Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-351-2012.pdf
PDF · 68.91 KB
Case nature
Subarea
17Co/351/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom R. X, W., G.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného Y. O. S. O., X. R. X, W., proti odporkyni: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, W. A. W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: E. N. F., X. XX,. O., G.: XX XXX XXX, zastúpeného Y. U.. D. P., X. W. X, O., v konaní o zaplatenie 913,13 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. septembra 2012, č.k. 6C/56/2012-68, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku III. o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .
Odporkyni ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 643,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 643,33 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku IV. vyslovil, že ani vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že návrh na začatie konania, ktorým navrhovateľ uplatňoval 913,13 Eur istiny s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 24.09.2009 do zaplatenia je opodstatnený len po sumu 643,33 Eur s 9 % úrokom ročne z tejto sumy od 01.05.2010 do zaplatenia. Návrhu tak bolo čiastočne vyhovené, a preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže ako navrhovateľ, tak odporkyňa mali v konaní úspech len čiastočný, pričom u žiadneho z nich nejde o neúspech len v pomerne nepatrnej časti.
Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku o náhrade trov podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že navrhovateľovi bude priznaná náhrada trov v sume 507,76 Eur a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 30,87 Eur. V odvolaní citoval článok 46 až 47 Ústavy SR, týkajúce sa práva za právnu pomoc. Vyslovil názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu v zmysle citovaných článkov je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má právo na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s uplatnením práva na súde. V danom prípade nebol dôvod na čiastočné nepriznanie navrhovateľom požadovaných trov konania právneho zastúpenia v pomernej časti. Návrhom na začatie konania bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 913,13 Eur s prísl., pričom priznaných bolo 643,33 Eur spolu s úrokom z omeškania, a preto miera úspechu je vo výške 70,45 % a miera úspechu odporcu je 29,55 %, a preto miera úspechu navrhovateľa je 40,90 %. Nevidel dôvod nepriznať mu náhradu trov konania aj z dôvodu, že odporkyňa si bola vedomá existencie záväzku, na čo bola upozornená viacerými výzvami, jednak zo
strany postupcu, ako i oznámením o postúpení pohľadávok, pričom nedošlo k zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania. t.j. vo výroku o náhrade trov navrhovateľa a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania správne a v súlade s ust. § 142 O.s.p. Podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia má účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Znenie odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia umožňuje súdu v prípade čiastočného úspechu účastníkov vo veci náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Podľa súdnej praxe v prípade čiastočného úspechu súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v prípade, ak možno uzavrieť, že úspech vyvážil neúspech.
V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že navrhovateľ uplatňoval návrhom na začatie konania zaplatenie 913,13 Eur istiny, pričom rozhodnutím súdu mu bolo priznané 643,33 Eur. Uplatňoval však aj 9 %-ný úrok z omeškania z tejto sumy, a to od 21.10.2009 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania mu bol priznaný len zo sumy 643,33 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia. Je tak zrejmé, že pri skúmaní pomeru úspechu a neúspechu je potrebné prihliadať aj na úspešnosť návrhu na začatie konania ohľadne príslušenstva, nielen istiny, ktorá je uplatňovaná návrhom na začatie konania. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nepovažoval za opodstatnený návrh na zaplatenie úrokov z omeškania za dobu 10 mesiacov a jednalo sa o úrok nie zo sumy 913 Eur, ale 643 Eur, opodstatnene uzavrel, že v danom prípade úspech vyvážil neúspech. Je potrebné poznamenať, že pri rozhodovaní o náhrade trov podľa § 142 ods. 2 O.s.p. sa nemusí jednať o matematickú rovnosť, ale podstatu úspechu účastníka v konaní, s prihliadnutím na ďalšie okolnosti.
Pokiaľ ide o tieto ďalšie okolnosti, tak zo spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že účastníci uzavreli 29.04.2010 dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktorou odporkyňa uznala dlžnú istinu vo výške 659,53 Eur, avšak navrhovateľ pokusom o zmier zo dňa 04.07.2011 vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy 1.339,19 Eur, t.j. o sumu viac ako 100 % presahujúcu súdom priznanú pohľadávku.
Keď za takýchto okolností súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania s odkazom na čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p., rozhodol správne, a preto bol jeho rozsudok v napadnutej časti potvrdený.
V odvolacom konaní bola tak úspešná odporkyňa, avšak odporkyni, ako ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na jej strane, trovy nevznikli, a preto ich náhrada nebola priznaná (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .