Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/155/2013

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a. s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti povinnému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie sumy 387,31 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, Štúrova 6/13, 811 02 Bratislava pod sp. zn. EX 172/2013, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovskej spoločnosti, a. s., Na vŕšku 12, Bratislava sp. zn. 0156/2012 zo dňa 21.11.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 387,31 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 387,31 eur od 6.5.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 18,57 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom máj 2010 až do zaplatenia, trov predchádzajúceho (rozhodcovského) konania vo výške 216,04 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný po podaní žiadosti súdnym exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ďalej len žiadosť) postupovať podľa Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len EP), t. j. preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a o žiadosti rozhodnúť (udeliť exekútorovi poverenie resp. jeho žiadosť zamietnuť - ak zistí rozpor so zákonom). Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok ( EP), súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora postupuje aj podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), t. j. skúma, či sú tu nedostatky uvedené v alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd je teda pri postupe podľa ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle .

Vo veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekúcii uplatnené nároky majúce základ v zmluve o úvere číslo 220090852 uzatvorenej

medzi oprávneným a povinným dňa 29.5.2009. Zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 700,- eur za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi istinu vo výške 700,- eur, celkový poplatok za správu úveru vo výške 483,- eur, t. j. celkom 1183,- eur. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13-ich mesačných splátkach vo výške 91,- eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a ďalšie splátky až do úplného zaplatenia boli splatné 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ako doporučený termín úhrady je v zmluve uvedený 18. deň v mesiaci. V zmluve je uvedená priemerná RPMN v zmysle bod k) ku dňu podpisu zmluvy tak, že pri splatnosti úveru 13 mesiacov je 40,61%. Ďalšie zmluvné dojednania upravujú obchodné podmienky, s ktorými podľa zmluvy boli zmluvné strany uzrozumené, čo potvrdili podpisom zmluvy. Podpis dlžníka sa nachádza aj na tlačive obchodných podmienok. Z obchodných podmienok vyplýva, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 458,92% a 13 mesiacov 206,73%. Ročná úroková sadzba je podľa obchodných podmienok 20% z istiny za každý rok splácania úveru.

Obchodné podmienky obsahujú aj rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo súvisiacich so zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej spoločnosti, a. s., Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe o rozhodcovskom konaní. Súčasne z rozhodcovskej doložky vyplýva, že ňou nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka, obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom v takom prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. To však neplatí, ak pred podaním na príslušnom všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Zo zmluvy bolo zistené, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, pričom zmluva o úvere bola posúdená za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Oprávnený je podnikateľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa alebo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového formátu zmluvy (žiadosti) vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy vrátane obchodných podmienok, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (, , ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom (bankou) a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou

- uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté povinnému formou úveru a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), bol úver poskytnutý veriteľom povinnému posúdený za spotrebiteľský úver.

Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (, , ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva ( ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod ( ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole aj podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom ( ). Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny

formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď.

Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa (povinného) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak návrh podá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v prípade sporov medzi oprávneným a spotrebiteľmi je to výlučne oprávnený kto iniciuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z . Je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a dlžník, ak by s obchodnými podmienkami bol oboznámený, ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Iba ťažko možno predpokladať, že by si povinný (spotrebiteľ), ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Nie je ani zrejmé, že by boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu štátnym súdom by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti ( ), ktoré ak neobsahuje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( ). Medzi tieto náležitosti patrí okrem iného údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročná úroková sadzba, atď. (je potrebné dodať, že RPMN konkrétnej zmluvy a priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie sú totožné údaje). Údaj o RPMN v zmluve uvedený nie je, úver poskytnutý oprávneným dlžníkovi sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach je síce uvedený údaj o RPMN pri splatnosti úveru 7 mesiacov (458,92%) a 13 mesiacov (206,73%), avšak za akých konkrétnych podmienok úveru (okrem jeho splatnosti) by RPMN v uvedenej výške mala byť, z obchodných podmienok zistiť nemožno. Súdu je pritom z rozhodovacej činnosti (napr. z vecí vedených pod sp. zn. , , ) známe, že RPMN v uvedenej výške je uvádzaná v obchodných podmienkach zmlúv o úvere s rozdielnymi podmienkami (výškou poskytnutého úveru, výškou splátok). Súčasne bol zistený rozpor vo výške dohodnutého úroku v zmluve a obchodných podmienkach. Úrok by mal byť podľa zmluvy vo výške 20% z istiny, pričom sa neuvádza, či ide o ročnú sadzbu, alebo sadzbu za celú dobu splatnosti úveru (13 mesiacov), ale podľa obchodných podmienok by mala byť ročná úroková sadzba o výške 20% z istiny za každý rok splácania úveru. V akej výške bol potom skutočne dojednaný úrok a v akej odplata je sporné. V súvislosti s poplatkom za správu úveru súd podotýka, že v časti odplaty sa javí zmluva ako obchádzajúca zákon, a to ustanovenia o úroku. Práve úrok totiž predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi, preto dojednanie o ďalšej odplate popri úroku možno posúdiť za neodôvodnené zvýšenie úroku a tak o obídenie ustanovení upravujúcich výšku úroku ( , - v prípade zmluvy uzavretej medzi oprávneným a dlžníkom by takto odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavovala 69% pri trinásťmesačnej splatnosti úveru, čo je 63,69% za rok).

Taktiež dojednanie o zmluvnej pokute nebolo dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale je súčasťou obchodných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a je nepochybné, že dlžníci nemajú možnosť ich zmeniť, pričom sú v ich neprospech. Takto dojednané zmluvné pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže sú obsiahnuté iba v ťažko prehľadných zmluvných dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. Okrem toho dojednaná zmluvná pokuta (vo výške mesačného poplatku za správu úveru za každý mesiac omeškania) predstavuje neprimeranú sankciu za nesplnenie záväzku dlžníkom - mesačný poplatok za správu úveru by pri omeškaní 12 mesiacov predstavoval sumu 445,80 eur (483,- eur : 13 = 37,15 eur x 12 mesiacov), čo je 63,69% z poskytnutých peňažných prostriedkov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že oprávnený si uplatňoval iba časť dojednanej zmluvnej pokuty, keďže zmluvná podmienka, z ktorej zmluvná pokuta vyplýva, je absolútne neplatnou ( ).

Súd s poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na právom nedovolené plnenia a plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať , z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie , zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.