Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-6-2013.pdf
PDF · 102.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: Y. K. C., nar. X.X.XXXX, bytom Y., D. X proti odporcovi: W. K., nar. X.X.XXXX, bytom Y., D. X v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom I. K., nar. X.X.XXXX a K. K., nar. XX.X.XXXX, obe bytom Y., D. X, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 23.4.2005, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. - G. I. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a.
Maloletú I. K., nar. X.X.XXXX a maloletú K. K., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletej I., nar. X.X.XXXX sumou 80 € mesačne a na maloletú K., nar. XX.X.XXXX sumou 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi:
dva pracovné dni v týždni podľa dohody rodičov má otec detí nárok tráviť čas s deťmi v čase od 15.00 hod. do 20.00 hod., každý druhý víkend má otec detí nárok tráviť čas s deťmi v čase od 9.00 hod. do 20.00 hod., počas letných mesiacov júl a august otec detí zabezpečí starostlivosť o deti dva týždne v každom mesiaci a to podľa dohody navrhovateľky s odporcom, počas vianočných sviatkov dňa 24.12. v každom roku má otec detí nárok tráviť čas s deťmi v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod., dňa 25.12. budú deti tráviť čas s matkou a dňa 26.12. budú deti tráviť čas s otcom, Silvester - dňa 31.12. v párne roky budú deti tráviť s matkou, v nepárne roky budú deti tráviť s otcom.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 17.1.2013 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. I. K., nar. X.X.XXXX a K. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu mal. I. sumou 80 € a mal. K. sumou 80 € mesačne. Súčasne navrhla úpravu styku.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.3.2013. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, s výškou výživného ako aj s úpravou styku.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa 26.3.2013 v prípade rozvodu manželstva navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, výživné určiť po 80 € mesačne na jedno mal. dieťa a upraviť stretávanie sa otca s mal. deťmi.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Y., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U navrhovateľky ide o manželstvo prvé, u odporcu o manželstvo druhé. Z manželstva pochádzajú mal. deti I. K., nar. X.X.XXXX a K. K., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Košiciach na D.. X.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli po 6-ročnej známosti po narodení prvej dcéry, pričom celé obdobie bývali v spoločnej domácnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Po narodení druhej dcéry sa však vzájomné vzťahy zmenili. Počas druhej materskej dovolenky sa starala o deti, o domácnosť a odporca chodieval každodenne do práce. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu začala počas materskej pracovať na rôzne vedľajšie úväzky a s odporcom sa striedali v starostlivosti o deti, čo malo za následok, že spolu trávili minimum spoločného času. Kvôli pracovnému zaťaženiu a danej finančnej situácie boli často podráždení a často sa hádali, dokonca aj pred deťmi. Po ukončení materskej dovolenky v roku 2010 nastúpila naspäť do práce, avšak iba na skrátený úväzok kvôli zdravotným problémom mal. K.. Takýmto spôsobom sa veľmi odcudzili a tento stav trvá až do súčasnosti. Od roku 2011 komunikujú iba minimálne a to o nutných informáciách ohľadom detí.
Vzťah k odporcovi za posledný rok a pol úplne ochladol a tak isto rovnaký čas sa intímne nestýkajú ako manželia. Ochladenie vzťahov vyvrcholilo tým, že v októbri 2012 navrhla odporcovi rozvod manželstva, s čím súhlasil.
Vzhľadom na uvedené, preto žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.
Ako rodina obývajú 2-izbový byt, za ktorý mesačné náklady na bývanie činia 200 €. V súčasnosti je zamestnaná vo verejnej knižnici s čistým príjmom vo výške 380 € mesačne.
Mal. I. je žiačkou 2. ročníka ZŠ, poplatok na začiatku školského roka bol vo výške 40 €, školská jedáleň 25 €. Vo voľnom čase navštevuje tanečný a výtvarný krúžok, za ktorý matka platí 20 € ročne. Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.
Mal. K. navštevuje Materskú školu na Obrancov mieru, mesačná úhrada činí 37 €. V rámci materskej školy navštevuje krúžok angličtiny, za čo platí 10 €. Mal. Gréta je astmatička, preto výdaje na lieky a inú zdravotnú starostlivosť sú vo výške 5 € mesačne.
Z výpovede odporcu súd zistil, že súhlasí s výpoveďou navrhovateľky ohľadne uzavretia manželstva, ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne, preto súhlasí s jeho rozvodom.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko a.s. s príjmom vo výške 530 € mesačne. Spoločne sa podieľajú na úhradách za bývanie. Iné mimoriadne výdavky nemá.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky bolo zistené, že táto do 31.8.2012 pracovala na 83 % úväzok. Od 1.9.2012 už pracuje na 100 % úväzok. Jej príjem za obdobie 1/2012 do 2/2013 bol vo výške ..
Z oznámenia zamestnávateľa odporcu bolo zistené, že tento je zamestnaný v uvedenej spoločnosti od 23.9.1992. Jeho príjem za obdobie 2/2012 do 2/2013 bol vo výške ..
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.
Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky, t.j. u navrhovateľky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa ako aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť odporkyne o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 € mesačne na obe deti je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku odporcu s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.