sčasti napriek tomu, že súd vo veci nevykonal rozsiahlejšie dokazovania a dokonca nevypočul ani žalobcu.
V konštatovaní žalobcu vo všetkých jeho podaniach je zrejmé, a rovnako to preukazujú aj listiny, ktoré súvisia s konaním žalobcu a konaním firmy B. I..W..V.., že ak aj žalobca viedol nejaké rokovania so žalovaným, alebo domnieval, že sa so žalovaným na niečom dohodol, a ak aj žalobca vykonával nejakú činnosť, popísanú v jeho podaniach, tak ju vždy vykonával v súvislosti s obstarávaním obchodov pre B.H. I..W..V.. so sídlom v N. a na základe prípadných dohôd so žalovaným ako konateľom B. I..W..V.. so sídlom v N.. Bez ohľadu na to, že súd neuskutočnil rozsiahlejšie dokazovanie, čo sa javilo súdu nehospodárne vzhľadom na označenie žalovaného bez toho, aby súd skúmal, či tvrdenia žalobcu sú skutočne pravdivé, súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný v tomto konaní o nárokoch žalobcu tak, ako ich žalobca formuloval nie je vecne legitimovaný. Či už žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že mal ako fyzická osoba dotovať pokladňu F.-V. I..W..V.. sumou 362.853,-Sk, pretože B. I..W..V.. nesplnila svoj záväzok zo zmluvy o odkúpení záväzkov (čo ale žalobca nepreukázal, že by bol ako fyzická osoba do pokladne F.-V. I..W..V.. zložil túto sumu), či už žalobca tvrdil, že po dohode so žalovaným poskytol províziu vo výške 200.000,-CZK pánu C. D. z firmy X. N. po dohode so žalovaným a to za dodávku liekov z Q. O..I.. N. pre B. I..W..V.. (žalobca ale nepreukázal, že suma 200.000,- CZK bola províziou, vyplatenou na základe takejto dohody). Takéto konania žalobcu, z ktorých mala žalobcovi ako fyzickej osobe vzniknúť škoda mali byť robené vždy v súvislosti s obchodmi B. I..W..V... Navyše žalobca do spisu pripojil listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že firma F.-V. s.r.o. žalobcovi sumu 230.000,-Sk vyplatila dňa 20.2.1994 (čl.255) teda dva dni predtým, ako ich on na základe príjmového pokladničného dokladu (čl.12) vyplatil firme X. I..W..V.. so sídlom v Prahe. Podľa týchto dôkazov nešlo predsa o súkromné prostriedky žalobcu, ktorý sa v návrhu identifikoval ako fyzická osoba. Rovnako listinné dôkazy, ktoré žalobca predkladal v súvislosti s tvrdenými nákladmi, ktoré mali vzniknúť po dohode so žalovaným v súvislosti s obstarávaním obchodov pre B. I..W..V.. firiem Z. V., Q. N., či nákladoch, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s pracovnou cestou do Berlína, nepreukázali tvrdenia žalobcu, že by tieto náklady boli vynaložené samotným žalobcom z jeho súkromných prostriedkov, keďže žalobca sa aj v podaní, ktorým uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 633.500,-Sk identifikoval ako fyzická osoba, a navyše do spisu pripojil niektoré príjmové pokladničné doklady, ktoré svedčia o tom, že mu firma F. - V. I..W..V.. preplatila niektoré náklady v súvislosti s cestou do Prahy, alebo Berlína. Žalobca však vôbec nepreukázal, že by tieto náklady vynaložil v súvislosti so zmluvou, uzavretou so žalovaným o obstaraní veci tak, ako tvrdil. Naopak z tvrdení žalobcu vyplýva, že mal po dohode so žalovaným, ktorý v tomto období, opäť v roku 1994 a 1993 bol konateľom obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. so sídlom v Prievidzi vykonávať služobné cesty a inak vynakladať náklady v súvislosti obchodmi, ktoré robila B. I..W..V.. I. I. C. N.. Preto podľa presvedčenia súdu, ak aj žalobca sa so žalovaným, v tom čase J. I..W..V.. B. na niečom dohodol, mali jeho nároky smerovať voči obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. so sídlom Prievidzi a neskôr voči jej nástupcovi, dnes B. N.- N. I. Q. O. I. I. I. C. D..
B. I..W..V.. I. I. C. N. v rokoch 1993, 1994 bola právnickou osobou.
Podľa § 20 ods.1Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.) právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú k tomu oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou, alebo zákonom (štatutárne orgány).
B. I..W..V.. ako obchodná spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri a jej ďalšie postavenie upravoval zák.č.513/1991 Z.z., teda Obchodný zákonník.
Podľa § 13 ods.1 vtedy platného Obchodného zákonníka ak podnikateľom je fyzická osoba, koná osobne, alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho zástupcu, alebo za ňu koná zástupca.
Na to, aby konanie štatutárneho orgánu bolo možné posúdiť ako konanie podnikateľa, musí byť splnená aj ďalšie podmienka, tento orgán musí byť zapísaný do obchodného registra.
Podľa § 133 ods.1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že žalovaný, ktorý bol identifikovaný v žalobných návrhoch žalobcu ako fyzická osoba v období, keď mali vzniknúť nároky žalobcu vo vzťahu k žalovanému bol štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, teda konateľom, a preto akékoľvek dohody medzi ním a žalobcom, z ktorých mali vzniknúť podľa tvrdení žalobcu benefity v prospech obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. mali zo strany žalobcu smerovať voči obchodnej spoločnosti, za ktorú žalovaný v tom období konal a pre ktorú z jeho úkonov vznikali právne účinky. Z akéhokoľvek konania žalovaného, ktorý bol v tom čase štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti B. I..W..V.. obsahom ktorého boli dojednania na prospech B. I..W..V.. mohli vzniknúť záväzky len pre B. I..W..V...
Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca od počiatku žaloval nesprávne, ak žaloval konateľa obchodnej spoločnosti teda fyzickú osobu, navyše žalobca svoje nároky nepreukázal a preto aj bez rozsiahlejšieho dokazovania nebolo možné žalobe žalobcu o jeho nároku na zaplatenie vyššie uvádzaných súm vyhovieť.
Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. žalovaný bol v konaní plne úspešný a preto mu proti žalobcovi patrí náhrada všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalovanému vznikli trovy jeho právnym zastúpením, ktoré boli vyúčtované a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhl.č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právnej zástupkyne žalovaného za šesť úkonov právnej služby po 519,49 eur, ku ktorým patrí prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.6.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2010, 19.1.2011, 28.11.2012, 3.4.2013 a nahliadanie do spisu 23.2.2012. Za účasť na pojednávaní dňa 18.6.2010, ktoré bolo odročené patrí právnej zástupkyni žalovaného odmena v hodnote 1-iny hodnoty úkonu to znamená vo výške 129,87 eur. K úkonom urobeným v roku 2010 patrí režijný paušál v sume 7,21 eur. Za úkony, urobené v roku 2011 režijný paušál v sume 7,41 eur, za úkony urobené v roku 2012 režijný paušál v sume 7,63 eur a za úkon, urobený v roku 2013 režijný paušál v sume 7,81 eur. K trovám právneho zastúpenia patrí aj náhrada za stratu času a cestovné náhrady a to pri účasti právnej zástupkyne na dvoch pojednávaniach pred Okresným súdom Martin náhradu za stratu času podľa § 17 Vyhl.č.655/2004 Z.z. 6x pol hodiny x základná náhrada 11,92 eur, t.j. 70,14 eur x 2. Cestovné podľa Zákona o cestovných náhradách vo výške 35,88 eur x 2 pri ceste z Prievidze do Martin a späť motorovým vozidlom advokátky značky Š. F. Š.: N.-XX-P. pri počte najazdených kilometrov 130, spotreby 6,1 litra/100 km, cene pohonných hmôt 1,1 eur a ďalej pri náhrada za najazdené kilometre 0,21 eur za 1 km. Ďalej právnej zástupkyni žalobcu patrí náhrada za stratu času a cestovná náhrada pri ceste na dve pojednávania do Martina a späť do sídla advokátky v sume celkovo 227,80 eur plus 20% DPH a to náhrada za stratu času 6x pol hodiny pri náhrade 12,71 eur za každú začatú polhodinu, t.j. 76,26 eur x 2 a cestovné náhrady vo výške 37,64 eur x 2 pri ceste z Prievidze do Martina a späť motorovým vozidlom Š. V. Š.N.: N.-XXX-T. pri počte najazdených kilometrov 130, spotrebe pohonných hmôt 7,1 litra /100 km a cene pohonných hmôt 1,50 eur a základnej náhrade 0,183 za jeden kilometer. Spolu s 20% DPH účtovanou z odmeny i náhrad právnej zástupkyne žalovaného potom trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 4.613,74eur. V zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalobca ich povinný žalovanému nahradiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.