Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_31S-201-2021.pdf
PDF · 184.32 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/201/2021
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudca spravodajca) a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: POMAS EU s. r. o., so sídlom Trenčianska č. 16000/56/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 604 724, zast.: JUDr. Alexander Uj, advokát, Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102006858/2021 zo dňa 22.10.2021 takto
rozhodol:
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 102006858/2021 zo dňa 22.10.2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty POMAS EU s.r.o., so sídlom Trenčianska 16000/56A, 821 09 Bratislava (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol z daňovej kontroly zo 07.11.2019 č. 102530543/2019 (ďalej len „Protokol“). Následne dňa 07.07.2021 správca dane vydal Rozhodnutie č. 101167148/2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. zákonov o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 600 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 3 419,96 eura a vyrubil žalobcovi daň v sume 1 180,04 eura (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo vydané po tom, čo príslušný odvolací orgán (Finančné riaditeľstvo SR) rozhodnutím č. 101026693/2020 z 11.06.2020 zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100456622/2020 zo dňa 18.02.2020 (ďalej len „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti Media Net Europe s.r.o. (ďalej len „Media Net Europe“ alebo „MNE“) - faktúry č. 180073 z 01.08.2018 na celkovú sumu 12 000 eur a faktúry č. 180074 z 01.08.2018 na sumu celkom 15 600 eur, z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Pretože nebolo preukázané skutočné dodanie fakturovaných služieb (zverejnenie reklamných banerov na internetových stránkach spravovaných spoločnosťou MNE), správca dane konštatoval, že v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH nedošlo k vzniku daňovej povinnosti dodávateľskej spoločnosti (MNE) a následne u daňového subjektu (žalobcu) nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt nesplnil podmienku § 49
ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 cit. zákona. Správca dane súčasne uviedol, že daňový subjekt nesplnil podmienku § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, pretože plnenia, ktoré mali byť prijaté na základe faktúr od spoločnosti MNE nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, resp. k svojmu ekonomickému rastu a prospechu, čo potvrdili zistenia z medzinárodnej výmeny informácií. Internetové stránky spravy-media.sk, lifestyle-media.sk, zabava- media.sk, na ktorých mali byť zverejňované reklamné banery žalobcu sú od 15.03.2019 pozastavené, neexistujú. Tieto stránky boli po načítaní správcom dane (opakovane) nečitateľné. Podľa výpovede vtedajšej konateľky MNE Veroniky Šavyovej, podkladom pre fakturáciu mali byť štatistiky zobrazenia stránok a preklikov, zaistenie návštevnosti stránok mal na starosti subdodávateľ - spoločnosť MediaShop s.r.o. (ďalej len „MediaShop“). Väčšina návštev mala pochádzať zo zdieľania stránok subdodávateľom cez službu GoogleAdwords a Facebook. Správca dane však prostredníctvom informačného systému VIES zistil, že daňový subjekt MediaShop v relevantnom období nerealizoval žiadne nadobudnutia z členských štátov EÚ, to znamená, že neeviduje žiadnu faktúru od spoločnosti Google, prevádzkovateľa GoogleAdwords, ani od spoločnosti Facebook Ireland Limited. Správca dane uzavrel, že daňový subjekt nepreukázal dodanie služieb, spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Dôkazy, ktoré predložil žalobca a ktoré sa týkali zobrazovania reklamných banerov žalobcu na internetových stránkach prevádzkovaných spoločnosťou MNE, sa týkali iných zdaňovacích období. Správca dane vyzval žalobcu, aby mu oznámil údaje o obchodných partneroch, ktorých získal v nadväznosti na reklamu, následne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií kontaktoval nových obchodných partnerov a zistil, že títo nezískali informácie o žalobcovi ako dôsledok reklamy - banerov na sporných internetových stránkach, ale z iných zdrojov. Správca dane konštatoval, že ani predloženie faktúr, ani zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou MNE, ani vyhlásenie dodávateľa služieb neznamená, že nárok na odpočet DPH je oprávnený. Faktúra, zmluva, či pokladničný doklad sám o sebe preukázaním realizácie obchodnej transakcie nie je. Pretože v konaní nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, správca dane uzavrel, že daňovému subjektu (žalobcovi) nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.
2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 102006858/2001 zo dňa 22.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po ozrejmení obsahu podaného odvolania ako aj zisteného skutkového stavu plynúceho z prvostupňového rozhodnutia a z obsahu administratívneho spisu uzavrel, že je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane ustanovené v Zákone o DPH. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly overoval oprávnenosť odpočítania dane, boli vykonané všetky potrebné a nevyhnutné úkony na zistenie stavu v predmetnej veci. Skutkový stav bol zistený úplne a boli zistené také dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali neoprávnené odpočítanie dane žalobcom z preverovaných faktúr od dodávateľa Media Net Europe. Žalovaný poukázal na to, že vtedajšia konateľka deklarovaného dodávateľa Veronika Šavyová síce verbálne priznala poskytnutie fakturovaných služieb, avšak jej výpoveď je vzhľadom na získané dôkazy správcom dane spochybnená. Menovaná sa nevyjadrovala adresne a dostatočne profesionálne k tomu, že fakturované práce podľa zmluvy mala vykonať sama. Rozporuplne vyznieva jej vyjadrenie, keď na jednej strane tvrdila, že pred odovzdaním dokladov novému konateľovi si zabezpečila ich fotokópie, aby ich mohla správcovi dane predložiť a na druhej strane uvádza, že žiadne doklady nemá, pretože ich odovzdala novému konateľovi. Menovaná nevedela konkretizovať, aké technické, softvérové, hardvérové vybavenie, či požiadavky boli potrebné, aby sa stránky spravy-media.sk, life- media.sk, zabava-media.sk riadne zobrazovali a boli čitateľné. Žalobca, ani deklarovaný dodávateľ vierohodne nepreukázali, že sa obchod v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 27.06.2018 uskutočnil. Umiestnenie banerov v prostredí bez adekvátneho pokrytia mediálnej odozvy, či sledovanosti a záujmu širokej verejnosti nenapĺňa základný účel celej reklamy predstaviť danú informáciu širokému okruhu pozorovateľov, čo nepreukázali ani vykonané zistenia u subjektov, ktoré označil žalobca, že na základe informácií z týchto stránok nadviazali so žalobcom obchodné kontakty a následne s ním vykonávali obchody. Podľa žalovaného správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb, čím preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. V okamihu, keď správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, mal žalobca preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Bol to práve žalobca, ktorý mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok - že skutočne nadobudol reálne existujúce služby od dodávateľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane o tom, že sporné faktúry nemajú žiadnu ekonomickú opodstatnenosť a boli vystavené bez
riadneho podnikateľského dôvodu. Žalovaný s poukazom na výsledky preverovania reťazca DRAVO s.r.o. – MediaShop – Media Net Europe – žalobca, konštatoval, že možno oprávnene pochybovať o reálnosti vykazovaných obchodov medzi uvedenými spoločnosťami v reťazci. Spoločnosť DRAVO sr.o. len formálne vystavila faktúru pre spoločnosť MediaShop, čím jej účelovo znížila DPH na vstupe, následne táto vystavila faktúru spoločnosti Media Net Europe bez toho, aby reálne odviedla DPH za tento obchod. Preto aj spoločnosť Media Net Europe si účelovo znížila DPH na vstupe a mohla vystaviť faktúru spoločnosti POMAS EU (žalobcovi), ktorá bola takto konečným beneficientom neoprávnenej daňovej výhody z uplatneného odpočtu dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že kancelária dodávateľa MNE bola vedená na virtuálnom sídle, bez majetku, pričom vykazovala činnosť, ktorej výsledkom boli tržby len za rok 2017 viac ako dva milióny eur. Je nelogické, aby tak „úspešnú“ spoločnosť konateľka po začatí preverovania správcom dane previedla na novú osobu, ktorú ani nepoznala, pričom nový konateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa MNE uvedeného na faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH s následnou možnosťou žalobcu uplatniť si právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, ktoré sú postavené na dvoch skutkových a právnych posúdeniach, a to, že deklarovaný dodávateľ Media Net Europe žiadne služby žalobcovi podľa predmetu zmluvy nedodal a že žalobca sa zapojil do podvodného reťazca s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti. Domáha sa zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí a vrátenia vecí prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V bode I. žaloby namieta, že prvostupňový orgán bol povinný zaslať mu poštou oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou, že sa môže k oboznámeniu vyjadriť v lehote určenej správcom dane, ktorá nesmie byť kratšia ako minimálna zákonná lehota 8 dní podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Daňového poriadku. Uvádza, že postup správcu dane, ktorý mu neumožnil vyjadriť sa k oboznámeniu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní je v rozpore s Daňovým poriadkom a konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca (ako v odvolacom konaní tak aj v žalobe) namietal, že správca dane pochybil, keď do zápisnice vo vyrubovacom konaní (Zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 25.06.2021) zahrnul mailové podanie žalobcu, ktoré žalobca správcovi dane doručil ako neautorizované mailové podanie dňa 25.06.2021 (pred začatím ústneho pojednávania). Správca dane porušil povinnosti podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, keď žalobcu nevyzval na doplnenie podania, ktoré nebolo spôsobilé na prerokovanie na ústnom pojednávaní a neuložil mu lehotu na jeho doplnenie. Dôsledkom toho je, že oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní je zaťažené vadou nezákonnosti a následne je touto vadou zaťažené aj správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu. V bode II. žaloby namieta, že správca dane neodstránil pochybenia vytýkané mu žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí, a to, že musí prijať jednoznačný skutkový a právny záver k akému porušeniu došlo, teda či deklarovaný dodávateľ žiadne služby žalobcovi nedodal alebo či pochybnosť o obchode vznikla na základe podvodného konania v reťazci. Správca dane odmietol opätovne vypočuť Veroniku Šavyovú (vtedajšiu konateľku dodávateľa Media Net Europe) a nevysporiadal sa s tým, prečo sa mu chybne zobrazujú texty na internetových stránkach spravovaných spoločnosťou Media Net Europe. Rozhodnutia sú postavené na nedostatočne zistenom skutkovom stave – na dvoch skutkových záveroch a následne na dvoch rozdielnych právnych posúdeniach, ktoré sa vylučujú, to znamená, že nemôžu existovať súčasne vedľa seba a ktorých následkom je nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Správca dane svoje rozhodnutie oprel o nedostatočne zistený skutkový stav, dva skutkové závery a následne dve právne posúdenia, teda o tie isté skutočnosti, pre ktoré žalovaný zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie. Správca dane sa neriadil právnym názorom a pokynmi žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 11.06.2020 a neodstránil vytýkané pochybenia a opätovne postavil svoje rozhodnutie na dvoch skutkových záveroch. Následne však žalovaný odobril rozhodnutie správcu dane, čím spôsobil, že žalobou napadnuté rozhodnutie je taktiež postavené na dvoch skutkových záveroch a na dvoch právnych posúdeniach, a teda je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej žalobca uvádza, že v odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu sa domáhal, aby odvolací orgán nariadil vo veci odvolacie ústne pojednávanie podľa § 74 Daňového poriadku, doplnil dokazovanie
nedostatočne zisteného skutkového stavu a vykonal listinné dôkazy preukazujúce, že dodávateľ Media Net Europe uviedol obchodné prípady v kontrolných výkazoch, uviedol DPH na výstupe vo svojom daňovom priznaní a má vysporiadanú daň so štátnym rozpočtom a súčasne vypočul Veroniku Šavyovú ku skutočnostiam potrebným na doplnenie daňového konania. Pretože správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, žiadal, aby tieto dôkazy vykonal odvolací orgán na odvolacom pojednávaní. Ďalej žiadal, aby odvolací orgán zodpovedal otázky na odvolacom ústnom pojednávaní, a to, ako chce napraviť závažné porušenie svojich povinností a porušovanie práv daňového subjektu, čoho výsledkom sú protichodné a nelogické skutkové závery, ktoré sa navzájom vylučujú a vôbec nie je jasné na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospeli zamestnanci správcu dane k jednoznačnému a konkrétnemu skutkovému záveru tak, ako to žiadal žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí. V bode III. žaloby konštatoval, že správca dane vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 Zákona o DPH, v súvislosti s čím poukázal na Metodický pokyn k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu dane podľa § 51 Zákona o DPH vypracovaný žalovaným v apríli 2018 (ďalej len „Metodický pokyn“). Žalobca má za to, že on ako daňový subjekt neporušil citované ustanovenie, pretože má vystavenú faktúru od dodávateľa so všetkými náležitosťami uvedenými v ustanovení § 71 Zákona o DPH. Žalobca uvádza, že odvolaním sa domáhal, aby žalovaný ako odvolací orgán namiesto správcu dane zodpovedal otázky na odvolacom ústnom pojednávaní: Otázka 1: Ako je možné, že zamestnanci správcu dane aj v iných daňových konaniach a podľa ktorého ustanovenia Daňového poriadku menia skutkové závery podľa potreby. Otázka 2: Ako je možné, že zamestnanci správcu dane spochybňujú v tomto daňovom konaní, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení spoločnosťou MNE a v iných daňových konaniach správca dane nespochybňuje vykonanie reklamy a reálnosť zdaniteľných plnení. Otázka 3: Ako je možné, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH je to, že zabezpečenie návštevnosti stránok prostredníctvom reklamných nástrojov GoogleAdwords a Facebook, ktoré mali súhlasiť s návštevnosťou stránok a ktoré mala zabezpečovať spoločnosť MediaShop, ich nevykonala, keď zabezpečenie návštevnosti stránok prostredníctvom týchto reklamných nástrojov nie je predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a Media Net Europe. Žalobca namietal, že odvolaním sa domáhal, aby žalovaný ako odvolací orgán odstránil rozpory a pochybnosti na odvolacom pojednávaní, ktoré neodstránil správca dane, a to, že: (i) Reklamné služby boli dodané dodávateľom, ale daňový subjekt sa zapojil do podvodného obchodného reťazca, o ktorom vedel, alebo mal vedieť. (ii) Reklamné služby neboli dodané dodávateľom. (iii) Daňový subjekt zanedbal obozretnosť a správal sa neštandardne, keď sa zapojil do podvodného obchodného reťazca. (iv) Nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení spoločnosťou MNE tak, ako je to deklarované na faktúrach. (v) Na základe všetkých objektívnych okolností, ktoré boli v rámci dokazovania zistené, správca dane prijal záver, že kontrolovaný subjekt vedel o tom, že deklarovaním obstarania služieb prostredníctvom uvedených dodávateľov sa zapojil do podvodného obchodného reťazca. (vi) Na základe všetkých uvedených skutočností je dostatočne preukázaná vedomosť kontrolovaného daňového subjektu, ktorý ako konečný odberateľ profitoval z vytvoreného reťazca. (vii) Pri zistení, že platiteľ nevykonal všetky kroky, ktoré bolo možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH, je potrebné konštatovať, že nedošlo k dodržaniu náležitej starostlivosti vedúcej k odôvodnenému záveru, že o tom mohol vedieť, ak by ju bol dodržal. (viii) Vzhľadom na skutočnosti v Protokole správca dane nepriznáva nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že bolo preukázané, že tieto nezodpovedajú riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Spoločnosť SLOBYT, spol. s r.o. sa prijatím predmetného plnenia dodaním reklamných služieb včlenila do reťazca spoločností poznačeného nedovoleného daňovým únikom. (ix) Posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s podvodným konaním, nakoľko zo zistení správcu dane vyplýva, že konateľka spoločnosti MNE Veronika Šavyová sama osobne za obdobie novembra a decembra 2017 vykonávala pre žalobcu vkladanie reklamných banerov na internetových stránkach zabava-media.sk, spravy-media.sk, lifestyle- media.sk. Žalobca namieta, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s odvolaním žalobcu a námietkami žalobcu v odvolaní. Nenariadil odvolacie ústne pojednávanie, na ktorom by doplnil dokazovanie a odstránil tak vytýkaný nedostatočne skutkový stav veci. Ďalej nenariadil odvolacie ústne pojednávanie, aby odstránil chyby doterajšieho daňového konania a doplnil nové výsledky daňového konania tak, ako tieto pokyny a právny názor samotný žalovaný uviedol vo svojom zrušovacom rozhodnutí zo dňa 11.06.2020. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím formálne potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktoré je založené na dvoch skutkových záveroch a na dvoch právnych posúdeniach nepriznania práva na odpočítanie DPH.
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Zhrnul skutkové okolnosti veci a prijatý záver, že deklarovaný dodávateľ žalobcu – spoločnosť Media Net Europe, služby žalobcovi podľa predmetu Zmluvy o dielo zo dňa 27.06.2018 nedodal, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, podľa ktorého vzniká platiteľovi právo odpočítať daň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo teda prijaté na základe toho, že žalobcom nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie DPH. Zo strany žalobcu neboli predložené také dôkazné prostriedky, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane s vplyvom na preukázané kontrolné zistenia a ktoré by viedli k zmene výsledku daňovej kontroly a prijatých záverov vo vyrubovacom konaní. Námietku žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie z dôvodu, že správca dane bol povinný zaslať mu poštou oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou, aby sa mohol vyjadriť, je podľa žalovaného nedôvodná. Domáhanie žalobcu na zaslanie oboznámenia s priebehom a výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou a lehotou na vyjadrenie nie kratšou ako 8 dní správca dane oprávnene považoval za obštrukciu, ktorá má odsunúť pozornosť od dôkazov spochybňujúcich deklarované obchody žalobcu a spoločnosti Media Net Europe. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pretože o všetkých zisteniach bol správcom dane oboznámený, všetky vyjadrenia sú súčasťou Protokolu a bolo mu umožnené nahliadať do spisového materiálu. Rovnako boli aj vo vyrubovacom konaní všetky uvedené zistenia a pripomienky so žalobcom prerokované. K námietke žalobcu, že správca dane neodstránil nedostatky podania zachyteného do zápisnice z ústneho pojednávania vo vyrubovacom konaní uskutočnené dňa 25.06.2021 (nevyzval na doplnenie mailového podania z 25.06.2021 doručeného do schránky zamestnankyne žalovaného o 09:29:44) uviedol, že žalobca bol o zisteniach správcu dane oboznámený a sám v priebehu dokazovania žiadal správcu dane, aby do zápisnice o ústnom pojednávaní skopíroval text, ktorý predtým zaslal mailom, ktorý je zvyčajne diktovaný správcovi dane na pojednávaní. Správca dane oprávnene považoval emailom zaslaný materiál ako prípravu či pomôcku zástupcu žalobcu, tým, že skopíroval do zápisnice prílohu emailového podania, bolo aj naďalej žalobcovi umožnené, aby sa k prerokovaným zisteniam vyjadril a navrhol správcovi dane prípadné námietky. Žalobca však zápisnicu bez výhrad podpísal. Z vyjadrení žalobcu nevyplynuli žiadne nové skutočnosti k predmetu daňovej kontroly, o ktorých by nemal vedomosť a nemal ich k dispozícii už v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že hoci žalobca opakovane predkladal správcovi dane svoje vyjadrenia (mnohokrát duplicitne, po častiach, elektronicky mailom, poštou), uvádzal v nich opakované argumenty, tvrdenia a citácie, s ktorými sa správca dane už vysporiadal, pričom kopíroval celé texty zo zápisníc a podaní z iných kontrol a iných daňových subjektov, čím zneprehľadnil celé konanie a odvádzal pozornosť od pochybení na strane daňového subjektu. Zástupca daňového subjektu sa obmedzoval vo svojich vyjadreniach na citáciu rôznych zákonov, ustanovení, či rozsudkov, pričom nevysvetlil pochybnosti a dôkazy predložené a získané správcom dane. Žalobca namiesto preukázania skutočností, ktoré boli správcom dane spochybnené a mali vplyv na správne určenie dane, zameral svoju pozornosť na správcu dane, ktorého obviňoval z porušenia zákonov, ústavy, ale nezaoberal sa zisteniami správcu dane o deklarovaných obchodoch, ku ktorým sa rovnako ani nevyjadril. Námietka žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal so závermi odvolacieho orgánu, ktorý rozhodnutím zo dňa 11.06.2020 zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie je taktiež nedôvodná. Predložené dôkazy, pripomienky a stanoviská žalobcu vo vyrubovacom konaní boli správcom dane zohľadnené, správca dane sa s nimi vysporiadal a následne ich prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu. Skutkový stav bol zistený úplne a boli získané také nespochybniteľné dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali neoprávnené odpočítanie dane z preverovaných faktúr. Písomnosti predkladané žalobcom ako napríklad mailová komunikácia medzi žalobcom a vtedajšou konateľkou MNE, preberacie protokoly reklamných kampaní v sieti Google Adwords a Facebook, exporty kampaní, zmluvy o dielo, výpisy z účtov, či výtlačky z mediálnych portálov boli vzhľadom na ďalšie získané dôkazy nepostačujúce, aby vyvrátili pochybnosti o reálnosti preverovaných obchodov žalobcu s deklarovaným dodávateľom MNE. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ, ktorý má od 05.09.2018 nového konateľa Juraja Solčanského v čase výkonu kontroly od 24.10.2018 nepotvrdil v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH vierohodnosť preverovaných faktúr, písomnosti zasielané správcom dane nepreberal a so správcom dane nespolupracoval. Bola taktiež spochybnená ekonomická činnosť deklarovaného dodávateľa, ktorý za rok 2018 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov. Vtedajšia konateľka deklarovaného dodávateľa Veronika Šavyová aj keď verbálne priznala vystavenie preverovaných faktúr, jej výpoveď bola vzhľadom na ďalšie získané dôkazy správcom dane dostatočne spochybnená. Preukazujú to zistenia, že menovaná v odpovediach na otázky správcu dane sa dostatočne profesionálne a adresne
nevyjadrovala k preverovaným obchodom, a to pri zohľadnení, že fakturované práce mala vykonať sama. Jej tvrdenie, že má odborné vzdelanie v IT technológiách nijak vierohodne nepreukázala. Nevedela konkretizovať, aké softvérové, hardvérové, technické, či iné požiadavky boli potrebné, aby sa sporné internetové stránky spravy-media.sk, lifestyle-media.sk, zabava-media.sk riadne zobrazovali a boli plne čitateľné pre bežného používateľa internetu. Uviedla, že na uvedených prácach sa mali podieľať aj grafici, inokedy zase tvrdila, že na predmetné práce mala subdodávateľa, potom že ich robila sama a že sa odvolávala na grafikov len preto, aby jej firma pôsobila dôveryhodnejšie. Ako podporné dôkazy slúžia aj zistenia správcu dane, že deklarovaný dodávateľ nemal zamestnancov, kancelária bola vedená na virtuálnom sídle a bez majetku, pričom vykazovala činnosť, ktorej výsledkom boli tržby len za rok 2017 viac ako 2 milióny eur. Veronika Šavyová aj napriek tvrdeniu, že služby vykonávala pre žalobcu sama iba s počítačom s pripojením na internet prostredníctvom softvéru na tvorbu webstránok nevedela dokladovo preukázať ani nákup tohto počítača. Podpornými zisteniami o spochybnení obchodov sú spoločnosti v dodávateľskom reťazci DRAVO s.r.o. – MediaShop – Media Net Europe a žalobca, ktorý bol posúdený ako účelový bez riadneho podnikateľského dôvodu a reálneho ekonomického opodstatnenia. Bolo zistené, že daň, ktorú si žalobca odpočítal z faktúr od deklarovaného dodávateľa MNE nebola do štátneho rozpočtu reálne odvedená, pretože daňový subjekt DRAVO s.r.o., ktorý sa nachádza na začiatku obchodného reťazca daň do štátneho rozpočtu neodviedol, nepodal daňové priznanie. Rovnako aj ďalší subdodávateľ MediaShop bol na virtuálnom sídle nekontaktný a konateľ písomnosti nepreberal. Námietka žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa pokynov odvolacieho orgánu, neriadil sa jeho právnym názorom, neodstránil nedostatočne zistený skutkový stav doplnením dokazovania, nevysporiadal sa s protichodnými a nelogickými skutkovými závermi v Protokole a vo vyrubovacom konaní, neprijal jednoznačný skutkový záver vo veci a vec nesprávne právne posúdil je podľa žalovaného nedôvodná. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane aj po ukončenom vyrubovacom konaní na základe vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru, že reálna existencia plnení nebola preukázaná a vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom bol dostatočne spochybnený, nebol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní iného subjektu zúčastneného v inom dodávateľskom reťazci v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), na ktorú poukazuje žalobca. Preto je nedôvodná aj námietka žalobcu, aby odvolací orgán doplnil výsledky a odstránil chyby daňového konania a zodpovedal otázky, ktoré mu predložil žalobca. Správca dane oprávnene prijal záver, že žalobca k odpočítaniu preukázal len formálne splnenie podmienky, ale nesplnil podmienku vecnú, čím mu nárok na odpočet dane nevznikol. V preskúmavanom prípade vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, ktoré správca dane jasne, zrozumiteľne formuloval, odôvodnil a následne s nimi oboznámil žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno na neho. V okamihu, kedy správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť v údajoch v daňovom priznaní, mal žalobca v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Je to práve žalobca, ktorý mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane, v zmysle ktorej sporné faktúry nemajú ekonomické opodstatnenie a boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa uvedeného na faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH a následne ani žalobcovi možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Podľa žalovaného nebolo žalobcovi upreté žiadne právo vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 Daňového poriadku a bol mu vytvorený dostatočný priestor na preukázanie skutočností v podanom daňovom priznaní.
Replika žalobcu
5. Žalobca v replike zotrval na tom, že ani správca dane, ani odvolací orgán (žalovaný) sa nevysporiadali so stanoviskami, námietkami, pripomienkami, skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, preto ju opakuje v žalobe. Zotrval na celej svojej argumentácii zo žaloby, ktorú v replike zopakoval. 6. Uznesením zo dňa 09.05.2022 č. k. 31S/201/2021-103 Krajský súd v Žiline, ako správny súd, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2022.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/201/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/201/2021.
8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu zmätočnosti jeho rozhodnutia. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca súhlasil s rozhodnutím bez pojednávania, žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 10.08.2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené od 02.08.2023 do 12.08.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).
9. Žalobca udelil plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi JUDr. Jozefovi Ujovi, konajúcemu prostredníctvom obchodnej spoločnosti CHARGE DAVOUÉ UJ, s.r.o., so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47 253 894. Advokát JUDr. Jozef Uj má pozastavený výkon advokácie, jeho ustanoveným zástupcom je s účinnosťou od 11.07.2022 JUDr. Alexander Uj, advokát.
10. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
11. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
12. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
13. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
14. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
15. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH: (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
17. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
18. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.
19. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 600 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 z dôvodu, že nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. V daňovom konaní sa nepotvrdilo a žalobcom nebolo preukázané, že reklamné služby fakturované deklarovaným dodávateľom Media Net Europe boli skutočne žalobcovi dodané. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP).
20. Správny súd v úvode považuje za potrebné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené najmä v prípadoch, ak (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávny podmienky na odpočítanie dane, ak (2) došlo k daňovému podvodu alebo (3) k prípadu zneužitia práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: a) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, b) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a že c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
21. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia SD EÚ vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. 06.2012, bod 50).
22. V prejednávanej veci nebolo sporné, že deklarovaným dodávateľom fakturovaného plnenia mala byť iná osoba registrovaná pre daň (spoločnosť Media Net Europe), ale bola spochybnená materiálna existencia plnenia a to, že prijaté plnenie daňový subjekt (žalobca) použil v rámci svojej ekonomickej činnosti. Hoci závery prvostupňového rozhodnutia sú postavené na nesplnení hmotnoprávnej podmienky (porušení § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ Zákona o DPH) a žalovaný toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný súčasne uvádza skutočnosti, ktoré naznačujú účasť žalobcu v obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom zároveň konštatuje, že realizované obchody neboli ekonomicky opodstatnené a boli uskutočnené len s cieľom získať daňovú výhodu. Ak žalovaný na jednej strane konštatoval nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok a súčasne viacero pochybností v dodávateľskom reťazci, pričom v dodávkach služieb videl aj konštrukciu zneužívajúcu právo, vnútorne si odporuje. Takéto rozhodnutie je potom nezrozumiteľné. Tento rozpor nie je len technickou nedokonalosťou, ale má
zásadný vplyv na celé daňové konanie, pretože od určenia dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH závisí posúdenie miery dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt a správca dane.
23. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňové podvodu alebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane, uvedené prípady sa nesmú miešať, ako sa tomu stalo v prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného. S ohľadom na uvedené je dôvodná podstatná námietka žaloby, a síce, že napadnuté rozhodnutie je založené na dvoch právnych posúdeniach – nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok i z dôvodu zapojenia sa žalobcu do podvodného reťazca.
24. Sám žalovaný, ktorý zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie, v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 11.06.2020 uložil prvostupňovému orgánu, aby vymedzil, na základe čoho určil rozdiel dane – či deklarovaný dodávateľ žiadne služby podľa zmluvy so žalobcom nedodal, či pochybnosť o reálnom vykonaní prác vznikla na základe podvodného konania v reťazci s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti.
25. Správca dane v prvej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (v opise zisteného skutkového stavu) uvádzal všetky zistené skutočnosti z daňového konania, vrátane zistení z rozsiahleho preverovania dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností DRAVO s.r.o. – MediaShop - Media Net Europe a žalobcu. Správca dane za účelom opisu celého zisteného skutkového stavu uvádzal zistenia týkajúce sa toho, že spoločnosti v reťazci majú virtuálne sídlo, konatelia sú nekontaktní, spoločnosti nepodali daňové priznanie, respektíve neodviedli daň do štátneho rozpočtu. Tieto zistenia pochádzajú jednak z Protokolu z daňovej kontroly a jednak z pripojených protokolov zo súvisiacich daňových konaní a daňových kontrol subjektov v kontrolovanom reťazci. V samotných záveroch správcu dane sa však nenachádzajú hodnotenia obchodného reťazca, do ktorého bol zapojený žalobca, resp. mal byť žalobca zapojený, ani hodnotenia ekonomickej opodstatnenosti realizovaných obchodov, osobitne plnenia fakturovaného žalobcovi spoločnosťou Media Net Europe. V záveroch svojho rozhodnutia správca dane ako dôvod nepriznania odpočtu DPH konštatoval výlučne nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, a to porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH.
26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí prijal záver, že rozhodnutie správcu dane vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, odôvodnenie rozhodnutia je podložené dôkazmi, ktoré preukazujú, že žalobca porušil ustanovenia Zákona o DPH. Súčasne však žalovaný v záveroch svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane oprávnene poukázal na dodávateľský reťazec DRAVO s.r.o. - MediaShop – Media Net Europe – POMAS EU (žalobca), ktorý bol vytvorený bez reálneho ekonomického opodstatnenia, kde žalobca bol konečným beneficientom takejto neoprávnenej daňovej výhody z uplatneného odpočtu dane (strana 6 rozhodnutia žalovaného).
27. Žalovaný konštatoval, že žalobca ani jeho deklarovaný dodávateľ Media Net Europe vierohodne nepreukázali, že sa obchod v zmysle zmluvy o dielo reálne uskutočnil, pričom s poukazom na nekontaktnosť spoločností v reťazci, virtuálne sídla spoločností, rozpory vo výpovedi vtedajšej konateľky dodávateľa žalobcu ako aj zistenia, že celú hodnotu odpočítania dane v spoločnosti MediaShop tvorí suma odpočítania z faktúr od spoločnosti DRAVO s.r.o., žalovaný vyslovil pochybnosť o reálnosti vykazovaných obchodov medzi uvedenými spoločnosťami v reťazci a konštatoval, že faktúry od deklarovaného dodávateľa nemajú ekonomické opodstatnenie a boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu(strana 9 rozhodnutia žalovaného).
28. Správny súd teda uvádza, že žalovaný, okrem toho, že uznal líniu správcu dane týkajúcu sa nepreukázania hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva, konštatoval aj skutočnosti, ktoré naznačujú účasť žalobcu v obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, resp. konštrukciu zneužívajúcu právo.
29. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že v prípade sankcionovania účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej oblasti ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné. Preto, ak žalovaný na jednej strane konštatuje, že žalobca nepreukázal hmotnoprávnu podmienku odpočtu DPH a súčasne
konštatuje, že sa dopustil účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a že ním realizované obchody nemajú ekonomické opodstatnenie, vnútorne si odporuje. Rozhodnutie žalovaného opisuje viaceré pochybnosti týkajúce sa subdodávateľov dodávateľa žalobcu - ich nekontaktnosť, virtuálne sídla atď. Skutočnosti týkajúce sa nekontaktnosti dodávateľa vo všeobecnosti sťažujú procesnú situáciu daňového subjektu, neznamená to však, že samotná nekontaktnosť je aj legitímnou a dostatočnou pochybnosťou správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktorá by bola spôsobilá preniesť celé dôkazné bremeno v daňovom konaní na daňový subjekt. Osobitne v situácii, ak vtedajšia konateľka dodávateľskej spoločnosti Veronika Šavyová potvrdila dodanie služieb. Rovnako pochybnosti na strane subdodávateľov žalobcu v zásade nepredstavujú dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH. Toto neznamená, že skutočnosti v subdodávateľskom reťazci sú irelevantné, práve naopak, môžu dokazovať existenciu daňového podvodu v obchodnom reťazci na predchádzajúcich stupňoch, avšak táto sa stáva vo vzťahu k tretiemu subjektu dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH len v prípade preukázania jeho vedomej účasti na takomto reťazci, teda ak daňový subjekt vedel, alebo by mohol vedieť že participuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Preukázanie vedomosti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom však v napadnutých rozhodnutiach absentuje.
30. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že bez preukázania toho, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel alebo mal alebo mohol vedieť, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH, (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). To však platí len pre prípady, ktoré boli založené práve na daňovom podvode alebo zneužití práva, tak ako boli definované rozsudkami SD EÚ. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Obdobne, pokiaľ je rozhodnutie správcu dane založené na zneužití práva, je potrebné v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania správcom dane zistiť a preukázať splnenie podmienok plynúcich z judikatúry SD EÚ vo veci C-255/02 z 21.02.2006 (Halifax, plc), C-425/2006 Italservice Srl. a iných. Európska judikatúra, ale aj na ňu nadväzujúca ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR týkajúca sa daňových podvodov a zneužitia práva je založená na tom základe alebo podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli.
31. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval viacero dôvodne spochybnených okolností v dodávateľskom reťazci a poukázal na ekonomickú ne/ opodstatnenosť realizovaných obchodov vystavených bez riadneho podnikateľského dôvodu, hoci vyvodil záver, že fakturované služby žalobcovi skutočne dodané neboli, je opodstatnená námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný, aj napriek tomu, že tvrdil, že v predmetnom prípade sa nejednalo o daňový podvod, a preto nebolo potrebné preukazovať vedomosť žalobcu o podvodnom konaní iného subjektu v subdodávateľskom reťazci, v napadnutom rozhodnutí uvádzal skutočnosti, ktoré sú typické a vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom (právo na odpočet DPH) je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Vychádzajúc z uvedeného je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, pretože neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu žalobcovi nebolo priznané právo na odpočet DPH. Je na žalovanom, aby ustálil dôvod nepriznania odpočítania DPH. Tomuto musí zodpovedať aj odôvodnenie rozhodnutia. Pretože v predmetnej veci to bol primárne žalovaný, ktorý v napadnutom rozhodnutí spájal dôvody týkajúce sa nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a existencie daňového podvodu alebo zneužitia práva, správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie. V novom konaní bude potrebné jednoznačne rozlišovať medzi jednotlivými právnymi základmi pre nepriznanie práva na odpočet DPH a k týmto záverom pripojiť aj príslušné odôvodnenie.
32. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Možno poukázať na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody
nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu.
33. Hoci správny súd ruší rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť, je povinný vyjadriť sa aj k ostatným žalobným námietkam (bodom žaloby) týkajúcim sa namietaných procesných pochybení orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania.
34. Žalobca v prvom bode žaloby namietal, že správca dane žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa v daňovom konaní, keď mu nezaslal oboznámenie sa s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou, že sa môže k uvedenému oboznámeniu vyjadriť v lehote nie kratšej ako osem dní. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z Daňového poriadku nevyplýva povinnosť, aby potom, ako prebehlo ústne pojednávanie (vo vyrubovacom konaní) ukladal daňovému subjektu ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa k oboznámeným skutočnostiam. Z administratívneho spisu vyplýva, že zástupca žalobcu sa osobne zúčastnil ústneho pojednávania dňa 25.06.2021, ktorého hlavným predmetom bolo oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Bol oboznámený s dôkazmi vykonanými vo vyrubovacom konaní (zisteniami týkajúcimi sa obchodných partnerov žalobcu), mal možnosť vyjadriť sa ku nim. Zo zápisnice vyplýva, že zástupca žalobcu sa vyjadril, návrhy, ani námietky smerujúce proti obsahu zápisnice neboli podané. Správny súd nezistil v tomto prípade zásah do práv žalobcu, ktorý namieta, že nemal možnosť sa oboznámiť s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní nevyplýva, že by si žiadal lehotu na vyjadrenie sa. Navyše, v žalobe nešpecifikuje, v čom sa strata možnosti vyjadriť sa premietla do rozhodnutia, a teda spôsobila ujmu na jeho právach. Správny súd poznamenáva, že dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní – dôkazy, či žalobca dosiahol ekonomický prospech na základe reklamných bannerov umiestnených na stránkach MNE, boli súčasťou spisu (správca dane si ich zaobstarával postupne), do spisu mohol kedykoľvek nahliadnuť. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný vykonáva dôkazy smerujúce k prevereniu, či na základe reklamných služieb žalobca získal nových obchodných partnerov, keď bol správcom dane priamo oslovený, aby uviedol, či došlo k jeho ekonomickému rastu a prospechu v dôsledku poskytnutých služieb a taktiež aby uviedol nových obchodných partnerov – zákazky získané v dôsledku reklamných služieb.
35. K námietke, že správca dane v rozpore so zákonom skopíroval do zápisnice z ústneho pojednávania vo vyrubovacom konaní neautorizované mailové podanie žalobcu zo dňa 25.06.2021 správny súd uvádza, že vzhľadom na skutkové okolnosti – zaslanie emailového podania bezprostredne pred ústnym pojednávaním vo veci, možne akceptovať zahrnutie podania do zápisnice práve s ohľadom na zachovanie, nie obmedzenie práv daňového subjektu. Daňový subjekt je priamo zo zákona povinný podania v elektronickej podobe autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom (§ 13 ods. 5 Daňového poriadku), pričom podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa odseku 5, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené (§ 13 ods. 6 Daňového poriadku). Tým, že správca dane na podanie doručené bezprostredne pred zahájením ústneho pojednávania prihliadol, priznal daňovému subjektu v podstate viac práv. Výzva správcu dane na odstránenie nedostatkov podania (§ 13 ods. 8 Daňového poriadku) by v situácii, keď sa ústne pojednávanie konalo v deň doručenia neautorizovaného podania, bola len úkonom formalistickým, nemala by praktický význam. Obsah podania, ktorý správca dane prevzal do zápisnice namietaný nebol. Pokiaľ sám žalobca nepostupoval v zmysle zákona (nepodal autorizované podanie) a namieta, že správca dane neodstraňoval vady podania, keď nebolo možné pre časovú súslednosť dejov ich odstrániť (podanie bolo doručené v deň konania ústneho pojednávania), žalobná námietka vady konania je nedôvodná.
36. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom vo vyjadrení k Protokolu (čo preukazuje zápisnica z pojednávania z vyrubovacieho konania), správny súd uvádza, že žalobca opakovane navrhoval výsluch bývalej konateľky spoločnosti Media Net Europe, Veroniky Šavyovej, na čo správca dane reagoval, že Veronika Šavyová bola viackrát osobne vypočutá, raz dokonca aj za osobnej účasti zástupcu žalobcu a podrobne sa vyjadrila k všetkým skutočnostiam týkajúcim sa poskytnutia reklamných služieb žalobcovi. Veronika Šavyová bola konateľkou spoločnosti Media Net Europe do septembra 2018 a uviedla, že všetky účtovné podklady odovzdala novému
konateľovi. Najprv tvrdila, že si ponechala kópie týchto dokladov, neskôr správcovi dane oznámila, že všetky doklady odovzdala. Správca dane predvolal na výsluch aj nového konateľa Media Net Europe, ktorý je však nekontaktný, zásielky z adresy jeho ohláseného pobytu sa správcovi dane vrátili. Z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že daňové orgány nemusia vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, musia však odôvodniť, prečo ten-ktorý žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonali, čo v predmetnej veci urobili. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
37. Na námietku žalobcu, že v konaní mal byť vykonaný dôkaz preukazujúci, že dodávateľ Media Net Europe uviedol DPH na výstupe so štátnym rozpočtom a má ju teda vysporiadanú, správca dane reagoval tým, že zistil, že spoločnosť Media Net Europe daňové priznanie za rok 2018 nepodala.
38. Pokiaľ ide o skutočnosť, že internetové stránky boli v čase daňovej kontroly nečitateľné, vtedajšia konateľka MNE to odôvodňovala tým, že správca dane mohol mať staršiu verziu programu Windows. Správca dane však uviedol, že stránky preveril aj po nainštalovaní novej verzie programu Windows a stránky boli naďalej nečitateľné. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane nahliadal na stránky opakovane (napr. 05.03.2018, 09.03.2018, 08.06.2018, 12.11.2018, 08.02.2019), t. j. v rôznych obdobiach a tieto boli nečitateľné. Žalobca predkladal výtlačky zo sporných stránok s čitateľným obsahom, avšak nešlo o výtlačky za kontrolované obdobie, t. j obdobie mesiaca august 2018.
39. Pokiaľ žalobca namietal ako vadu konania (bod IV. žaloby), že v odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu sa domáhal, aby odvolací orgán nariadil vo veci odvolacie ústne pojednávanie podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, doplnil výsledky daňového konania a odstránil chyby daňového konania, avšak žalovaný to neakceptoval, správny súd uvádza, že ustanovenie § 74 ods. 2 posledná veta Daňového poriadku (v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty) neukladá odvolaciemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. Ide o oprávnenie, nie povinnosť odvolacieho orgánu vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, preto nenariadenie ústneho pojednávania nie je porušením zákona. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca neidentifikoval v čom konkrétne malo uvedené za následok ujmu na jeho právach, čo správny súd nebol zaňho oprávnený doplniť, nakoľko je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný žalobnými bodmi a sám nevyhľadáva nezákonnosť rozhodnutia, pretože by tým nahrádzal žalobcu.
40. Pokiaľ žalobca v žalobe zopakoval zoznam otázok (bod IV. žaloby), tieto položil žalovanému v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nie sú teda adresované správnemu súdu. Na margo uvedených otázok však možno uviesť, že sú v podstate zopakovaním vznesených žalobných námietok.
41. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza argumentáciu týkajúcu sa spoločnosti SLOBYT, správny súd sa k nej nebude vyjadrovať, pretože sa netýka preskúmavanej veci.
42. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane bol povinný vysporiadať sa s tým, či službu umiestnenia banerov na stránkach www.zabava-media.sk, www.spravy-media.sk a www.lifestyle- media.sk realizovala vtedajšia konateľka dodávateľa (Veronika Šavyová) sama, či sa subdodávatelia priamo podieľali na dodaní služieb a čo bolo predmetom fakturácie, správca dane doplnil skutkové zistenia a uviedol, že z výpovede Veroniky Šavyovej vyplýva, že reklamné banery vytvárala osobne v programe Photoshop 7. Ona ich aj umiestňovala na stránkach spoločnosti. Ďalej z obsahu emailovej komunikácie Veroniky Šavyovej s konateľom žalobcu (emailová komunikácia z júna 2017) vyplýva, že
samotné zhotovenie banera malo byť bezplatné (podľa predložených dokladov mal byť banerom obrázok s obchodným menom žalobcu). Z obsahu Zmluvy o dielo (I) uzavretej medzi žalobcom a Media Net Europe dňa 27.06.2018 vyplýva, že predmetom zmluvy sú nasledovné služby: 1 x reklamný banner o veľkosti 300x600px, pokrytie: www.zabava-media.sk, www.spravy-media.sk a www.lifestyle-media.sk, vyhotovenie reklamných banerov, spolupráca v oblasti grafických návrhov, poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy. Termín plnenia bol dohodnutý od 01.07. do 30.09.2018, kúpna cena bola dohodnutá na sumu 39 000 eur bez DPH. Z obsahu Zmluvy o dielo (II) uzavretej medzi žalobcom a Media Net Europe dňa 27.06.2018 vyplýva, že predmetom zmluvy sú nasledovné služby: 1 x reklamný banner o veľkosti 728x312px, pokrytie: www.zabava-media.sk, www.spravy-media.sk a www.lifestyle-media.sk, vyhotovenie reklamných bannerov, spolupráca v oblasti grafických návrhov, poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy. Termín plnenia bol dohodnutý od 01.07. do 30.09.2018, kúpna cena bola dohodnutá na sumu 30 000 eur bez DPH. Faktúry vyhotovené v nadväznosti na zmluvu opisovali predmet fakturácie ako „reklamný banner 728x312“ a „reklamný banner 300x600“, faktúry boli vyhotovené na celkovú sumu 27 600 eur (odplata za mesiac august 2018). Z obsahu predloženej emailovej komunikácie žalobcu a Veroniky Šavyovej (z mája 2017) vyplýva, že žalobca sa rozhodol využiť propagovanie spoločnosti animovaným reklamným banerom na stránkach MNE, podľa výpovede Veroniky Šavyovej predmetom fakturácie bolo zdieľanie banerov na stránkach. Záver žalobcu, že predmetom fakturácie malo byť len „dodanie banera“ je teda v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Pokiaľ bola predmetom zmluvného vzťahu žalobcu a dodávateľa Media Net Europe aj „spolupráca v oblasti grafických návrhov a poradenská činnosti v oblasti internetovej reklamy“, z popisu činností je zrejmé, že tieto služby sa vzťahovali na zverejňovanie banerov na stránkach prevádzkovaných Media Net Europe, čo znamená, že nejde o samostatné služby.
43. Súčasťou faktúr boli podľa výpovede Veroniky Šavyovej štatistiky, a to impresie (zobrazenia) a prekliky. Takéto doklady (štatistiky) sa však v spise za kontrolované obdobie (august 2018) nenachádzajú. Návštevy stránok (ich zobrazenia) mal zabezpečovať subdodávateľ (spoločnosť EU motor company, neskôr PURimex a MediaShop). Meranie ich návštevnosti sa malo počítať automaticky, toto mal dodávať subdodávateľ (išlo o zdieľanie). Ak teda zobrazovanie stránok mal zabezpečovať subdodávateľ, t.j. on mal dodať podklady k fakturácii, znamená to, že poskytnutie reklamných služieb bezprostredne súviselo s činnosťou subdodávateľa – v tomto prípade spoločnosťou MediaShop. Podľa výpovede Veroniky Šavyovej systém na konci každého mesiaca automaticky vystaví graf za reklamnú kampaň (po skončení mesiaca budú zasielať export štatistík – počet zobrazení a preklikov v jednotlivých dňoch behu kampane). Správny súd na tomto mieste upriamuje pozornosť na skutočnosť, že sporné faktúry za mesiac august 2018 boli vystavené dňa 01.08.2018, t. j. je v rozpore s výpoveďou konateľky, že fakturácia mala prebehnúť na základe výsledkov reklamnej kampane za celý mesiac (na začiatku mesiaca nebolo možné predpokladať koľko zobrazení a preklikov sa uskutoční). Podľa zmluvy uzavretej medzi MNE a MediaShop zo dňa 21.06.2018, MediaShop poskytovala pre objednávateľa nasledujúce činnosti: vytvorenie účtov na reklamných sieťach GoogleAdwords a Facebook, vytvorenie reklám a kampaní na 2 najzaujímavejšie články na stránke spravy-media.sk denne, zabezpečenie maximálnej ceny za klik (CPC) kampane na úrovni 0,15 eura. Zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť Google ani Facebook však žiadne služby subdodávateľovi (spoločnosti MediaShop) v relevantnom období nefakturovala.
44. Pokiaľ žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že nebolo vysvetlené, či MNE fakturovala žalobcovi podľa predmetu zmluvy v závislosti na počte klikov na baner alebo ich mohol fakturovať aj bez týchto prihlásení, a to do sumy uvedenej v zmluve o dielo, správny súd uvádza, že správca dane podrobne na tieto skutočnosti vypočul konateľku MNE Veroniku Šavyovú, ide o skutočnosti, ktoré môžu ozrejmiť len samotné strany zmluvného vzťahu (MNE a žalobca), nejde o skutočnosti, ktoré môže správca dane zistiť inak. Podľa odpovede vtedajšej konateľky fakturácia mala závisieť od počtu zobrazenia stránky a počtu preklikov.
45. Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí uložil správcovi dane vysporiadať sa aj s otázkou, či prijaté plnenie použil daňový subjekt k svojmu ekonomickému rastu. Správca dane vyzval žalobcu, aby mu oznámil nových obchodných partnerov, ktorých získal ako dôsledok reklamy a inzercie prostredníctvom banerov na sporných internetových stránkach, následne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácie kontaktoval nových obchodných partnerov a zistil, že títo nezískali informácie o žalobcovi ako dôsledok reklamy a inzercie prostredníctvom banerov na internetových stránkach spravy-media.sk, lifestyle- media.sk, zabava-media.sk, ale z iných zdrojov. V nadväznosti na uvedené prvostupňový orgán
konštatoval, že žalobca vynakladal značné finančné prostriedky na reklamu (za mesiac august 2018 spolu 27 600 eur) bez toho, aby mu priniesla ekonomický prínos v podobe nových zákazníkov. Pokiaľ správca dane spochybnil, že žalobca prijaté plnenie použil v rámci ekonomickej činnosti, správny súd konštatuje, že skúmanie tejto podmienky je opodstatnené v situácii, že plnenie existuje (bolo dodané), čo bolo v tomto prípade spochybnené. Ak plnenie (reklamné služby) dodané nebolo, logicky nemohlo byť na ani použité na ekonomický rozvoj. V tejto súvislosti ďalej správny súd poukazuje na závery z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03.2018, sp. zn. 1Sžf/64/2016, podľa ktorého viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne meranie efektívnosti reklamy výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou (v tomto prípade označením nových obchodným partnerov, ktorý na základe reklamy – reklamných banerov, na stránkach www.zabava-media.sk, www.spravy-media.sk a www.lifestyle- media.sk nadviazali obchodnú spoluprácu so žalobcom) je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenie reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality dane. Podľa názoru najvyššieho súdu i reklama, ktorá neviedla priamo k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami) môže byť považovaná za zdaniteľných obchod použitý na dodávky tovarov a služieb, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.
46. Poukaz žalobcu na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen, nie je sám o sebe – bez ozrejmenia právneho a skutkového základu a dopadu na prejednávanú vec, relevantný. Na účinné použitie odkazov na judikatúru SD EÚ je potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Toto platí aj pre citáciu z odborného článku Dvojitá podmienka neuznania odpočtu DPH.
47. Záväzným pre správny súd nie je ani Metodický pokyn, na ktorý poukázal žalobca v žalobe. Správny súd preskúmava rozpor namietaných rozhodnutí orgánov verejnej správy so zákonom. Metodický pokyn vydaný žalovaným nie je všeobecne záväzným predpisom, ale len interným pokynom, a preto ani v prípade, ak by aj žalovaný nepostupoval podľa predmetného Metodického pokynu, nemalo by to za následok vydanie nezákonných rozhodnutí žalovaného. Navyše, žalobca v žalobe poukázal na tú časť Metodického pokynu, ktorá poukazuje na podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 Zákona o DPH, tvrdiac, že splnil podmienku § 51 ods. 1 citovaného zákona, pretože má vystavenú faktúru od dodávateľa so všetkými náležitosťami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie správcu dane) však nespochybňovalo formálnu podmienku pre uplatnenie odpočtu DPH (existenciu faktúry), ale materiálnu existenciu fakturovaného plnenia. Samotné tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedené v Metodickom pokyne, a preto majú byť závery žalovaného o nesplnení podmienok výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nepostačuje na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.
48. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 26. až 31. tohto rozsudku správny súd považoval za dôvodnú len žalobcovu námietku, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Ostatné žalobné námietky uplatnené v správnych žalobách správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé a jednoznačné z akého dôvodu nepriznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a tento dôvod s ohľadom na jeho povahu podporil relevantnými skutkovými zisteniami vychádzajúcimi z daňovej kontroly pri akceptovaní a uplatňovaní takého dôkazného bremena, aké zodpovedá zistenému dôvodu nepriznania odpočítania DPH.
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP. O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.