Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2To-22-2013.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému X.. W. J., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného X.. W. J., proti rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/123/2011 zo dňa 21.11.2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03. apríla 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný
X.. W. J., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q.,
J. XX,
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 10 ods.2 Tr. zák.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby okresného prokurátora v Leviciach sp. zn. 2Pv 589/2010 zo dňa 23.06.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že:
hoci rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 6C/167/2007 zo dňa 05.06.2008, právoplatného dňa 04.02.2009, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv voči mal. O. K., bola matka dieťaťa X.. Z. J. oprávnená mať dieťa v osobnej starostlivosti každý týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00
hod. a ďalej každý rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy toho istého týždňa do 18.00 hod. a od 01. júla od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01. augusta od 09.00 hod. do 15. augusta do 19.00 hod., ďalej každý párny rok od 23. decembra od 09.00 hod. do 25. decembra do 18.00 hod., každý nepárny rok od 26. decembra od 09.00 hod. do 01. januára nasledujúceho roku do 19.00 hod. a X.. W. J. - otec dieťaťa, je povinný v určený čas dieťaťa pripraviť a odovzdať matke a matka je oprávnená dieťa prevziať pred bytom otca a matka je povinná v určený čas pripraviť a odovzdať dieťa otcovi a otec je oprávnený dieťa prevziať pred bytom matky, súd určil nad výchovou maloletého O., narodeného XX.XX.XXXX, dohľad (§ 37 odsek 2 písm. b/ Zákona o rodine).
Uvedený rozsudok nerešpektoval, preto ho dňa 09.04.2009 okresný súd výzvou sp. zn. 8Em/1/2009 vyzval pred nariadením výkonu rozhodnutia na plnenie súdneho rozhodnutia, ktorú výzvu prevzal dňa 18.04.2009, následne Okresný súd Levice uznesením sp. zn. 8Em/1/2009-43 zo dňa 18.05.2009, právoplatného 01.06.2010, uložil X.. W. J. poriadkovú pokutu vo výške 60 eur, keďže nepristúpil k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia, predmetné uznesenie potvrdil i Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 15CoE/6/2010 zo dňa 31. marca 2010, následne bola uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 8Em/1/2009-124 zo dňa 30.06.2010 uložená ďalšia poriadková pokuta v výške 66 eur, nakoľko už napriek uloženej pokute nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, avšak uznesenie k dnešnému dňu nenadobudlo právoplatnosť, avšak otec dieťaťa X.. W. J. naďalej bránil v styku dieťaťa s matkou a to v dňoch 01.07.2010, 22.9.2010 01.10.2010, 03.10.2010, 06.10.2010, 13.10.2010, 15.10.2010, 20.10.2010, 27.10.2010,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného X.. W. J. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- hoci rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 6C/167/2007 zo dňa 05.06.2008, právoplatného dňa 04.02.2009, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv voči mal. O. K., bola matka dieťaťa X.. Z. J. oprávnená mať dieťa v osobnej starostlivosti každý týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. a ďalej každý rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 09.00 hod. do stredy toho istého týždňa do 18.00 hod. a od 01. júla od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01. augusta od 09.00 hod. do 15. augusta do 19.00 hod., ďalej každý párny rok od 23. decembra od 09.00 hod. do 25. decembra do 18.00 hod. každý nepárny rok od 26. decembra od 09.00 hod. do 01. januára nasledujúceho roku do 19.00 hod. a X.. W. J. - otec dieťaťa, je povinný v určený čas dieťaťa pripraviť a odovzdať matke a matka je oprávnená dieťa prevziať pred bytom otca a matka je povinná v určený čas pripraviť a odovzdať dieťa otcovi a otec je oprávnený dieťa prevziať pred bytom matky, súd určil nad výchovou maloletého O., narodeného XX.XX.XXXX dohľad (§ 37 odsek 2 písm. b/ Zákona o rodine).
Uvedený rozsudok nerešpektoval, preto ho dňa 09.04.2009 okresný súd výzvou sp. zn. 8Em/1/2009 vyzval pred nariadením výkonu rozhodnutia na plnenie súdneho rozhodnutia, ktorú výzvu prevzal dňa 18.04.2009, následne Okresný súd Levice uznesením sp. zn. 8Em/1/2009-43 zo dňa 18.05.2009, právoplatného 01.06.2010, uložil X.. W. J. poriadkovú pokutu vo výške 60 eur, keďže nepristúpil k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia predmetné uznesenie potvrdil i Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 15CoE/6/2010 zo dňa 31. marca 2010, následne bola uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 8Em/1/2009-124 zo dňa 30.06.2010 uložená ďalšia poriadková pokuta v výške 66 eur, nakoľko už napriek uloženej pokute nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, avšak uznesenie k dnešnému dňu nenadobudlo právoplatnosť, avšak otec dieťaťa X.. W. J. naďalej bránil v styku dieťaťa s matkou a to v dňoch 01.07.2010, 01.10.2010, 03.10.2010, 06.10.2010, 13.10.2010, 15.10.2010, 20.10.2010, 27.10.2010.
Za to mu súd I. stupňa podľa § 349 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300 eur. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, ustanovil súd I. stupňa náhradný trest v trvaní 2 mesiacov.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným zo žalovanej trestnej činnosti. Poukázal na výpovede pracovníčok sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately ÚPSVaR Levice, a to na výpovede svedkýň I. H., E. C. a Q. A., ktoré zhodne uviedli, že nikdy neboli svedkami ovplyvňovania jeho syna ním, ako ani toho, že by mal synovi zakazovať stýkať sa s matkou. Hlavným dôvodom toho, pre ktorý bola jeho snaha o umožnenie styku mal. O. s matkou neúspešná, bola skutočnosť, že mal. O. sa so svojou matkou odmietol stretávať. Bolo to z toho dôvodu, že keď sa so svojou matkou kontaktoval, táto sa mu riadne nevenovala, nemala navarené a venovala sa svojim záujmom. Hlavným dôvodom nerealizovateľného styku medzi mal. O. a jeho matkou bolo to, že ho zobrala do Azylového domu v N.. Poukázal na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že u mal. O. nebola preukázaná otvorená forma jeho ovplyvňovania vo vzťahu k matke a k stretávaniu sa s ňou. Nestotožnil sa so závermi N.. K. H., z ktorých vyplýva, že na skrytej, možno neuvedomenej úrovni, synom manipuluje a implantuje mu svoje negatívne postoje, názory a spôsobom jeho výchovy nevedie mal. dieťa k prirodzenému vzťahu k matke.
Pripustil, že sa mohol dopustiť neúmyselného konania, ktoré bolo a doposiaľ je determinované niekoľkoročnými vzájomne narušenými vzťahmi medzi ním a matkou mal. O.. Z jej iniciatívy bolo voči nemu vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví, ktorým mal spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. Je nesporné, že táto skutočnosť vyvolala v jeho podvedomí averziu voči matke mal. O..
Žiadal podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodiť ho spod obžaloby.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný doplnil písomné dôvody odvolania v tom smere, že mal. syn bol vždy pripravený na styk s matkou, nechal to na jeho vôli či s ňou pôjde alebo nie. Žiadnym spôsobom ho nemanipuloval. Matka o mal. syna v súčasnosti nejaví záujem, nenavštevuje ho, neplatí naň výživné. Naposledy mu písala SMS v januári 2013. Na Vianoce s ním tiež nebola a nedostal od nej ani žiadne darčeky.
Obhajca obžalovaného doplnil dôvody odvolania tým, že skutok pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným sa nestal. Neboli preukázané žiadne skutkové okolnosti žalovaného prečinu. Skutková veta nie je jasná, určitá a zrozumiteľná. Je v nej len uvedené, že obžalovaný nerešpektoval rozhodnutie súdu a bránil styku. Vyslovil názor, že spôsoby bránenia v styku neexistovali, preto nemohli byť ani uvedené v skutkovej vete. Ani zo samotných výpovedí obžalovaného ako otca, matky a syna nevyplýva, ako mal brániť v styku maloletého s matkou. Z dokazovania vyplynulo, že spúšťačom toho bola skutočnosť, že mal. syn bol matkou odvedený do azylového domu.
Vyslovil názor, že konanie obžalovaného nedosahuje taký stupeň nebezpečnosti, že by to bolo možné považovať za trestný čin. Je zrejmé, že ide len o pomstu matky voči obžalovanému.
Navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy správne vyhodnotil a vyvodil z nich správnu právnu kvalifikáciu a navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, čo do výroku o vine a treste, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzali, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti, dôležité pre trestné stíhanie uvedené v § 119 ods. 1 Tr. por., ktoré súd potreboval pre svoje rozhodnutie.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd I. stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a preto tento podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Procesnými ustanoveniami § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. sa súd I. stupňa neriadil dôsledne. V procese dokazovania, teda pri posudzovaní otázky, či skutok je, alebo nie je trestným činom, je potrebné postupovať tak, že treba urobiť spoľahlivé zistenie o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. sa dopustí ten, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Určenie závažnosti prečinu musí byť výsledkom hodnotenia všetkých skutočností predstavujúcich konkrétne kritériá zakotvené v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky zavinenia
Súd I. stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval jednostranne, keď pri rozhodovaní v merite veci prihliadal na vykonané dôkazy v neprospech obžalovaného a nevysporiadal sa s výpoveďou obžalovaného s ktorou korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy.
Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že mal. syna na každé stretnutie s matkou (s výnimkou keď bol chorý alebo mal športové aktivity) pripravil, nijako mu nebránil v s kontaktu s ňou. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou svedkýň a to pracovníčok referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice. Matka mal. O. - poškodená, podľa vyjadrenia obžalovaného na verejnom zasadnutí, v súčasnosti nejaví o maloletého záujem.
Odvolací súd v danej veci poukazuje na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou z odvetvia klinická psychológia dospelých K.. K. G., zo záverov ktorého vyplýva, že u mal. O. nebola preukázaná otvorená
forma ovplyvňovania vo vzťahu k matke a k stretávaniu sa s ňou. Postoj maloletého navonok prezentuje extrémne negatívny postoj a vzťah k matke na základe prežitých skutočností.
Pokiaľ ide o obžalovaného, tento neformuje pozitívny vzťah maloletého k matke a k tomu, aby sa s ňou stretával. Formálne síce zabezpečí stretnutia, ale nedokáže budovať u syna úctu k matke a korigovať jeho nevhodné správanie sa k nej. K tomu, aby v budúcnosti sa vzťah maloletého k matke zmenil, bude potrebná odborná psychologická pomoc, aby maloletý zabudol na negatívne zážitky, ktoré mal s matkou.
Aj keď súd I. stupňa poukázal pri ustaľovaní viny obžalovaného aj na listinný dôkaz - znalecký posudok vypracovaný znalkyňou N.. K. H. N.. vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O., že zo strany obžalovaného ako jeho otca, existujú zjavné aj skryté formy ovplyvňovania vzťahov mal. O. k matke, nie je možné na základe toho ustáliť zavinenie obžalovaného.
Ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že skutok, tak ako bol uvedený v obžalobe, sa stal, avšak s poukazom na trvalý nepriaznivý stav medzi obžalovaným a matkou mal. O., nie je možné vyvodiť záver, že obžalovaný vedome priamo negatívne pôsobil na syna a tohto tak ovplyvňoval vo vzťahu k matke a tým mu bránil v stretávaní sa s ňou.
Neúspešnosť styku mal. O. s matkou, ako vyplynulo predovšetkým z výpovede samotného mal. O. J., bola daná skutočnosťou, že samotný mal. O. sa so svojou matkou odmietol stretávať. Bolo to z toho dôvodu, že keď sa so svojou matkou kontaktoval, táto sa mu riadne nevenovala, nemala navarené a venovala sa svojim záujmom.
Hlavným dôvodom nerealizovateľného styku medzi mal. O. a jeho matkou bolo to, že ho zobrala do azylového domu v N., čím mu mala ublížiť. Problémy vznikli rozvodom obžalovaného s poškodenou a úpravou styku, keď bol mal. O. zverený do výchovy a opatery otcovi. V danom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že mal. O. má veľmi dobrý vzťah so starým otcom - otcom matky, s ktorým sa aj stretáva.
Po formálnej stránke v danom prípade boli naplnené zákonné znaky uvedeného prečinu, avšak vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam pokiaľ ide o spôsob spáchania činu (mal. bol na styk pripravený formálne, obžalovaný nevyvinul však žiadnu ďalšiu snahu k tomu, aby maloletý s matkou odišiel) a jeho následok (tento styk realizovaný nebol pre odmietnutie maloletého s matkou odísť), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, pohnútku páchateľa a mieru jeho zavinenia je závažnosť konania obžalovaného v danom prípade nepatrná a podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade teda nejde o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku a oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.